012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Anna Krehliková
dôležitou zložkou hinduizmu a bola systematicky spracovaná v puránoch.
Boli prijímané, aj ďalšie nesúrodé elementy náboženskej povahy domorodých
kmeňových spoločenstiev a priebežne modifikované – začleňované
do indickej civilizácie. S touto skutočnosťou sa Brahmanská teológia
vyrovnala tvrdením, že božstvo sa prejavuje mnohými spôsobmi, na mnohých
úrovniach, podľa schopnosti bytostí ich pochopiť. Toto zvrchovane
tolerantné pojatie umožnilo mnohým kmeňovým spoločenstvám zachovať
si svoju identitu i pri prechode do kastovníckeho systému. Všetky tieto
a podobné zmeny pretvorili povahu pôvodnej elitnej védsko-bráhmanskej
sústavy natoľko, že je možne hovoriť o zrodení nového náboženstva
menom hinduizmus. 17
Najzákladnejšou tézou hinduizmu je božská povaha absolútnej skutočnosti,
ktorá má charakter osobnosti, avšak ďaleko presahuje rámec
osobnosti ako je známa z ľudskej skúsenosti, a preto sa javí nášmu mysleniu
ako nekonečná a neosobná, ale inteligentná, vesmírna sila či mocnosť
– brahman. Ak však ide o zdôraznenie osobnostného charakteru najvyššej
skutočnosti je vtedy použitý výraz puruša. Miesto človeka je v tomto obraze
komického diania ústrednou témou, ako by sa všetko dialo so zreteľom
na naplnenie ľudského života spásu – vykúpenie. To je dane učením
o božskej podstate jeho vnútorného ja, ktorým je átman (kozmický puruša),
ktorý sa v kontexte života jedinca javí ako ich individuálna osobnosť
zvaná džívátman (alebo individuálna puruša), obklopená štruktúrou zložiek
„obalov“ (kóša) a „tiel“ (šaríra). Toto učenie má svoj začiatok ako už
bolo spomínané v Rg-véde a pokračuje v upanišadách. 18
Časom sa ustálilo aj niekoľko variant systému klasifikácie zložiek ľudskej
osobnosti. Zjednodušene povedané, najnižším a najhrubším obalom
javovej osobnosti je hmotné telo (sthúla šaríra), ktoré ako ďalšia zložka
osobnostnej štruktúry obsahuje jemné telo (súkšma šaríra), podobné
„astrálnemu telu“ v európskej okultnej tradícii. Tento „jemnohmotný
dvojník“, ako je niekedy astrálne telo popisované má svoju vlastnú zložitú
fyziológiu a je zložené z niekoľko ďalších „obalov“; jeden z nich je
vodičom životnej sily (prána), iný je nositeľom citových hnutí a iný sídlom
mentálnych pochodov atď. Vnútri obalu jemného tela sa nachádza
„kauzálne“ telo (liňga alebo káraná šaríra), ktoré je nositeľom záznamu
alebo stôp vykonaných činov (karma) jedinca a osobných charakterových
znakov (vásana), spolu s jeho voľnou kapacitou, pre budúce životy.
Kauzálne telo je teda štruktúrnou dynamickou jednotkou, ktorá prechádza
v procese znovuzrodenia z života do života. Jadro osobnosti átman či
puruša, však zostává sledom týchto životov nedotknuté.
17 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 54-55.
18 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 56.
292