012012 - Prešovská univerzita v Prešove

012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove

22.10.2014 Views

Mirón Duda „Ježiš jej povedal: »Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.«“ (Jn 11,25-26) „Ježiš mu odpovedal: »Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.«“ (Jn 14,6) „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.“ (Jn 15,5-6) Aj v Matúšovom evanjeliu sa stretávame s podobnými metaforami, tie sa však netýkajú samotného Krista, ale jeho učeníkov, ktorým cez metaforu ukazuje potrebu, ba až nenahraditeľnosť ich apoštolátu. Apoštolov nazýva soľou zeme, svetlom sveta a mestom postavenom na návrší: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.“ (Mt 5,13-14) Nesprávne zásady a učenie farizejov a saducejov nazval kvasom: „Ježiš im povedal: »Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!«“ (Mt 16,6) Zlých duchov a ich ľudských pomocníkov nazval bránami pekelnými: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16,18) Napokon preberajúc Izaiášovo proroctvo, sám seba nazýva kameňom uholným: „Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«? Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.““ (Mt 21,41-44) Druhy metafory 1. Inotaj alebo alegória 2. Antropomorfizmus a antropopatizmus Inotaj alebo alegória 25 vykresľuje obrazným dejom skutočný utajený dej. 26 Alegória je v podstate rozpracovaná metafora. 27 Je to metafora pre- 25 Alegória z gréckeho allēgoría pochádza z álla agoréuō = iné hovorím. Porov. Heriban, Príručný lexikón biblických vied,1998. s. 186. 26 COL, Biblická stilistika a poesie, 1948. s. 23. 27 HARPÁŇ, Teória literatúry, 2004. s. 102. 264

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE sahujúca jednotlivé slovo. 28 Je to druh metafory uplatnený v celom texte – príbehu, ktorý vyjadruje skutočný, úplne alebo čiastočne utajovaný dej. 29 Jeho doslovný, prvý význam nie je až tak dôležitý. Obsahuje v sebe aj druhý význam, hlbší a skrytý. Úlohou alegórie je väčšinou tento pravý význam skryť tak, aby ho pochopili len niektorí. Alegória teda stavia na princípe dvoch súbežných príbehov. Jeden je rozprávaný (fiktívny), druhý je myslený (reálny). Poslucháč počuje fiktívny a jeho úlohou je dopátrať sa mysleného, reálneho zmyslu. Prvý zmysel pritom vo svojich prvkoch, podľa možnosti, čo najviac odkazuje na druhý. Alegóriu rozlišujeme na čistú, to znamená takú, v ktorej sú všetky slová metaforické a zmiešanú, ktorá okrem slov metaforických obsahuje slová s ich vlastným slovným významom. Prvky čistej alegórie sa nachádzajú aj v podobenstve z knihy proroka Izaiáša v ktorom Boh obrazom vinice odkazuje na Izraelský národ a vyčíta mu jeho nevernosť, lebo je Božím národom: „Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky. A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Júdska, súďte medzi mnou a mojou vinicou! Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky? Teraz však nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom. Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo - a hľa, bezprávie, na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.“ (Iz 5,1-6) Príkladom zmiešanej alegórie je 80. žalm s názvom Izrael, Božia vinica, kde metaforou Izraela je vinica, ktorú Pán preniesol z Egypta a vysadil v zasľúbenej zemi: „1Zbormajstrovi na nápev „Ľalia je svedectvo“. Asafov žalm. 2 Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! Ty čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa 3 pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť. 4 Bože, obnov nás, rozjasni nad nami svoju tvár a budeme spasení. 28 NÜNNING, A.: Lexikon teorie literatury a kultury. Brno : Host, 2006. s. 503. 29 ŽILKA, Poetický slovník, 1984. s. 93 – 94. 265

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE<br />

sahujúca jednotlivé slovo. 28 Je to druh metafory uplatnený v celom texte –<br />

príbehu, ktorý vyjadruje skutočný, úplne alebo čiastočne utajovaný dej. 29<br />

Jeho doslovný, prvý význam nie je až tak dôležitý. Obsahuje v sebe aj<br />

druhý význam, hlbší a skrytý. Úlohou alegórie je väčšinou tento pravý význam<br />

skryť tak, aby ho pochopili len niektorí. Alegória teda stavia na princípe<br />

dvoch súbežných príbehov. Jeden je rozprávaný (fiktívny), druhý<br />

je myslený (reálny). Poslucháč počuje fiktívny a jeho úlohou je dopátrať<br />

sa mysleného, reálneho zmyslu. Prvý zmysel pritom vo svojich prvkoch,<br />

podľa možnosti, čo najviac odkazuje na druhý.<br />

Alegóriu rozlišujeme na čistú, to znamená takú, v ktorej sú všetky slová<br />

metaforické a zmiešanú, ktorá okrem slov metaforických obsahuje slová<br />

s ich vlastným slovným významom.<br />

Prvky čistej alegórie sa nachádzajú aj v podobenstve z knihy proroka<br />

Izaiáša v ktorom Boh obrazom vinice odkazuje na Izraelský národ a vyčíta<br />

mu jeho nevernosť, lebo je Božím národom:<br />

„Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici.<br />

Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí. Okopal ju, skálie z nej<br />

vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom<br />

ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky.<br />

A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Júdska, súďte medzi mnou<br />

a mojou vinicou! Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som<br />

jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky? Teraz však<br />

nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot<br />

a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná. Obrátim<br />

ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie<br />

tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.<br />

Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho<br />

sadom rozkošným. On čakal na právo - a hľa, bezprávie, na spravodlivosť<br />

- a hľa, kvílenie.“ (Iz 5,1-6)<br />

Príkladom zmiešanej alegórie je 80. žalm s názvom Izrael, Božia vinica,<br />

kde metaforou Izraela je vinica, ktorú Pán preniesol z Egypta a vysadil<br />

v zasľúbenej zemi:<br />

„1Zbormajstrovi na nápev „Ľalia je svedectvo“. Asafov žalm.<br />

2 Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!<br />

Ty čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa<br />

3 pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.<br />

Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť.<br />

4 Bože, obnov nás,<br />

rozjasni nad nami svoju tvár a budeme spasení.<br />

28 NÜNNING, A.: Lexikon teorie literatury a kultury. Brno : Host, 2006. s. 503.<br />

29 ŽILKA, Poetický slovník, 1984. s. 93 – 94.<br />

265

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!