012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove
OĽGA FEJERČÁKOVÁ že denné, týždenné a ani mesačné zápalné obety nestačia k odčineniu hriechov. Taktiež mal okrem iného Izraelitov naučiť, že hriech zabraňuje človeku vstúpiť do Božej prítomnosti. Iba veľkňaz smel raz v roku vstúpiť do Svätyne svätých, a to nikdy bez krvi obetovanej na zmierenie za hriechy (Hebr 9, 7). Priebeh všetkých obradov pochádza od priameho Božieho príkazu, ktorý zjavil Boh Mojžišovi po smrti dvoch Áronových synov (porov. Lv 16, 2n). Tento priebeh, vyvolený samotným Bohom, bol účelný, stal sa dokonalým predobrazom Kristovho zmierneho diela na kríži. Aj v Novom zákone nachádzame zmienku o Dni zmierenia, v Liste Hebrejom. V 9 a 10 kapitole sa opäť vysvetľuje rituál Dňa zmierenia, no je to z dôvodu poukázania kontrastu medzi dokonalosťou Kristovho zmierenia a nedokonalosťou tradičných obradov (porov. Hebr 9 - 10). Ježiš je sám označovaný ako Veľkňaz a krv býčkov a capov obetovaná počas Dňa zmierenia je symbolom Jeho preliatej krvi na Golgote. Na rozdiel od kňazov sa nemusel Ježiš očisťovať, pretože bol bezhriešny. Zatiaľ čo veľkňaz svoje obety musel každoročne obnovovať, Ježiš svojou krvou priniesol svetu dokonalé, večné vykúpenie raz a navždy (porov. Hebr 9, 12). Za zmienku stojí taktiež ďalšia známa prax toho dňa, ktorá je taktiež Starozákonným predobrazom – telá zvierat obetovaných za hriechy v Deň zmierenia sa spaľovali mimo tábor Izraelitov. Preto i Ježiš trpel za bránami Jeruzalemu, aby naplnil svoje poslanie. Obety zohrávali v náboženskom živote Izraelitov dôležitú úlohu. Boli pre nich životnou školou, ktorá formovala ich vzťah k Bohu a bola dôkazom vernosti, oddanosti a dôvery voči Bohu. I napriek všemožnej snahe Izraelitov a mnohým zmiernym obetám, všetky mohli dosiahnuť iba „očistenie tela“ – človeka očistili kultovo, ale vnútornú čistotu, ktorá je predpokladom pre spoločenstvo s Bohom, sprostredkovať nedokázali. A teda žiadna starozákonná obeta nebola natoľko silná, natoľko dokonalá, aby zmierila človeka opäť s Bohom. To dokázala iba jediná obeta – obeta Ježiša Krista, Božieho Syna. Jeho dokonalou obetou boli všetky starozákonné obety zrušené (porov. Hebr 10, 5 – 18). Izrael prešiel počas Starozákonnej doby očisťujúcou cestou pokánia. Vzdialil sa od vonkajšieho ritualizmu a snažil sa i vnútorne premieňať a ľutovať svoje previnenia. Vrcholom tejto premeny je i známy Dávidov žalm 51, ktorý zložil po hriechu s Betsabe. 19 19 Ďalšie kajúce žalmy sú: Ž 6, 32, 38, 102, 130, 143. 252
THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1.2 Chápanie pokánia a jeho prejavy v Novom zákone V Novom zákone sa slovom „pokánie“ prekladajú grécke výrazy „μετανοε҃ιν“ (metamelomai) a „μετάυοια“ (metanoeō). 20 Ľútosť tohto druhu vnímame napríklad v podobenstve o farizejovi a mýtnikovi (Lk 18, 13), o odpúšťaní (Lk 17, 4), ďalej u Mt 21, 29. 32; 27, 3. Novozákonné používanie týchto pojmov je ovplyvnené predovšetkým starozákonným pojmom “שׁוּב„ 21 ; v tomto duchu pokánie nie je iba pocitom ľútosti alebo zmenou spôsobu myslenia, ale jedná sa o úplný zvrat, totálnu premenu základnej motivácie a zmierenia v živote. Preto je najvhodnejšie prekladať termín „metamelomai“ termínom „obrátiť sa.“ 22 Prvá výzva, ktorá sa nachádza na začiatku spisov Nového zákona, a taktiež na začiatku Kristovho verejného účinkovania, ako sme to už na začiatku naznačili, je mohutná výzva Jána Krstiteľa k pokániu. Ján Krstiteľ vyzýva Izrael ku krstu pokánia, aby sa všetok ľud kajal, pretože Boží súd je bezprostredne blízko. Táto výzva je radikálnou, existenciálnou výzvou, radikálnou metanoiou, ktorá v Jánovom krste pokánia a vo vyznaní hriechov našla svoje vonkajšie potvrdenie (Mt 3, 1 – 12, Mk 1, 2 – 8, Lk 3, 9. 17). Odvolávanie sa na predošlé skutky kajúcnosti a ich prax sa týmto aktom stávajú bezpredmetnými (Lk 3, 8 – 10), pričom metanoia tu nie je spojená s priamym prísľubom spásy, ale ukazuje sa ako jediná možnosť pre Izrael ako uniknúť nastávajúcemu hnevu (Lk 3, 7n). 23 Toto mal na mysli nielen Ján Krstiteľ, ale aj samotný Ježiš. Charakter pokánia, ako ho Ježiš v celom svojom diele vyžadoval, však v synoptických evanjeliách vyjadrujú ďalšie výroky a udalosti. Tak napríklad Matúš 18, 3 poukazuje na to, že obrátiť sa, znamená stať sa dieťaťom, stať sa maličkým, teda priznať pred Bohom svoju bezmocnosť, i neschopnosť žiť mimo neho, a prijať svoju totálnu závislosť na Bohu, a byť pripravený prijať Božiu pomoc. Pretože ten, kto je ochotný nechať sa Bohom viesť, je ochotný nechať Boha, aby v ňom pôsobil. 24 Ježišove výzvy k pokániu letmo zmieňujú evanjelisti Marek a Matúš, väčší dôraz na ne kladie evanjelista Lukáš. Výzva k pokániu (a prísľub odpustenia) sa pravidelne objavuje najmä v jeho záznamoch kázania prvým kresťanom (Sk 2, 37; 3, 19; 8, 22; 17, 30; 20, 21; 26, 20). 25 20 V gréčtine zvyčajne znamenajú „zmenu zmýšľania“, teda i „ľutovať, pociťovať výčitky“. 21 „šûb“ 22 KOLEKTÍV AUTOROV: Nový biblický slovník. Praha : Návrat domů, 1996. s. 792. 23 Porov. WERBICK, J.: Busse. In: KOLEKTIV DEN AUTOREN: Lexikon für Theologie und Kirche, Band II. Freiburg : Herder Verlag, 1994. s. 826. 24 Porov. KOLEKTÍV AUTOROV: Slovník spirituality. Kostelní Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 1999. s. 391. 25 Okrem týchto zmienok hovorí Nový zákon o pokání napr. ešte v Rim 2, 4; 2 Tim 2, 25; 2 Pt 3, 9; Zj 9, 20n; 16, 9. 11. KOLEKTÍV AUTOROV: Nový biblický slovník. Praha : Návrat 253
- Page 201 and 202: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Ďalšo
- Page 203 and 204: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nie. A
- Page 205 and 206: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tívnej
- Page 207 and 208: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Hoci sa
- Page 209 and 210: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zákon,
- Page 211 and 212: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE znať o
- Page 213 and 214: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Táto s
- Page 215 and 216: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.1 Soc
- Page 217 and 218: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.2 Roz
- Page 219 and 220: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE STOTT,
- Page 221 and 222: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Exegi m
- Page 223 and 224: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE komunik
- Page 225 and 226: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE vé kon
- Page 227 and 228: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nom sve
- Page 229 and 230: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE chceme
- Page 231 and 232: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Blinkal
- Page 233 and 234: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE c) leg
- Page 235 and 236: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE podstat
- Page 237 and 238: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zjaveni
- Page 239 and 240: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu uver
- Page 241 and 242: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nia osl
- Page 243 and 244: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE keď pr
- Page 245 and 246: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Fenomé
- Page 247 and 248: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1 Poká
- Page 249 and 250: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Božieh
- Page 251: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE A tak s
- Page 255 and 256: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Radiká
- Page 257 and 258: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Metafor
- Page 259 and 260: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE do krá
- Page 261 and 262: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE niektor
- Page 263 and 264: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE osoby a
- Page 265 and 266: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE sahujú
- Page 267 and 268: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Antropo
- Page 269 and 270: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE inak ne
- Page 271 and 272: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Cholero
- Page 273 and 274: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mali by
- Page 275 and 276: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Priebeh
- Page 277 and 278: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Cholera
- Page 279 and 280: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE katolí
- Page 281 and 282: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Juskov
- Page 283 and 284: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Davidov
- Page 285 and 286: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Schemat
- Page 287 and 288: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Už mn
- Page 289 and 290: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Ako dru
- Page 291 and 292: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE -véda
- Page 293 and 294: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Hinduis
- Page 295 and 296: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE uskuto
- Page 297 and 298: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Budhizm
- Page 299 and 300: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE To znam
- Page 301 and 302: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE pre Vi
OĽGA FEJERČÁKOVÁ<br />
že denné, týždenné a ani mesačné zápalné obety nestačia k odčineniu<br />
hriechov. Taktiež mal okrem iného Izraelitov naučiť, že hriech zabraňuje<br />
človeku vstúpiť do Božej prítomnosti. Iba veľkňaz smel raz v roku vstúpiť<br />
do Svätyne svätých, a to nikdy bez krvi obetovanej na zmierenie za hriechy<br />
(Hebr 9, 7).<br />
Priebeh všetkých obradov pochádza od priameho Božieho príkazu,<br />
ktorý zjavil Boh Mojžišovi po smrti dvoch Áronových synov (porov. Lv<br />
16, 2n). Tento priebeh, vyvolený samotným Bohom, bol účelný, stal sa<br />
dokonalým predobrazom Kristovho zmierneho diela na kríži.<br />
Aj v Novom zákone nachádzame zmienku o Dni zmierenia, v Liste<br />
Hebrejom. V 9 a 10 kapitole sa opäť vysvetľuje rituál Dňa zmierenia, no je<br />
to z dôvodu poukázania kontrastu medzi dokonalosťou Kristovho zmierenia<br />
a nedokonalosťou tradičných obradov (porov. Hebr 9 - 10). Ježiš<br />
je sám označovaný ako Veľkňaz a krv býčkov a capov obetovaná počas<br />
Dňa zmierenia je symbolom Jeho preliatej krvi na Golgote. Na rozdiel<br />
od kňazov sa nemusel Ježiš očisťovať, pretože bol bezhriešny. Zatiaľ čo<br />
veľkňaz svoje obety musel každoročne obnovovať, Ježiš svojou krvou<br />
priniesol svetu dokonalé, večné vykúpenie raz a navždy (porov. Hebr 9,<br />
12). Za zmienku stojí taktiež ďalšia známa prax toho dňa, ktorá je taktiež<br />
Starozákonným predobrazom – telá zvierat obetovaných za hriechy v Deň<br />
zmierenia sa spaľovali mimo tábor Izraelitov. Preto i Ježiš trpel za bránami<br />
Jeruzalemu, aby naplnil svoje poslanie.<br />
Obety zohrávali v náboženskom živote Izraelitov dôležitú úlohu.<br />
Boli pre nich životnou školou, ktorá formovala ich vzťah k Bohu a bola<br />
dôkazom vernosti, oddanosti a dôvery voči Bohu. I napriek všemožnej<br />
snahe Izraelitov a mnohým zmiernym obetám, všetky mohli dosiahnuť<br />
iba „očistenie tela“ – človeka očistili kultovo, ale vnútornú čistotu, ktorá je<br />
predpokladom pre spoločenstvo s Bohom, sprostredkovať nedokázali. A teda<br />
žiadna starozákonná obeta nebola natoľko silná, natoľko dokonalá, aby<br />
zmierila človeka opäť s Bohom. To dokázala iba jediná obeta – obeta Ježiša<br />
Krista, Božieho Syna. Jeho dokonalou obetou boli všetky starozákonné<br />
obety zrušené (porov. Hebr 10, 5 – 18).<br />
Izrael prešiel počas Starozákonnej doby očisťujúcou cestou pokánia.<br />
Vzdialil sa od vonkajšieho ritualizmu a snažil sa i vnútorne premieňať<br />
a ľutovať svoje previnenia. Vrcholom tejto premeny je i známy Dávidov<br />
žalm 51, ktorý zložil po hriechu s Betsabe. 19<br />
19 Ďalšie kajúce žalmy sú: Ž 6, 32, 38, 102, 130, 143.<br />
252