012012 - Prešovská univerzita v Prešove

012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove

22.10.2014 Views

Silvia Dolinská pravidelne prekladajú ako spravodlivý, spravodlivosť, ospravedlniť, ospravedlnenie. 6 Slovo spravodlivosť môžeme chápať vo dvoch myšlienkových prúdoch. Podľa prvého myšlienkového prúdu, ktorý sa tiahne celou Bibliou, spravodlivosť je tá mravná čnosť, ako ju poznáme, iba rozšírená natoľko, že označuje celistvé zachovávanie všetkých Božích prikázaní, ale vždy chápaná ako titul, podľa ktorého sme pred bohom ako spravodliví. Boh sa prejavuje ako spravodlivý tým, že je vzorom bezúhonnosti, po najprv v tejto sudcovskej úlohe vedenia ľudu a jednotlivcov, potom ako Boh odplaty, ktorý trestá alebo odmeňuje podľa skutkov. To je predmet prvej časti: spravodlivosť v perspektíve súdu. Druhý prúd biblického myslenia, ktorý chce Boh uplatniť vo svojom stvorení, dáva spravodlivosti širší zmysel a bezprostrednejšiu náboženskú hodnotu. Bezúhonnosť človeka je vždy iba ozvenou a plodom zvrchovanej Božej spravodlivosti, ktorou vedie vesmír a zahrňuje svoje stvorenia. Táto Božia spravodlivosť, ktorú človek dosahuje vierou, sa stotožňuje s jeho milosrdenstvom, a ako toto milosrdenstvo, aj ona označuje raz Boží atribút, raz konkrétne dary spásy, ktoré rozdáva táto veľkodušnosť. Toto rozšírenie obyčajného zmyslu slova spravodlivosť zaručene cítiť v prekladoch Biblie, ale táto hieratická reč neprekračuje hranice technickej reči v teológii. Kresťan, hoci aj vzdelaný predpokladá, že spravodlivosť, ktorú Boh zjavil v Ježišovi Kristovi, je práve jeho spásonosná spravodlivosť, to znamená jeho milosrdná vernosť. 7 Spravodlivosť vyvoláva iné pocity u nás a celkom iné u biblických ľudí. Podľa nášho dnešného cítenia spočíva spravodlivosť človeka v tom, že každému dáva správne a nepodplatiteľne, čo mu prináleží, že nežije na úkor druhých, že nikomu nedáva prednosť a nikomu nekrivdí. Pre Izraelitov však spočívala spravodlivosť človeka v tom, že zachovával verne záväzky, ktoré buď na seba dobrovoľne vzal alebo ktoré už v jeho živote existovali. Otec rodiny bol spravodlivý vtedy, keď stál verne pri svojich ženách a deťoch, ale tiež pri svojich starých rodičoch, a staral o ich blaho. To znamená, že podľa biblického chápania sme spravodlivý do tej miery, do akej plníme svoje záväzky. 8 Vo všeobecnosti považujeme spravodlivosť za kardinálnu čnosť, lebo bez nej nemožno hovoriť o usporiadanej spoločnej existencii a o usporiadanom spolužití osôb. Východiskom pre túto spravodlivosť je skutočnosť stvorenia. Boh je Stvoriteľom, čiže ustavičným darcom jestvovania. Každá 6 Porov. DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 1202. 7 Porov. DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 1202. 8 Porov. LIMBECK, M.: Štuttgartský komentár 1, Evangelium svätého Matúša. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1996. s. 71. 234

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE podstata jednotlivých stvorení pochádza od neho, tieto podstaty predstavujú odzrkadlenie odvekej myšlienky Boha a jeho plánu. Takto má v Bohu svoj zdroj celý poriadok prírody, lebo sa bezprostredne opiera o bytosti, ktoré jestvujú vo svete bytia, z čoho vyplývajú všetky závislosti, vzťahy a tiež spojenia medzi nimi. Vo svete živočíchov, realizuje tento poriadok sama príroda inštinktom. Vo svete ľudí musí byť realizovanie priadku prírody iné. To znamená na základe jeho pochopenia a rozumového poznania. Pochopenie a rozumové poznanie poriadku prírody je súčasne uznaním zákonov Stvoriteľa. A práve z toho vychádza základná spravodlivosť človeka vo vzťahu k Bohu. Človek je spravodlivý voči Bohu - Stvoriteľovi tým, že uznáva poriadok prírody a zachováva ho vo svojom konaní. 9 Vysvetlenie pojmu ospravedlnenie Ako už hovorila predchádzajúca kapitola, pojem spravodlivosť je blízky viacerým pojmom, najbližšia súvislosť je práve s pojmom ospravedlnenie. Ospravedlnenie je podľa katolíckeho učenia proces, pri ktorom Boh slobodným činom lásky privádza človeka k sebe do toho vzťahu, ktorý ako svätý Boh od človeka vyžaduje a ktorý je mu ako Boh obdarúvavajúci milosťou ochotný darovať. Robí to tak, že činí človeka účastným božskej prirodzenosti. To sa deje tak, že Boh necháva v hlbinách podstaty človeka účinne prebývať svojho vlastného Ducha Svätého ako Ducha synovstva Božieho, Ducha slobody a sviatosti, ktorý činí človeka podobného Bohu. Duch slovom viery a sviatostným znamením vydáva svedectvo o tomto novom stvorení, v ktoré človek verí, ale nemôže ho reflektívne zistiť. Táto ospravedlňujúca spravodlivosť je súčasne odpustením hriechov. Božia vôľa k ospravedlneniu je zásadne vo svete prítomná, eschatologicky neodvolateľná a vtelením Božieho Syna, Ježiša Krista, jeho smrťou a zmŕtvychvstaním istá. 10 „Vzkriesenie Ježiša Krista malo za cieľ naše ospravedlnenie. V pravde chcel Boh v Kristovi dokázať svoju spravodlivosť, že je totiž spravodlivý a ospravodlivuje tých, ktorí veria v Ježiša.“ 11 Pojem ospravedlnenie sa v Katechizme Katolíckej Cirkvi nahradil pojmom ospravodlivenie, ktoré vymedzuje takto: „ospravodlivenie je zároveň prijatím Božej spravodlivosti vierou v Ježiša Krista.“ (KKC 1991). Ospravodlivenie nám svojím umučením zaslúžil Ježiš Kristus, ktorý sa obetoval na kríži ako živá, svätá a Bohu milá obeta a ktorého krv sa stala 9 Porov. WOJTYLA, K.: Láska a zodpovednosť. Bratislava : Metodicko . oedagigické centrum, 1986. s. 192 – 193. 10 Porov. RAHNER, K. – GRIMLER, H.: Teologický slovník. Praha : Zvon, 1996. s. 231. 11 DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 792. 235

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE<br />

podstata jednotlivých stvorení pochádza od neho, tieto podstaty predstavujú<br />

odzrkadlenie odvekej myšlienky Boha a jeho plánu. Takto má v Bohu<br />

svoj zdroj celý poriadok prírody, lebo sa bezprostredne opiera o bytosti,<br />

ktoré jestvujú vo svete bytia, z čoho vyplývajú všetky závislosti, vzťahy<br />

a tiež spojenia medzi nimi. Vo svete živočíchov, realizuje tento poriadok<br />

sama príroda inštinktom. Vo svete ľudí musí byť realizovanie priadku prírody<br />

iné. To znamená na základe jeho pochopenia a rozumového poznania.<br />

Pochopenie a rozumové poznanie poriadku prírody je súčasne uznaním<br />

zákonov Stvoriteľa. A práve z toho vychádza základná spravodlivosť<br />

človeka vo vzťahu k Bohu. Človek je spravodlivý voči Bohu - Stvoriteľovi<br />

tým, že uznáva poriadok prírody a zachováva ho vo svojom konaní. 9<br />

Vysvetlenie pojmu ospravedlnenie<br />

Ako už hovorila predchádzajúca kapitola, pojem spravodlivosť je blízky<br />

viacerým pojmom, najbližšia súvislosť je práve s pojmom ospravedlnenie.<br />

Ospravedlnenie je podľa katolíckeho učenia proces, pri ktorom Boh<br />

slobodným činom lásky privádza človeka k sebe do toho vzťahu, ktorý<br />

ako svätý Boh od človeka vyžaduje a ktorý je mu ako Boh obdarúvavajúci<br />

milosťou ochotný darovať. Robí to tak, že činí človeka účastným božskej<br />

prirodzenosti. To sa deje tak, že Boh necháva v hlbinách podstaty človeka<br />

účinne prebývať svojho vlastného Ducha Svätého ako Ducha synovstva<br />

Božieho, Ducha slobody a sviatosti, ktorý činí človeka podobného Bohu.<br />

Duch slovom viery a sviatostným znamením vydáva svedectvo o tomto<br />

novom stvorení, v ktoré človek verí, ale nemôže ho reflektívne zistiť.<br />

Táto ospravedlňujúca spravodlivosť je súčasne odpustením hriechov.<br />

Božia vôľa k ospravedlneniu je zásadne vo svete prítomná, eschatologicky<br />

neodvolateľná a vtelením Božieho Syna, Ježiša Krista, jeho smrťou a zmŕtvychvstaním<br />

istá. 10<br />

„Vzkriesenie Ježiša Krista malo za cieľ naše ospravedlnenie. V pravde<br />

chcel Boh v Kristovi dokázať svoju spravodlivosť, že je totiž spravodlivý<br />

a ospravodlivuje tých, ktorí veria v Ježiša.“ 11<br />

Pojem ospravedlnenie sa v Katechizme Katolíckej Cirkvi nahradil pojmom<br />

ospravodlivenie, ktoré vymedzuje takto: „ospravodlivenie je zároveň<br />

prijatím Božej spravodlivosti vierou v Ježiša Krista.“ (KKC 1991).<br />

Ospravodlivenie nám svojím umučením zaslúžil Ježiš Kristus, ktorý sa<br />

obetoval na kríži ako živá, svätá a Bohu milá obeta a ktorého krv sa stala<br />

9 Porov. WOJTYLA, K.: Láska a zodpovednosť. Bratislava : Metodicko . oedagigické<br />

centrum, 1986. s. 192 – 193.<br />

10 Porov. RAHNER, K. – GRIMLER, H.: Teologický slovník. Praha : Zvon, 1996. s. 231.<br />

11 DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 792.<br />

235

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!