012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
zjavenia sa stávame spravodlivými a zúčastňujeme sa tak spravodlivosti
Božej, tým Boh zjavuje, ako je súčasne milosrdný a spravodlivý, keď nás
pretvára tak, že je voči nám jeho láska spravodlivá čo do podstaty a skutočnosti.
13
a) spravodlivosť Božia podľa Izraelitov
Izraeliti mali o Bože spravodlivosti takúto predstavu: Boh nebol pre
nich jednoducho „najvyššie bytie“, o ktorom verili, že každého odmení
za dobro a potrestá za zlo. Boh bol pre nich Bohom Abraháma a Izáka,
Bohom, ktorý vyvolil Izrael medzi všetky národy a učinil ich svojim
národom, Bohom, ktorý sa Izraelu zasľúbil ako Pán a partner v zmluve.
Božia spravodlivosť preto spočívala pre Izraelitov tiež v tom, že Boh verne
stál pri svojom národe, a preto bola Božia spravodlivosť a Božia pomoc
v očiach Izraela to isté. Preto sa modliaci ľud Izraela dovolával vo svojej
núdzi Božej spravodlivosti a nie Božieho milosrdenstva. 14
Občianska spravodlivosť je v právnej praxi Izraelitov vyžadovaná
od sudcov, ktorí sú vyzývaný k tomu, aby pri výkone svojich povinností
prejavili integritu. 15 „Vo všetkých bydliskách, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ustanovíš
podľa kmeňov sudcov a pisárov, aby súdili ľud spravodlivým súdom.
Nech sa nechýlia na jednu stranu, nebudeš brať ohľad na osobu a dary
neprijmeš, lebo dar zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých.“
(Dt 16, 18-20).
Spravodlivosť sa taktiež očakávalo od kráľov, ktorí boli za spravodlivosť
chválení. „Dávid kraľoval nad celým Izraelom a Dávid vysluhoval
právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu.“ (2Sam 8, 15).
„Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý má v tebe záľubu a dosadil ťa
na trón Izraela! Pretože Pán má Izrael vždy rád, ustanovil ťa za kráľa, aby
si vysluhoval právo a spravodlivosť.“ (1Kr 10, 9).
b) spravodlivosť Božia podľa Pavla
Hovoríme o niekom, že je spravodlivý, potom tým máme na mysli,
že dáva svojmu blížnemu to, čo mu právom patrí. Ak je pre nás spravodlivosť
čnosťou sociálnou, potom žid s pojmom spravodlivosť spája omnoho
viac. Spravodlivý je pre neho ten, kto je „správny“, kto je po všetkých
stránkach „v poriadku“. V poriadku je podľa židovského hľadiska ten,
kto žije v správnom vzťahu s Bohom a so svojim blížnym, to znamená,
že zachováva Božie prikázania a raduje sa z božích ustanovení. Takýto
človek môže dúfať, že ho Boh raz pri poslednom súde prehlási za spravodlivého
a daruje mu potom život a spásu. Vyvolený Žid vždy vedel
13 Porov. RAHNER, K. – GRIMLER, H.: Teologický slovník. Praha : Zvon, 1996. s. 318.
14 Porov. LIMBECK, M.: Štuttgartský komentár 1, Evangelium svätého Matúša. Kostelní
Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1996, s. 72.
15 Porov. PESCHKE, K. H.: Křesťanská etika. Praha : Zvon, 2004. s. 208.
237