012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
-véda 4,54,2) a v každom novom živote sa opäť tešia na nové potomstvo
(Rg-véda 10,16,5). 14
V konkrétnych ľudových predstavách sa hovorí o zosnulom, ako blúdi
najprv v blízkosti známych miest na zemi, potom sa ocitne v ríši smrti pred
sudom Jamy, kráľom podsvetia, a podľa zásluhy putuje do tmavej diery,
pekla, alebo do ríše blažených predkov či do nebeských oblastí bohov.
Nikde však nezostane večne, opätovne smrti neunikne. Zásluhy pre budúce
životy je možné získať na zemi zbožnosťou, prinášaním obetí, hrdinskými
činmi v boji proti nepriateľom árijských bohov a dobrým životom. 15
Na vyššej úrovni sa objavuje túžba dôjsť k nesmrteľnosti tak ako
bohovia a legendárni žreci, ktorí k nej našli cestu vo svojej meditatívnej
vízii za života na zemi. Väčšina védskych Indov, však nemyslela ďaleko
dopredu a ich prianím bolo zaistiť si priazeň bohov na zemi a blaženosť
medzi predkami alebo v nebeskom svete po smrti. Zaistením si potomstva
v mužskej línii a pokračovaním obetných rituálov za zosnulých v rodine
bolo možno oddialiť opätovnú smrť predkov v ríši blažených do neurčitá.
Ku konci obdobia bráhmanizmu, kedy árijská civilizácia dosiahla
značného rozmachu sa začala prejavovať i v širokých vrstvách únava
z prebujnených rituáloch a nespokojnosť z učením kňazov, ktorí bohatli
z obetných darov. Popularita neortodoxných hnutí zatienila védsko-bráhmanské
náboženstvo na niekoľko storočí, pričom tu hrala dôležitú úlohu
i priazeň panovníka. Za Maurju, prvej cisárskej dynastie sa jej zakladateľ
Candragupta (okolo 321 – 297 pr. n. 1.), priklonil k džinizmu, a jej tretí
predstaviteľ Ašóka (okolo 272 – 232 pr. n. 1.) sa stal nasledovníkom učenia
Budhu a preslávil sa organizovaním budhistických misií v zahraničí. 16
Základné rysy védsko-bráhmanského náboženstva však zo života
spoločnosti nevymizli, pretože boli príliš zviazané s dôležitými rodinnými
i štátnymi udalosťami. Brahmani len ťažko niesli stratu dominantnosti
a snažili sa nájsť vhodné riešenie. Sila kňazského vplyvu vždy spočívala
v kulte a brahmani ho urobili prijateľnejším pre ľudí i štát tým, že zmiernili
obetné rituály na únosnú mieru a opustili kr vavé obeti v súlade so zásadou
neubližovať (ahimsá), ktorá bola šírená rôznymi jóginskými smermi,
džinizmom, budhizmom a medzi ľuďmi sa veľmi ujala. Taktiež urobili
zmeny v učení a vypracovali životnú schému pre členov „dvojzrodených“
kást alebo bola prvýkrát jasne sformulovanú náuku o Božích vteleniach
či manifestáciách v prejavenom vesmíre. Zadefinovali inkarnačnú
náuka o zostúpení (avatára) Bo ha na zem, ktorá sa neskoršie stala
14 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 45.
15 Porov. ELIADE, M.: Pojednání o dějinách náboženství. Praha: Argo, 2004. s. 384-405.
16 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 51.
Porov. KARDIS, Úvod do dejín náboženstva I., 2006, s. 22.
291