012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Mirón Duda
vu, pohybu, funkcie a iných kvalít. Metafora je preto nepriamym, obrazným
pomenovaním, ktoré súvisí s prirovnaním. Často sa možno stretnúť
dokonca aj s náhľadom, že metafora je skráteným prirovnaním (voda čistá
ako krištáľ, ticho ako v hrobe, chladné ako mramor a pod. = prirovnania;
krištáľová voda, hrobové ticho, mramorové čelo = metafory). Metafora
však neprirovnáva niečo k niečomu v zmysle dvoch paralelne existujúcich
realít, lež v ich vzájomnom skĺbení vytvára novú významovú realitu.
Na základe podobnosti nahrádza slovo či slovný zvrat (predstavu) slovom
alebo slovným zvratom (predstavou) z inej zmyslovej oblasti s mnohovýznamovým
spektrom. Miesto vlastného pojmu ponúka obraz. 11
Pre poetickú metaforu je charakteristická binárna konštrukcia, ktorá
predpokladá analógiu medzi dvoma pojmami, javmi, ale zároveň aj
rozdiely. Okrem prirovnávaného a prirovnávajúceho musí byť v metafore
prítomné aj tzv. tertium comparationis, teda znaky podobnosti, spoločné
črty, ktoré umožňujú spojiť dva pojmy do jedného obrazu. 12
Proces metaforického pomenovania je vo svojej podstate dynamický,
pretože sa nezameriava na opis samotnej veci, ale skôr na možnosti jej
uskutočnenia. 13 Metafora obyčajne vzniká dvoma spôsobmi a to personifikáciou
(zosobňovaním, oživovaním), alebo nahradzovaním abstraktných
predstáv (pojmov) konkrétnymi. 14 Autor Werner uvádza, že metafora sa
aktivizuje u národov, ktoré majú tabu, predmety, ktorých „vlastné“ mená
nesmú byť vyslovené. To plne korešponduje s biblickými označeniami
Jahweho, ktorého meno nesmelo byť vyslovené. Preto je Jahwe označený
napríklad ako Skala. Ďalej uvádza, že metaforicky označujeme tiež to,
čo milujeme, nad čím sa chceme pozastaviť a o čom chceme rozjímať, čo
chceme vidieť zo všetkých strán a uhlov pohľadu. 15
Častejšie, než iné trópy sa metafora vzťahuje ku skúsenostiam, ktoré
nemusia byť poslucháčovi alebo čitateľovi známe. Vzťahuje sa k niečomu,
čo by sa ináč ťažko definovalo a z toho titulu má aj istú poznávaciu, kognitívnu
funkciu. Jej použite môže slúžiť ako alternatívna orientácia vo svete.
Niekedy sa takéto metafory chápu ako zvláštne symboly a stávajú sa akoby
poslami a reprezentantmi novej skutočnosti. 16
Metafora ma obraznú a poznávaciu funkciu, pretože má za cieľ vyvolať
v nás inú predstavu, než akú slovo samo osebe obyčajne znamená.
Metafora sa tiež používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla
11 ŠTRAUS, Slovník poetiky, 2007. s.149.; HARPÁŇ, M.: Teória literatúry. Bratislava : TIGRA,
2004. s. 97.; COL, Biblická stilistika a poesie, 1948. s. 21.
12 ŽILKA, T.: Poetický slovník. Bratislava : TATRAN, 1984. s. 91.
13 HARPÁŇ, Teória literatúry, 2004. s. 97.
14 ŠTRAUS, Slovník poetiky, 2007. s. 150.
15 WELLEK, R. – WARREN, A.: Teorie literatury. Olomouc : Votobia, 1996. s. 279.
16 POKORNÝ, Hermeneutika jako teorie porozumění, 2005. s. 56.
260