012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Anton Liška
ci, ktorí miesto toho, aby sa ľuďom pokúsili spomínané nariadenia vysvetliť,
sa k nim správali hrubo a arogantne. Je preto logické, že poddaní oveľa
viac dôverovali prípravkom od miestnych ľudových liečiteľov, než prevencii
a práškom, ktoré nariaďovala vrchnosť. A to bol ďalší dôvod, prečo
cholera tak rýchlo postupovala. Ľudoví liečitelia totiž ľuďom neposkytovali
potrebné lieky, ale bezvýznamné prípravky ako kuchynskú soľ, ktorým
pripisovali zázračné účinky. O skutočných účinkoch týchto produktov
podáva vo svojej kronike evanjelický farár zo Soli Matej Rojko nasledujúcu
správu: „Než ona snáď toľko ľudí neumorila, ako istý bez svedomia obyvateľ
jastrabský, nazývaný Ihnat Janko so svojou napravenou od zbesneliny
a porobiska soľou, ktorú od neho ľudia brali [...] ľuďom, ktorí tak húfne,
ako na jarmoku stáli, svoju soľ, zmiešanú s práškom chrobaček, nazývaným
Kantarides, za drahé peniaze z tej poverčivosti, že cholera morbus je
porobenisko, predával. V ničom nepoblúdim, keď to podotknem, že mnohí
ľudia nie od cholery, ale od tohto zaživaného prášku tento svet zanechať
museli.“ 10
V súvislosti s liečbou cholery v Solianskom okrese sa z kroniky Mateja
Rojku dozvedáme aj o prípravku, nazývanom arcanum, „ktorý stovkám
pomohol a ktorého sa kedysi najšikovnejší lekári chytili, takže pacienti
nemali k nemu nijakú dôveru, u nás zázraky robil“ 11 . O spomínanom lieku
a jeho pozitívnych účinkoch pri liečbe cholery informoval Mateja Rojku
prostredníctvom listu jeho syn Ján Rojko. Podľa jeho svedectva, užívanie
tohto lieku zachránilo od istej smrti jeho a 30 ľudí zo služobníctva na panstve,
kde pracoval.
Proticholerové opatrenia, zavedené v Solianskom okrese v polovici
júla, boli začiatkom augusta odvolané. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia
miestnej vrchnosti bol fakt, že sa prostredníctvom týchto opatrení
nie len že choleru nepodarilo zastaviť, ale vďaka nim sa ľud začínal búriť.
V snahe zabrániť vypuknutiu rodiacej sa rebélie ponechala proticholerová
komisia v Solianskom okrese „...všetko ísť svojim behom, otvorila cesty mesta,
duchovní potom chovali mŕtvych, aj zvoniť sa dalo...“ 12 .
1849. In: KÓNYA, Peter – MICHNOVIČ, Imrich: Dejiny Hencoviec. Hencovce : Obecný
úrad Hencovce, 2006, s. 58.
10 ROJKO, Matej: Kronika Cyrkwy Ewangelické Solanské (1783 – 1855). Rkp., s. 141.
Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou.
11 ROJKO, Matej: Kronika Cyrkwy Ewangelické Solanské (1783 – 1855). Rkp., s. 141.
Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou.
12 ROJKO, Matej: Kronika Cyrkwy Ewangelické Solanské (1783 – 1855). Rkp., s. 141.
Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou.
274