012012 - Prešovská univerzita v Prešove

012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove

22.10.2014 Views

OĽGA FEJERČÁKOVÁ že denné, týždenné a ani mesačné zápalné obety nestačia k odčineniu hriechov. Taktiež mal okrem iného Izraelitov naučiť, že hriech zabraňuje človeku vstúpiť do Božej prítomnosti. Iba veľkňaz smel raz v roku vstúpiť do Svätyne svätých, a to nikdy bez krvi obetovanej na zmierenie za hriechy (Hebr 9, 7). Priebeh všetkých obradov pochádza od priameho Božieho príkazu, ktorý zjavil Boh Mojžišovi po smrti dvoch Áronových synov (porov. Lv 16, 2n). Tento priebeh, vyvolený samotným Bohom, bol účelný, stal sa dokonalým predobrazom Kristovho zmierneho diela na kríži. Aj v Novom zákone nachádzame zmienku o Dni zmierenia, v Liste Hebrejom. V 9 a 10 kapitole sa opäť vysvetľuje rituál Dňa zmierenia, no je to z dôvodu poukázania kontrastu medzi dokonalosťou Kristovho zmierenia a nedokonalosťou tradičných obradov (porov. Hebr 9 - 10). Ježiš je sám označovaný ako Veľkňaz a krv býčkov a capov obetovaná počas Dňa zmierenia je symbolom Jeho preliatej krvi na Golgote. Na rozdiel od kňazov sa nemusel Ježiš očisťovať, pretože bol bezhriešny. Zatiaľ čo veľkňaz svoje obety musel každoročne obnovovať, Ježiš svojou krvou priniesol svetu dokonalé, večné vykúpenie raz a navždy (porov. Hebr 9, 12). Za zmienku stojí taktiež ďalšia známa prax toho dňa, ktorá je taktiež Starozákonným predobrazom – telá zvierat obetovaných za hriechy v Deň zmierenia sa spaľovali mimo tábor Izraelitov. Preto i Ježiš trpel za bránami Jeruzalemu, aby naplnil svoje poslanie. Obety zohrávali v náboženskom živote Izraelitov dôležitú úlohu. Boli pre nich životnou školou, ktorá formovala ich vzťah k Bohu a bola dôkazom vernosti, oddanosti a dôvery voči Bohu. I napriek všemožnej snahe Izraelitov a mnohým zmiernym obetám, všetky mohli dosiahnuť iba „očistenie tela“ – človeka očistili kultovo, ale vnútornú čistotu, ktorá je predpokladom pre spoločenstvo s Bohom, sprostredkovať nedokázali. A teda žiadna starozákonná obeta nebola natoľko silná, natoľko dokonalá, aby zmierila človeka opäť s Bohom. To dokázala iba jediná obeta – obeta Ježiša Krista, Božieho Syna. Jeho dokonalou obetou boli všetky starozákonné obety zrušené (porov. Hebr 10, 5 – 18). Izrael prešiel počas Starozákonnej doby očisťujúcou cestou pokánia. Vzdialil sa od vonkajšieho ritualizmu a snažil sa i vnútorne premieňať a ľutovať svoje previnenia. Vrcholom tejto premeny je i známy Dávidov žalm 51, ktorý zložil po hriechu s Betsabe. 19 19 Ďalšie kajúce žalmy sú: Ž 6, 32, 38, 102, 130, 143. 252

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1.2 Chápanie pokánia a jeho prejavy v Novom zákone V Novom zákone sa slovom „pokánie“ prekladajú grécke výrazy „μετανοε҃ιν“ (metamelomai) a „μετάυοια“ (metanoeō). 20 Ľútosť tohto druhu vnímame napríklad v podobenstve o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 13), o odpúšťaní (Lk 17, 4), ďalej u Mt 21, 29. 32; 27, 3. Novozákonné používanie týchto pojmov je ovplyvnené predovšetkým starozákonným pojmom ‏“שׁוּב„‏ 21 ; v tomto duchu pokánie nie je iba pocitom ľútosti alebo zmenou spôsobu myslenia, ale jedná sa o úplný zvrat, totálnu premenu základnej motivácie a zmierenia v živote. Preto je najvhodnejšie prekladať termín „metamelomai“ termínom „obrátiť sa.“ 22 Prvá výzva, ktorá sa nachádza na začiatku spisov Nového zákona, a taktiež na začiatku Kristovho verejného účinkovania, ako sme to už na začiatku naznačili, je mohutná výzva Jána Krstiteľa k pokániu. Ján Krstiteľ vyzýva Izrael ku krstu pokánia, aby sa všetok ľud kajal, pretože Boží súd je bezprostredne blízko. Táto výzva je radikálnou, existenciálnou výzvou, radikálnou metanoiou, ktorá v Jánovom krste pokánia a vo vyznaní hriechov našla svoje vonkajšie potvrdenie (Mt 3, 1 – 12, Mk 1, 2 – 8, Lk 3, 9. 17). Odvolávanie sa na predošlé skutky kajúcnosti a ich prax sa týmto aktom stávajú bezpredmetnými (Lk 3, 8 – 10), pričom metanoia tu nie je spojená s priamym prísľubom spásy, ale ukazuje sa ako jediná možnosť pre Izrael ako uniknúť nastávajúcemu hnevu (Lk 3, 7n). 23 Toto mal na mysli nielen Ján Krstiteľ, ale aj samotný Ježiš. Charakter pokánia, ako ho Ježiš v celom svojom diele vyžadoval, však v synoptických evanjeliách vyjadrujú ďalšie výroky a udalosti. Tak napríklad Matúš 18, 3 poukazuje na to, že obrátiť sa, znamená stať sa dieťaťom, stať sa maličkým, teda priznať pred Bohom svoju bezmocnosť, i neschopnosť žiť mimo neho, a prijať svoju totálnu závislosť na Bohu, a byť pripravený prijať Božiu pomoc. Pretože ten, kto je ochotný nechať sa Bohom viesť, je ochotný nechať Boha, aby v ňom pôsobil. 24 Ježišove výzvy k pokániu letmo zmieňujú evanjelisti Marek a Matúš, väčší dôraz na ne kladie evanjelista Lukáš. Výzva k pokániu (a prísľub odpustenia) sa pravidelne objavuje najmä v jeho záznamoch kázania prvým kresťanom (Sk 2, 37; 3, 19; 8, 22; 17, 30; 20, 21; 26, 20). 25 20 V gréčtine zvyčajne znamenajú „zmenu zmýšľania“, teda i „ľutovať, pociťovať výčitky“. 21 „šûb“ 22 KOLEKTÍV AUTOROV: Nový biblický slovník. Praha : Návrat domů, 1996. s. 792. 23 Porov. WERBICK, J.: Busse. In: KOLEKTIV DEN AUTOREN: Lexikon für Theologie und Kirche, Band II. Freiburg : Herder Verlag, 1994. s. 826. 24 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV: Slovník spirituality. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 1999. s. 391. 25 Okrem týchto zmienok hovorí Nový zákon o pokání napr. ešte v Rim 2, 4; 2 Tim 2, 25; 2 Pt 3, 9; Zj 9, 20n; 16, 9. 11. KOLEKTÍV AUTOROV: Nový biblický slovník. Praha : Návrat 253

OĽGA FEJERČÁKOVÁ<br />

že denné, týždenné a ani mesačné zápalné obety nestačia k odčineniu<br />

hriechov. Taktiež mal okrem iného Izraelitov naučiť, že hriech zabraňuje<br />

človeku vstúpiť do Božej prítomnosti. Iba veľkňaz smel raz v roku vstúpiť<br />

do Svätyne svätých, a to nikdy bez krvi obetovanej na zmierenie za hriechy<br />

(Hebr 9, 7).<br />

Priebeh všetkých obradov pochádza od priameho Božieho príkazu,<br />

ktorý zjavil Boh Mojžišovi po smrti dvoch Áronových synov (porov. Lv<br />

16, 2n). Tento priebeh, vyvolený samotným Bohom, bol účelný, stal sa<br />

dokonalým predobrazom Kristovho zmierneho diela na kríži.<br />

Aj v Novom zákone nachádzame zmienku o Dni zmierenia, v Liste<br />

Hebrejom. V 9 a 10 kapitole sa opäť vysvetľuje rituál Dňa zmierenia, no je<br />

to z dôvodu poukázania kontrastu medzi dokonalosťou Kristovho zmierenia<br />

a nedokonalosťou tradičných obradov (porov. Hebr 9 - 10). Ježiš<br />

je sám označovaný ako Veľkňaz a krv býčkov a capov obetovaná počas<br />

Dňa zmierenia je symbolom Jeho preliatej krvi na Golgote. Na rozdiel<br />

od kňazov sa nemusel Ježiš očisťovať, pretože bol bezhriešny. Zatiaľ čo<br />

veľkňaz svoje obety musel každoročne obnovovať, Ježiš svojou krvou<br />

priniesol svetu dokonalé, večné vykúpenie raz a navždy (porov. Hebr 9,<br />

12). Za zmienku stojí taktiež ďalšia známa prax toho dňa, ktorá je taktiež<br />

Starozákonným predobrazom – telá zvierat obetovaných za hriechy v Deň<br />

zmierenia sa spaľovali mimo tábor Izraelitov. Preto i Ježiš trpel za bránami<br />

Jeruzalemu, aby naplnil svoje poslanie.<br />

Obety zohrávali v náboženskom živote Izraelitov dôležitú úlohu.<br />

Boli pre nich životnou školou, ktorá formovala ich vzťah k Bohu a bola<br />

dôkazom vernosti, oddanosti a dôvery voči Bohu. I napriek všemožnej<br />

snahe Izraelitov a mnohým zmiernym obetám, všetky mohli dosiahnuť<br />

iba „očistenie tela“ – človeka očistili kultovo, ale vnútornú čistotu, ktorá je<br />

predpokladom pre spoločenstvo s Bohom, sprostredkovať nedokázali. A teda<br />

žiadna starozákonná obeta nebola natoľko silná, natoľko dokonalá, aby<br />

zmierila človeka opäť s Bohom. To dokázala iba jediná obeta – obeta Ježiša<br />

Krista, Božieho Syna. Jeho dokonalou obetou boli všetky starozákonné<br />

obety zrušené (porov. Hebr 10, 5 – 18).<br />

Izrael prešiel počas Starozákonnej doby očisťujúcou cestou pokánia.<br />

Vzdialil sa od vonkajšieho ritualizmu a snažil sa i vnútorne premieňať<br />

a ľutovať svoje previnenia. Vrcholom tejto premeny je i známy Dávidov<br />

žalm 51, ktorý zložil po hriechu s Betsabe. 19<br />

19 Ďalšie kajúce žalmy sú: Ž 6, 32, 38, 102, 130, 143.<br />

252

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!