012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Anna Krehliková
ktoré zodpovedajú povahe utrpenia, kde si odpykávajú svoje karmické
viny. Medzi susednými kruhovými svetovými sústavami je
neutrálna temná prázdnota, ktorá je tiež obývaná bytosťami, kde
ich karmické určenie dočasne uväznilo.
Hlavným posolstvom takmer všetkých hinduistických náuk je výzva
ku všetkým bytostiam a hlavne k tým, ktoré dosiahli stupňa inteligencie
na základe ktorej môžu pochopiť, aby použili možností úniku z tohto kolobehu
(v časovo-priestorovo obmed zených formách existencie) a dosiahli
spásu (mokša) oslobodením a vystúpením z tohto väzenia putovania (sansár),
do nadčasovosti, ktorá sa nazýva ako brahma - nirvána. 21
Monistický smer védánty ju popisuje ako splynutie s božstvom ako sa
rieka vleje do mora. Teistické smery vykazujú ce lú škálu možností existencie
vo večnosti či nadčasovosti. Od harmónie alebo zjednotenia s Bohom
až po naivné predstavy života v raji – v spoločenstve blažených, tvárou
v tvár ich osobnému bohu. Podľa predstáv dualistickej školy sa duch úplne
vymkne z účasti na procesoch prírody a prebýva v bližšie neurčenej
duchovnej oblasti slobody.
Cesty ku konečnému cieľu oslobodenia sú:
• cesta činov (karma-márgá) zahrňuje nesebecké plnenie povinností
bez zreteľa na odmenu a v ortodoxnom ponímaní taktiež
plnením rituálnych povinností;
• cesta lásky (bhakti-márga) vyžaduje bezmedznú oddanosť osobnému
bohu, čo sa musí premietnuť do celého života vyznávača; 22
• cesta poznania (džňána-márgá) vedie skrze štúdium svätých
písem k meditatívnemu rozjímaniu o podstate a cieli života i sveta,
a k realizácii konečnej pravdy priamym intuitívnym zrením. 23
Spása ponímaná v budhizme
Budhizmus je viac cesta, ktorá vedie k vyslobodeniu človeka z utrpenia
a umožňuje mu dosiahnutie spásy, ako filozofia či náboženstvo.
Budha, ktorý žil okolo roku 563 – 483 pr. n. l. 24 nebol zakladateľom náboženstva
založeného na filozofických a teologických interpretáciách či koncepciách,
ale podal a odovzdal ľuďom pravdu o spáse, poukázal na cestu
vedúcu k jej naplneniu, získaniu a uskutočneniu.
Ako uni verzálne náboženstvo bolo nasmerované ku všetkým ľuďom,
odmieta júc pritom sociálne, politické a rasové rozdiely. V budhizme sa
21 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 59.
22 Porov. JAURA, D.: Kresťanstvo a hinduizmus. http://rozmer.sk/sk/articles/show/762
(15.04.2011).
23 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 60.
24 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 109.
294