012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
Budhizmus to vysvetľuje náukou, že všetky veci sú nestále: vznikajú
a zanikajú na základe svojich príčin a podmienok. A keď sú príčiny nestále
a pomíňajúce, platí to iste aj pre následky. Na základe týchto skúsenosti
Budha zadefinoval existenciu: strasti (duhkha) a nie-Já (an-átman). 32
Kauzálna povaha univerza je stabilná a „ovláda“ všetku zmenu, ktorá
práve vďaka nej, nie je chaotická, nesúvislá alebo nahodila. Procesy,
ktoré prebiehajú vo svete sú kvôli tejto kauzalite na sebe závislé a sú ňou
riadené a určované. Základná ontologická kategória nie je substancia ale
proces. Všetky súcna sú nestále a vo všetkých ohľadoch v procese zmeny,
ktorá je podriadená kauzálnej povahe univerza, podľa nej je priebeh každého
procesu závislý alebo podmienený procesom či procesmi inými. Je
nutné zdôrazniť, že sa nejedná o deterministicky pojatú kauzalitu. Nové
súcna nevznikajú iba vďaka kauzálnemu pôsobeniu hlavnej príčiny, ale
skrze pôsobenia celého komplexu príčin a podmienok.
Zmena, podmienenosť a nestálosť našej existencie spôsobujú, že ju
zažívame ako utrpenie či nespokojnosť (duhkha). Utrpenie a nespokojnosť
našej existencie spočíva podľa budhizmu v tom, že nie sme schopní
zhliadnuť skutočnú povahu sveta, to jest jeho podmienenosť a nestálu
zmenu, a naopak sa stále snažíme podchytiť jeho domnelú stálosť
a nemennosť. Pokiaľ človek nedosiahne hlbokého vzhliadnutia do nestálosti
a premenlivosti všetkej existencie, nemôže dosiahnuť vyslobodenie
zo strastného kolobehu znovuzrodzovania (sansára). Koncept nestálosti
je veľmi úzko spojený s budhistickou náukou o nie-Ja (an-átman) či
s axióm, že žiadne súcno v sebe nemá nijakú stálu a nemennú inhe rentnú
esenciu či substanciu. Žiadne súcno neexistuje samo o sebe a nezávisle.
Tyká sa to samozrejmé i ľudských bytostí, ak je všetko nestále a podlieha
zmene, nemôže ani v nich existovať žiadna stála, nemenná a šťastná
„duša“ či Já (átman).
Náuka o nie-Ja (an-átman) je považovaná za základ budhistickej soteriológie.
Aby mohlo dôjsť k vyslobodeniu zo strastného kolobehu existencií
(sansára), budhizmus sa pokúša veci vidieť tak, ako sa v skutočnosti
majú a rozkladá preto všetku existenciu – zdanlivo pevnú a relatívne stálu
do prúdu procesov a zmien. Domnieva sa, že je možno veci rozložiť
bez zvyšku na päť neosobných zložiek, skupín či súborov (skandha),
z ktorých sa skladá všetko, čo existuje. Sú to: materiálna forma (rúpa),
pociťovanie (védaná), vnímanie (sandžňá), mentálna formácia (sanskára)
a vedomie (vidžňána). Tieto zložky sa dajú ďalej rozložiť na tzv. dharmy,
ktoré sú síce už nedeliteľné, majú však rovnakú povahu ako zložky
(skandha), tj. sú nestále, podliehajúce zmene a sú podmienené. Neživé
veci ako napr. skaly, stromy majú iba materiálnu formu (rúpa), zatiaľ čo
32 Porov. CHLUP a kol., Pojetí duše v náboženských tradicích světa, 2007, s. 300.
297