012012 - Prešovská univerzita v Prešove

OĽGA FEJERČÁKOVÁ
k novému životu. Pokánie sa nachádza medzi hriechom a spásou. Pokánie
je mostom medzi dvoma svetmi. Má miesto práve tam, kde sa stretáva
Božie kráľovstvo a kráľovstvo tohto sveta. 3
Pre pochopenie fenoménu pokánia si musíme najprv jasne definovať
základné výrazy (ako je pokánie a jeho formy), a taktiež ich vysvetliť
vo svetle starozákonných a následne novozákonných textov. Tento rozbor
nám ponúkne ucelenejší obraz fenoménu pokánia, ktorý je potrebný
k vysvetľovaniu a pochopeniu i liturgických textov.
1.1 Chápanie pokánia a jeho prejavy v Starom zákone
Pohľad na človeka a jeho hriešny stav, sa vinie celým Starým zákonom.
Človek si je vedomý svojho stavu a žije bez ilúzií, pretože vie že „zmýšľanie
ľudského srdca je od mladosti zlé“ (Gn 8, 21), „niet človeka, ktorý by
sa neprehrešil“ – hovorí sa v známej chrámovej modlitbe Šalamúna (1 Kr
8, 46). No zároveň trpko sám priznáva: „naozaj som sa v neprávosti narodil
a hriešneho ma počala moja mať“ (Ž 51, 7). Žalmista sa preto obracia
k Bohu a modlí sa: „Veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.“
(Ž 143, 2b) „Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto
obstojí?“(Ž 130, 3). No i napriek beznádeji a hriešnosti, nevedie toto zmýšľanie
starozákonného človeka k rezignácii alebo pesimizmu, ani k úteku
od vlastných vín, dokonca ani k izolácii jedincov. Toto vedomie vlastnej
beznádeje je vyslovované na pozadí viery v Boha, ktorý vie o snahe ľudstva
a jeho boji proti vlastnej hriešnej náklonnosti (porov. Gn 8, 21; 1 Kr 8,
46 – 51; Ž 130, 4). Celý Starý testament hovorí o Božej láske a milosrdenstve,
preto môže svätopisec s nádejou na konci hovoriť aj o tragédii ľudstva
– prvotnom hriechu a jeho následkoch. Už na konci známeho opisu
prvotného hriechu počuje človek slová nádeje a vidí Božiu starostlivosť -
Boh zaodieva Adama a jeho ženu Evu do šiat z kože (porov. Gen 3, 21)
– to je hlboký a dojímavý obraz toho, že Božia starostlivosť sprevádza aj
hriešnych ľudí. 4
V Starom zákone sa slovom „pokánie“ prekladali predovšetkým dva
výrazy:
„~h;n“(nāham) 5 Tento výraz sa iba zriedka užíva v súvislosti
s človekom (Ex 13, 17; Jób 42, 6; Jer 8, 6; 31, 19), avšak často v súvislosti
s Bohom, kedy sa napr. spomína, že Boh „ľutuje zla“, zamýšľaného
či uskutočneného. Tento silný výraz vyplýva z biblického pochopenia
3 Porov. JURIŠ, V.: Pokánie – metanoia. http://www.christ-net.sk/pokanie_metanoia.
(05.11.2011).
4 ORTKEMPER F. J.: Der Ruf zur Umkehr in der Bibel. In: KOLEKTIV DEN AUTOREN:
Busse und Bussfeier. Stuttgart : Katholisches Bibelwerk, 1971. s. 38.
5 ľutovať, rmútiť sa, hlboko vzdychať, trápiť sa, zmeniť zmýšľanie. . KOLEKTÍV AUTOROV:
Nový biblický slovník, Praha : Návrat domů, 1996. s. 792.
248