012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove
Silvia Dolinská pravidelne prekladajú ako spravodlivý, spravodlivosť, ospravedlniť, ospravedlnenie. 6 Slovo spravodlivosť môžeme chápať vo dvoch myšlienkových prúdoch. Podľa prvého myšlienkového prúdu, ktorý sa tiahne celou Bibliou, spravodlivosť je tá mravná čnosť, ako ju poznáme, iba rozšírená natoľko, že označuje celistvé zachovávanie všetkých Božích prikázaní, ale vždy chápaná ako titul, podľa ktorého sme pred bohom ako spravodliví. Boh sa prejavuje ako spravodlivý tým, že je vzorom bezúhonnosti, po najprv v tejto sudcovskej úlohe vedenia ľudu a jednotlivcov, potom ako Boh odplaty, ktorý trestá alebo odmeňuje podľa skutkov. To je predmet prvej časti: spravodlivosť v perspektíve súdu. Druhý prúd biblického myslenia, ktorý chce Boh uplatniť vo svojom stvorení, dáva spravodlivosti širší zmysel a bezprostrednejšiu náboženskú hodnotu. Bezúhonnosť človeka je vždy iba ozvenou a plodom zvrchovanej Božej spravodlivosti, ktorou vedie vesmír a zahrňuje svoje stvorenia. Táto Božia spravodlivosť, ktorú človek dosahuje vierou, sa stotožňuje s jeho milosrdenstvom, a ako toto milosrdenstvo, aj ona označuje raz Boží atribút, raz konkrétne dary spásy, ktoré rozdáva táto veľkodušnosť. Toto rozšírenie obyčajného zmyslu slova spravodlivosť zaručene cítiť v prekladoch Biblie, ale táto hieratická reč neprekračuje hranice technickej reči v teológii. Kresťan, hoci aj vzdelaný predpokladá, že spravodlivosť, ktorú Boh zjavil v Ježišovi Kristovi, je práve jeho spásonosná spravodlivosť, to znamená jeho milosrdná vernosť. 7 Spravodlivosť vyvoláva iné pocity u nás a celkom iné u biblických ľudí. Podľa nášho dnešného cítenia spočíva spravodlivosť človeka v tom, že každému dáva správne a nepodplatiteľne, čo mu prináleží, že nežije na úkor druhých, že nikomu nedáva prednosť a nikomu nekrivdí. Pre Izraelitov však spočívala spravodlivosť človeka v tom, že zachovával verne záväzky, ktoré buď na seba dobrovoľne vzal alebo ktoré už v jeho živote existovali. Otec rodiny bol spravodlivý vtedy, keď stál verne pri svojich ženách a deťoch, ale tiež pri svojich starých rodičoch, a staral o ich blaho. To znamená, že podľa biblického chápania sme spravodlivý do tej miery, do akej plníme svoje záväzky. 8 Vo všeobecnosti považujeme spravodlivosť za kardinálnu čnosť, lebo bez nej nemožno hovoriť o usporiadanej spoločnej existencii a o usporiadanom spolužití osôb. Východiskom pre túto spravodlivosť je skutočnosť stvorenia. Boh je Stvoriteľom, čiže ustavičným darcom jestvovania. Každá 6 Porov. DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 1202. 7 Porov. DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 1202. 8 Porov. LIMBECK, M.: Štuttgartský komentár 1, Evangelium svätého Matúša. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1996. s. 71. 234
THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE podstata jednotlivých stvorení pochádza od neho, tieto podstaty predstavujú odzrkadlenie odvekej myšlienky Boha a jeho plánu. Takto má v Bohu svoj zdroj celý poriadok prírody, lebo sa bezprostredne opiera o bytosti, ktoré jestvujú vo svete bytia, z čoho vyplývajú všetky závislosti, vzťahy a tiež spojenia medzi nimi. Vo svete živočíchov, realizuje tento poriadok sama príroda inštinktom. Vo svete ľudí musí byť realizovanie priadku prírody iné. To znamená na základe jeho pochopenia a rozumového poznania. Pochopenie a rozumové poznanie poriadku prírody je súčasne uznaním zákonov Stvoriteľa. A práve z toho vychádza základná spravodlivosť človeka vo vzťahu k Bohu. Človek je spravodlivý voči Bohu - Stvoriteľovi tým, že uznáva poriadok prírody a zachováva ho vo svojom konaní. 9 Vysvetlenie pojmu ospravedlnenie Ako už hovorila predchádzajúca kapitola, pojem spravodlivosť je blízky viacerým pojmom, najbližšia súvislosť je práve s pojmom ospravedlnenie. Ospravedlnenie je podľa katolíckeho učenia proces, pri ktorom Boh slobodným činom lásky privádza človeka k sebe do toho vzťahu, ktorý ako svätý Boh od človeka vyžaduje a ktorý je mu ako Boh obdarúvavajúci milosťou ochotný darovať. Robí to tak, že činí človeka účastným božskej prirodzenosti. To sa deje tak, že Boh necháva v hlbinách podstaty človeka účinne prebývať svojho vlastného Ducha Svätého ako Ducha synovstva Božieho, Ducha slobody a sviatosti, ktorý činí človeka podobného Bohu. Duch slovom viery a sviatostným znamením vydáva svedectvo o tomto novom stvorení, v ktoré človek verí, ale nemôže ho reflektívne zistiť. Táto ospravedlňujúca spravodlivosť je súčasne odpustením hriechov. Božia vôľa k ospravedlneniu je zásadne vo svete prítomná, eschatologicky neodvolateľná a vtelením Božieho Syna, Ježiša Krista, jeho smrťou a zmŕtvychvstaním istá. 10 „Vzkriesenie Ježiša Krista malo za cieľ naše ospravedlnenie. V pravde chcel Boh v Kristovi dokázať svoju spravodlivosť, že je totiž spravodlivý a ospravodlivuje tých, ktorí veria v Ježiša.“ 11 Pojem ospravedlnenie sa v Katechizme Katolíckej Cirkvi nahradil pojmom ospravodlivenie, ktoré vymedzuje takto: „ospravodlivenie je zároveň prijatím Božej spravodlivosti vierou v Ježiša Krista.“ (KKC 1991). Ospravodlivenie nám svojím umučením zaslúžil Ježiš Kristus, ktorý sa obetoval na kríži ako živá, svätá a Bohu milá obeta a ktorého krv sa stala 9 Porov. WOJTYLA, K.: Láska a zodpovednosť. Bratislava : Metodicko . oedagigické centrum, 1986. s. 192 – 193. 10 Porov. RAHNER, K. – GRIMLER, H.: Teologický slovník. Praha : Zvon, 1996. s. 231. 11 DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 792. 235
- Page 183 and 184: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE rôznyc
- Page 185 and 186: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tý Duc
- Page 187 and 188: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE my sami
- Page 189 and 190: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu neub
- Page 191 and 192: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE som sa
- Page 193 and 194: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE LISTOK.
- Page 195 and 196: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE stu, kt
- Page 197 and 198: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE otvára
- Page 199 and 200: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Židovs
- Page 201 and 202: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Ďalšo
- Page 203 and 204: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nie. A
- Page 205 and 206: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tívnej
- Page 207 and 208: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Hoci sa
- Page 209 and 210: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zákon,
- Page 211 and 212: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE znať o
- Page 213 and 214: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Táto s
- Page 215 and 216: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.1 Soc
- Page 217 and 218: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.2 Roz
- Page 219 and 220: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE STOTT,
- Page 221 and 222: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Exegi m
- Page 223 and 224: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE komunik
- Page 225 and 226: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE vé kon
- Page 227 and 228: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nom sve
- Page 229 and 230: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE chceme
- Page 231 and 232: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Blinkal
- Page 233: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE c) leg
- Page 237 and 238: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zjaveni
- Page 239 and 240: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu uver
- Page 241 and 242: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nia osl
- Page 243 and 244: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE keď pr
- Page 245 and 246: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Fenomé
- Page 247 and 248: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1 Poká
- Page 249 and 250: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Božieh
- Page 251 and 252: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE A tak s
- Page 253 and 254: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1.2 Ch
- Page 255 and 256: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Radiká
- Page 257 and 258: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Metafor
- Page 259 and 260: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE do krá
- Page 261 and 262: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE niektor
- Page 263 and 264: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE osoby a
- Page 265 and 266: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE sahujú
- Page 267 and 268: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Antropo
- Page 269 and 270: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE inak ne
- Page 271 and 272: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Cholero
- Page 273 and 274: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mali by
- Page 275 and 276: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Priebeh
- Page 277 and 278: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Cholera
- Page 279 and 280: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE katolí
- Page 281 and 282: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Juskov
- Page 283 and 284: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Davidov
THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE<br />
podstata jednotlivých stvorení pochádza od neho, tieto podstaty predstavujú<br />
odzrkadlenie odvekej myšlienky Boha a jeho plánu. Takto má v Bohu<br />
svoj zdroj celý poriadok prírody, lebo sa bezprostredne opiera o bytosti,<br />
ktoré jestvujú vo svete bytia, z čoho vyplývajú všetky závislosti, vzťahy<br />
a tiež spojenia medzi nimi. Vo svete živočíchov, realizuje tento poriadok<br />
sama príroda inštinktom. Vo svete ľudí musí byť realizovanie priadku prírody<br />
iné. To znamená na základe jeho pochopenia a rozumového poznania.<br />
Pochopenie a rozumové poznanie poriadku prírody je súčasne uznaním<br />
zákonov Stvoriteľa. A práve z toho vychádza základná spravodlivosť<br />
človeka vo vzťahu k Bohu. Človek je spravodlivý voči Bohu - Stvoriteľovi<br />
tým, že uznáva poriadok prírody a zachováva ho vo svojom konaní. 9<br />
Vysvetlenie pojmu ospravedlnenie<br />
Ako už hovorila predchádzajúca kapitola, pojem spravodlivosť je blízky<br />
viacerým pojmom, najbližšia súvislosť je práve s pojmom ospravedlnenie.<br />
Ospravedlnenie je podľa katolíckeho učenia proces, pri ktorom Boh<br />
slobodným činom lásky privádza človeka k sebe do toho vzťahu, ktorý<br />
ako svätý Boh od človeka vyžaduje a ktorý je mu ako Boh obdarúvavajúci<br />
milosťou ochotný darovať. Robí to tak, že činí človeka účastným božskej<br />
prirodzenosti. To sa deje tak, že Boh necháva v hlbinách podstaty človeka<br />
účinne prebývať svojho vlastného Ducha Svätého ako Ducha synovstva<br />
Božieho, Ducha slobody a sviatosti, ktorý činí človeka podobného Bohu.<br />
Duch slovom viery a sviatostným znamením vydáva svedectvo o tomto<br />
novom stvorení, v ktoré človek verí, ale nemôže ho reflektívne zistiť.<br />
Táto ospravedlňujúca spravodlivosť je súčasne odpustením hriechov.<br />
Božia vôľa k ospravedlneniu je zásadne vo svete prítomná, eschatologicky<br />
neodvolateľná a vtelením Božieho Syna, Ježiša Krista, jeho smrťou a zmŕtvychvstaním<br />
istá. 10<br />
„Vzkriesenie Ježiša Krista malo za cieľ naše ospravedlnenie. V pravde<br />
chcel Boh v Kristovi dokázať svoju spravodlivosť, že je totiž spravodlivý<br />
a ospravodlivuje tých, ktorí veria v Ježiša.“ 11<br />
Pojem ospravedlnenie sa v Katechizme Katolíckej Cirkvi nahradil pojmom<br />
ospravodlivenie, ktoré vymedzuje takto: „ospravodlivenie je zároveň<br />
prijatím Božej spravodlivosti vierou v Ježiša Krista.“ (KKC 1991).<br />
Ospravodlivenie nám svojím umučením zaslúžil Ježiš Kristus, ktorý sa<br />
obetoval na kríži ako živá, svätá a Bohu milá obeta a ktorého krv sa stala<br />
9 Porov. WOJTYLA, K.: Láska a zodpovednosť. Bratislava : Metodicko . oedagigické<br />
centrum, 1986. s. 192 – 193.<br />
10 Porov. RAHNER, K. – GRIMLER, H.: Teologický slovník. Praha : Zvon, 1996. s. 231.<br />
11 DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 792.<br />
235