012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
1.2 Chápanie pokánia a jeho prejavy v Novom zákone
V Novom zákone sa slovom „pokánie“ prekladajú grécke výrazy
„μετανοε҃ιν“ (metamelomai) a „μετάυοια“ (metanoeō). 20 Ľútosť tohto druhu
vnímame napríklad v podobenstve o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 13),
o odpúšťaní (Lk 17, 4), ďalej u Mt 21, 29. 32; 27, 3.
Novozákonné používanie týchto pojmov je ovplyvnené predovšetkým
starozákonným pojmom ‏“שׁוּב„‏ 21 ; v tomto duchu pokánie nie je iba
pocitom ľútosti alebo zmenou spôsobu myslenia, ale jedná sa o úplný
zvrat, totálnu premenu základnej motivácie a zmierenia v živote. Preto je
najvhodnejšie prekladať termín „metamelomai“ termínom „obrátiť sa.“ 22
Prvá výzva, ktorá sa nachádza na začiatku spisov Nového zákona,
a taktiež na začiatku Kristovho verejného účinkovania, ako sme to už
na začiatku naznačili, je mohutná výzva Jána Krstiteľa k pokániu. Ján
Krstiteľ vyzýva Izrael ku krstu pokánia, aby sa všetok ľud kajal, pretože
Boží súd je bezprostredne blízko. Táto výzva je radikálnou, existenciálnou
výzvou, radikálnou metanoiou, ktorá v Jánovom krste pokánia a vo
vyznaní hriechov našla svoje vonkajšie potvrdenie (Mt 3, 1 – 12, Mk 1, 2
– 8, Lk 3, 9. 17). Odvolávanie sa na predošlé skutky kajúcnosti a ich prax
sa týmto aktom stávajú bezpredmetnými (Lk 3, 8 – 10), pričom metanoia
tu nie je spojená s priamym prísľubom spásy, ale ukazuje sa ako jediná
možnosť pre Izrael ako uniknúť nastávajúcemu hnevu (Lk 3, 7n). 23 Toto
mal na mysli nielen Ján Krstiteľ, ale aj samotný Ježiš.
Charakter pokánia, ako ho Ježiš v celom svojom diele vyžadoval,
však v synoptických evanjeliách vyjadrujú ďalšie výroky a udalosti.
Tak napríklad Matúš 18, 3 poukazuje na to, že obrátiť sa, znamená stať sa
dieťaťom, stať sa maličkým, teda priznať pred Bohom svoju bezmocnosť,
i neschopnosť žiť mimo neho, a prijať svoju totálnu závislosť na Bohu,
a byť pripravený prijať Božiu pomoc. Pretože ten, kto je ochotný nechať
sa Bohom viesť, je ochotný nechať Boha, aby v ňom pôsobil. 24 Ježišove
výzvy k pokániu letmo zmieňujú evanjelisti Marek a Matúš, väčší dôraz
na ne kladie evanjelista Lukáš. Výzva k pokániu (a prísľub odpustenia) sa
pravidelne objavuje najmä v jeho záznamoch kázania prvým kresťanom
(Sk 2, 37; 3, 19; 8, 22; 17, 30; 20, 21; 26, 20). 25
20 V gréčtine zvyčajne znamenajú „zmenu zmýšľania“, teda i „ľutovať, pociťovať výčitky“.
21 „šûb“
22 KOLEKTÍV AUTOROV: Nový biblický slovník. Praha : Návrat domů, 1996. s. 792.
23 Porov. WERBICK, J.: Busse. In: KOLEKTIV DEN AUTOREN: Lexikon für Theologie und
Kirche, Band II. Freiburg : Herder Verlag, 1994. s. 826.
24 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV: Slovník spirituality. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství,
1999. s. 391.
25 Okrem týchto zmienok hovorí Nový zákon o pokání napr. ešte v Rim 2, 4; 2 Tim 2, 25; 2
Pt 3, 9; Zj 9, 20n; 16, 9. 11. KOLEKTÍV AUTOROV: Nový biblický slovník. Praha : Návrat
253