012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Silvia Dolinská
nebol nikdy skutok u Jakuba totožný so skutkom zákona a vznikol preto
problém jakubovského poňatia viery vzhľadom k pavlovskému uvažovaniu
o ospravedlnení.
Jakub kladie otázku pre usporiadanie viery a skutku a vyvodzuje
odpoveď, že viera a skutok spoločne pôsobia spravodlivosť. S porozumením
pojmu spravodlivosť je spojení zvláštny problém. Židovská predstava
o tom, čo znamená byť spravodlivý, spojujeme so spravodlivosťou vyrovnávajúcu
sociálne a určité ďalšie záujmy. V židovskom svete tým však bol
myslený v prvom rade správny vzťah k Bohu. Jedná sa potom o stav človeka
byť spravodlivý pred Bohom. 21
Boží súd sa koná podľa pravdy alebo spravodlivo. To podľa Pavla
znamená, že Boží rozsudok zodpovedá životnému konceptu každého
človeka, na neho samotného nechá dopadnúť jeho následky v dobrom aj
zlom a definitívne ich s nimi spojí. Uznávať výlučne skutky ako meradlo
súdu však znamená, že Boh neberie ohľad na vážnosť osoby, či je človek
židom alebo pohanom, to pri súde nehrá žiadnu úlohu. Ak je napriek
tomu súdom postihnutý žid, tak to môže znamenať iba jedno: preto že žid
má tóru, to znamená stelesnenú Božiu vôľu, bude volaný k zodpovednosti
zvláštnym spôsobom. Z toho, že má tóru, neplynú žiadne privilégia,
ale zvýšená zodpovednosť. V skutočnosti sa už ľudia podľa Pavla dávno
rozhodli, a síce proti Bohu, preto Pavol nepochybuje o tom, aký výsledok
súdu by bolo možné z ľudského hľadiska očakávať. Všetci, židia aj
pohania, sú pod mocou hriechu a musia preto očakávať svoje odsúdenie.
Rovnako ako žid nebude mať pri súde žiadnu prednosť pred pohanom
iba preto, že má zákon, nepomôže mu ani jeho obriezka, aj keď podľa
židovského chápania poskytuje účasť na ochrane, ktorou je Božia zmluva.
Rozhodujúce bude, či uvádzal alebo neuvádzal v skutok boží prikázanie. 22
Skutočný význam možnosti univerzálnej kresťanskej spásy sa Pavlovi pravdepodobne
rozjasnil postupne ako pracoval so židmi, ktorí o toto jeho
posolstvo odmietali prijať a s pohanmi, ktorí o toto posolstvo dbali. Z jeho
skorších listov vidno uvedomenie si privilegovanej pozície jeho bratov
židov v Božom pláne spásy. 23
Jakub vo svojej teológii ospravedlnenia nenadväzuje na Pavlove slová
o skutku zákona, že sa v tom tiež odchyľujú nielen od Pavla samotného,
ale líšia sa aj od židovskej teológie ospravedlnenia. Domnieva sa, že pokiaľ
ide o túto tézu, môže sa odvolať na Pavla a na jeho teológiu ospravedlne-
21 Porov. HOPPE, R.: Štuttgardský komentár 15 List Jakubov. Kostelní Vydří : Karmelitánské
nakladatelství, 2001. s. 59.
22 Porov. THEOBALD, M.: Štuttgardský komentár 6 List Rimanom. Kostelní Vydří :
Karmelitánské , nakladatelství, 2001. s. 69.
23 Porov. SLIVKA, D.: Rok svätého apoštola Pavla. Prešov : Gréckokatolícka teologická
fakulta, 2008. s. 44
240