012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
A tak si ľudia na znak pokory a smútku sypali na hlavu popol, obliekali
sa do vrecoviny a postili sa (2Sam 13, 19; Est 4, 3; Iz 58, 5; Jer 6, 26; Dan
9, 3), hlasito plakali a nariekali (Hos 7, 14; Jes 22, 12). Ale i tu badať stále
nebezpečenstvo iba vonkajšieho pokánia (vyššie spomínané prejavy),
ktoré nie vždy bolo nasledované vnútorným úprimným pokáním (Zach
7, 1 – 14; Iz 58, 3 - 10), čo malo za následok opätovné výčitky zo strany
prorokov – „roztrite si srdcia, a nie rúcho!“ (Joel 2, 13). V konečnom
dôsledku badať, že všetky obety a modlitby nie sú nič platné, ak nejde
o skutočné vyjadrenie osobného návratu k Jahvemu (1Sam 15, 22; Iz 1, 11
– 20; Jer 7, 3– 28; Oz 6, 6; Am 5, 21 – 27; Mich 6, 6 – 8). Všetky tieto miesta
hovoria o jednom – Boh chce srdce človeka, nie jeho obetu. 14
Pokánie sa tiež spájalo s rôznymi celoročnými obetami a kultovým
očisťovaním, a svoj vrchol dosiahlo v židovskom כיפור„‏ ‏”יום (jôm
hakkippurîm). 15 Starý Testament nepozná všeobecný názov „obety“, ale
v tomto význame užíva rôzne slová pre rôzne obety, podľa ich použitia
a úmyslu. 16 Obety boli rozdelené podľa rôzneho druhu a spôsobu premeny
(krvavé a nekrvavé), matérie (zviera, rastlina) alebo podľa úmyslu
(poďakovanie, zmierenie, očistenie). S výnimkou celostnej zápalnej obety
bola vždy iba časť obetného daru určená pre Boha, zvyšok sa použil
napríklad na spoločnú hostinu do ktorej boli zahrnutí aj chudobný a siroty.
„Obeta sa nazýva aj darom, lebo predstavuje a zastupuje človeka, ktorý
obetným darom výrazne uznáva Božiu velebnosť a ľudskú nehodnosť.“ 17
Krv, ako nositeľka života (Lv 17, 11) nesmela byť obetovaná, ale vyliata.
Všetky ľudské obety boli u Izraelitov prísne zakázané.
Deň zmierenia je dňom kajúcnosti – počas neho nesmel nikto z Izraelitov
pracovať, ale dodržiavať prísny pôst (Lv 16, 29. 31; 23, 27 – 32; Nm
29, 7). Jeho detailné obradové slávenie je opísané v knihe Levitikus v 16
kapitole. Tento výročný deň zmierenia sa slávil vždy 10. dňa siedmeho
mesiaca (tišri), čo je 5 dní pred sviatkom Stánkov. Nazýva sa tiež „veľkým“
alebo „dlhým“ dňom, nakoľko počas celého dňa sa prinášali rôzne obety
a obetné dary už od predchádzajúceho deviateho večera do nasledujúceho
desiateho večera. Bohoslužobné obrady konal výlučne len veľkňaz
v jednoduchom rúchu kňazov. 18 Deň zmierenia mal pripomínať Izraelitom,
14 ORTKEMPER F. J.: Der Ruf zur Umkehr in der Bibel. In: KOLEKTIV DEN AUTOREN:
Busse und Bussfeier. Stuttgart : Katholisches Bibelwerk, 1971. s. 38.
15 Deň zmierenia. Porov. KOLEKTÍV AUTOROV: Nový biblický slovník, Praha : Návrat
domů, 1996, s. 158.
16 BECHMANN, U. – FANDER, M.: Grundbegriffe zum Alten und Neuen Testament.
München : Don Bosco, 2003. s. 186 – 187.
17 Sväté písmo Starého i Nového zákona. Poznámky pod čiarou. Rím : SÚSCM, 1995. s. 193.
18 Porov. Sväté písmo Starého i Nového zákona. Poznámky pod čiarou. Rím : SÚSCM, 1995.
s. 220 – 221.
251