012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Anna Krehliková
brahmani – kňazi, kšatrijovia – vladári, bojovníci, vaišijovia – roľníci,
obchodníci, bankári, šudrovia – otroci, sluhovia. Obrady mohli vykonávať
len brahmani. V období brahmanizmu bola do tohto náboženstva uvedená
doktrína o putovaní duše – reinkarnácia.
V reinkarnácii: „Dochádza k situácii, že všetko, čo sa narodilo, musí
zomrieť a všetko čo zomrelo, musí sa narodiť. Spôsoby znovuzrodenia alebo
obnovenia sa duše riadi karman, chápaný ako druh matérie, alebo ako
časť vedomia. Niektorí ju chápu ako svetovú silu, tajomné fluidum prenikajúce
do ľudského života, určujúceho kolobeh jestvovaní. Táto teória je
pre hinduistu prekliatím. Človek sa musí obnovovať, aby mohol nájsť spôsob
na prelomenie cyklu narodenia i smrti a na odstránenie svojho karmana,
na dosiahnutie vyslobodenia – mokše“. 11
Mokša – spása je oslobodením od neznalosti, nepoznania, z ktorého
prameni podstata ľudského hriechu. Putovanie duší – sansára – sa opiera
o hriech a neznalosť, no skôr čí neskôr sa každý z tohto cyklu vtelení raz
vyslobodí a dôjde k bohu. Nevediaci má dlhšiu cestu. Nemenným elementom
vo všetkých bytostiach je átman – duša. 12
Počas obdobia védyzmu a bráhmanizmu, vo vzťahu k eschatológii
na vyššej úrovni védskych náuk sa vyskytujú predstavy, podľa ktorých je
smrť predstavovaná ako dočasné rozptýlenie zložiek ľudskej osobnosti.
Osobnosť je nesená nepostihnuteľným jadrom, zvaným adža (nezrodené),
ktoré je pravdepodobne všetkým tvorom spoločné a zostáva nedotknuté
smrťou. Individualita osobnosti je daná jej vnímateľnou formou, označovanou
výrazom tanu (Rg-véda 10,15,14), ktorá sa navonok javí ako telesná
podoba a vnútorne ako charakter, a je to akási „nádoba“, udržujúca
pohromade ostatné zložky osobnosti; dá sa teda popísať moderným výrazom
„štruktúra“. 13
Ostatné zložky osobnosti sú maňas (myseľ, mentalita), životné sily,
duševné a zmyslové schopnosti a telesný organizmus. Všetky tieto zložky
osobnosti sú univerzálne a dynamické. Sú to kozmické sily či mocnosti
(Rg-véda 10,16,3; Atharva-véda 5,9,7), označované pojmom dévatá (božstvá).
Osobnosť je z nich zložená a sformovaná štruktúrnou silou tanu, ktorá
ju drží pohromade „ako ohrada stádo dobytka“ (Atharva-véda 11,8,32).
Pri kremácii sa tieto sily rozptýlia a splynú so svojimi komickými „elementmi“
čiže dimenziami (Rg-véda 10,16,3), ale hneď sa zasa vrátia do „ohrady“
osobnosti v novom zoskupení v inom svete (Rg-véda 10, 16,4) a jedinec
pokračuje takto ďalej sériou nasledujúcich životov (anúčíná džívitá – Rg-
11 Porov. KARDIS, Úvod do dejín náboženstva I., 2006, s. 57.
12 Porov. KARDIS, Úvod do dejín náboženstva I., 2006, s. 41.
13 Porov. WERNER, Náboženské tradice Asie I., 2008, s. 45.
290