012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Silvia Dolinská
pravidelne prekladajú ako spravodlivý, spravodlivosť, ospravedlniť, ospravedlnenie.
6
Slovo spravodlivosť môžeme chápať vo dvoch myšlienkových prúdoch.
Podľa prvého myšlienkového prúdu, ktorý sa tiahne celou Bibliou,
spravodlivosť je tá mravná čnosť, ako ju poznáme, iba rozšírená natoľko,
že označuje celistvé zachovávanie všetkých Božích prikázaní, ale vždy
chápaná ako titul, podľa ktorého sme pred bohom ako spravodliví. Boh
sa prejavuje ako spravodlivý tým, že je vzorom bezúhonnosti, po najprv
v tejto sudcovskej úlohe vedenia ľudu a jednotlivcov, potom ako Boh
odplaty, ktorý trestá alebo odmeňuje podľa skutkov. To je predmet prvej
časti: spravodlivosť v perspektíve súdu.
Druhý prúd biblického myslenia, ktorý chce Boh uplatniť vo svojom
stvorení, dáva spravodlivosti širší zmysel a bezprostrednejšiu náboženskú
hodnotu. Bezúhonnosť človeka je vždy iba ozvenou a plodom zvrchovanej
Božej spravodlivosti, ktorou vedie vesmír a zahrňuje svoje stvorenia.
Táto Božia spravodlivosť, ktorú človek dosahuje vierou, sa stotožňuje
s jeho milosrdenstvom, a ako toto milosrdenstvo, aj ona označuje raz Boží
atribút, raz konkrétne dary spásy, ktoré rozdáva táto veľkodušnosť. Toto
rozšírenie obyčajného zmyslu slova spravodlivosť zaručene cítiť v prekladoch
Biblie, ale táto hieratická reč neprekračuje hranice technickej reči
v teológii. Kresťan, hoci aj vzdelaný predpokladá, že spravodlivosť, ktorú
Boh zjavil v Ježišovi Kristovi, je práve jeho spásonosná spravodlivosť, to
znamená jeho milosrdná vernosť. 7
Spravodlivosť vyvoláva iné pocity u nás a celkom iné u biblických
ľudí. Podľa nášho dnešného cítenia spočíva spravodlivosť človeka v tom,
že každému dáva správne a nepodplatiteľne, čo mu prináleží, že nežije
na úkor druhých, že nikomu nedáva prednosť a nikomu nekrivdí. Pre
Izraelitov však spočívala spravodlivosť človeka v tom, že zachovával verne
záväzky, ktoré buď na seba dobrovoľne vzal alebo ktoré už v jeho živote
existovali. Otec rodiny bol spravodlivý vtedy, keď stál verne pri svojich
ženách a deťoch, ale tiež pri svojich starých rodičoch, a staral o ich blaho.
To znamená, že podľa biblického chápania sme spravodlivý do tej miery,
do akej plníme svoje záväzky. 8
Vo všeobecnosti považujeme spravodlivosť za kardinálnu čnosť, lebo
bez nej nemožno hovoriť o usporiadanej spoločnej existencii a o usporiadanom
spolužití osôb. Východiskom pre túto spravodlivosť je skutočnosť
stvorenia. Boh je Stvoriteľom, čiže ustavičným darcom jestvovania. Každá
6 Porov. DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 1202.
7 Porov. DUFOUR, X. L.: Slovník biblickej teológie. Bratislava : Dobrá kniha, 1969. s. 1202.
8 Porov. LIMBECK, M.: Štuttgartský komentár 1, Evangelium svätého Matúša. Kostelní
Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1996. s. 71.
234