012012 - Prešovská univerzita v Prešove

012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove

22.10.2014 Views

Marián Ambrozy toľko, že dogmatický ateizmus sa nemôže v nijakom prípade používať fyzikálnu kozmológiu ako priestor pre argumenty, naopak moderná kozmológia ktorá opisuje Štandartný model inflačného vesmíru kreacionizmu vôbec neprotirečí. Argumenty antropického princípu a Plantingov aktualizmus Čosi vyťažiť pre problematiku theologia naturalis môžeme z antropického princípu. Situácia je zaujímavejšia, pokiaľ problematiku spojíme určitými aspektmi logiky možných svetov. Fyzika jasne ukazuje, že mnohé z konštánt sú nastavené veľmi presne. Pokiaľ i veľmi málo zmeníme povedzme hodnotu gravitačnej konštanty, diali by sa veľké zmeny. Ako uvádza profesor Krempaský „keby sme akokoľvek nepatrne zmenili hoci len jedinú z charakteristických konštánt, akými sú napríklad rýchlosť svetla, gravitačná a Planckova konštanta, znemožnili by sme existenciu života i človeka.“ 21 Jestvuje mnoho faktov, ktoré korešpondujú s presvedčením, že k vzniku života došlo za splnenia podmienok, ktoré sú málo pravdepodobné. Nepatrná prevaha kvarkov nad antikvarkami, elektrónov nad pozitrónmi v čase 10 -11 s, častíc nad antičasticami, objavenie sa protónu v excitovanom stave v minimálnej miere, ktorý je potrebný pre vznik deutéria, ďalší vznik izotopu hélia 3, všetko sú to mimoriadne nepravdepodobné a vzácne udalosti, ktoré boli potrebné pre vznik života. Ako súvisí antropický princíp s logikou možných svetov? Aktualizmus ako názorová pozícia počíta s viacerými aktuálne možnými svetmi, pričom svet v ktorom sa nachádza subjekt je považovaný za reálny. Predstaviteľom uvedenej pozície je napríklad Alvin Plantinga, ktorý „neuznáva nevyhnutnú existenciu všetkých indivíduí vo všetkých možných svetoch“. 22 Uznáva za aktuálny práve jeden možný svet. Kvôli argumentácii s pravdepodobnosťou kritizuje Plantinga britského filozofa Richarda Swinburnea. Kritika sa týka Swinburnovej argumentácie pomocou pravdepodobnosti. Ak sa Swinburne pokúša povedať, hovorí Plantinga, že teistické pozície sú pravdepodobné, potom konjunkcia premís so záverom má mať vyššiu pravdepodobnostnú hodnotu než je polovica, t. j. 50%. Ak sa k jednej premise pridávajú ďalšie premisy, a výsledok je závislý na vzájomnom pôsobení použitých premís, potom je pridávanie premís nielen nadbytočné, ale dokonca oslabuje danú teóriu. Pokiaľ v teologickej argumentácii používame mnoho vieroučných právd, t. j. pokiaľ argumenty náboženskej teórie stoja na mnohých premisách, je to kontraproduktívne, ak sa o ne 21 Krempaský,Július; Prírodné vedy, filozofia a náboženstvo v 20. storočí; In: Krempaský, Július; Kresťanstvo a fyzika, Trnava, 2001, ISBN- 80-7162-343-1, s. 31 22 Andreanský, Eugen; Možné svety z pohľadu logickej sémantiky a analytickej filozofie, Košice, 2010, ISBN 978-80-7097-837-5, s. 83 228

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE chceme opierať. Potom k pridávaniu ďalších argumentov k základnej propozícii- Boh jestvuje-, ako napr. je trojjediný, Kristus je Syn, Boh sa zjavil Mojžišovi etc. sa stavia A. Plantinga negativisticky. Výsledok pravdepodobnosti je nutne nižší, to, že „P r (T|K) ≥ 0.9, Plantinga vzhľadom na svoje aj všeobecne rozšírené hodnotenie teistických argumentov považuje za nadsadene ústretové- čo platí aj pre jeho ostatné odhady.“ 23 Ďalšie pridávanie premís môže iba znížiť základnú pravdepodobnosť hlboko pod hodnotu 0,5 (50%), v závislosti od počtu pridaných predpokladov. Súčin medzi číslami s hodnotou menšou než je jednotka nutne znamená znižovanie výslednej hodnoty. Aj keď má táto kritika argumentácie Richarda Swinburnea tiež svojich kritikov (napr. J. Colwell, spätnú reakciu pridal i sám Swinburne etc.), vzdávame sa ašpirácií na posudzovanie jej validity. Pre nás je zaujímavé použitie kritizovaného spôsobu argumentácie v našom prípade. Pokiaľ argumenty zjavenej teológie nahradíme argumentmi theologia naturalis, ktoré si vypožičiame z prírodovedy, výsledok môže byť celkom inakší. Fakty prírodných vied vypovedajú v zmysle antropického princípu úplne plauzibilne. Pravdivé výpovede, medzi ktorými môžeme uviesť ako príklad povedzme vznik deutéria a hélia 3 za pomoci protónu so zvýšenou energiou, ktorý sa objaví v pomere 1: 10 000 000 sú jednoducho vedeckými faktami. Naznačme na chvíľu spôsob Plantingovej argumentácie. Pokiaľ sa jedná o fakty, ktorých pravdepodobnosť výskytu je veľmi nízka, za všetko hovorím skutočnosť, že antropický princíp je založený na impostačnej situácii, ktorá pozostáva v málo pravdepodobnej konštelácii jestvujúcich skutočností, deskribovaných exaktnou prírodovedou. Dokonca, pokiaľ naše propozície budú vychádzať z Plantingovej pozície v oblasti logiky možných svetov, z aktualizmu, potom sa aktuálny, rozumej skutočný stav dostal oproti logicky možným, no neaktuálnym svetom do závidenia hodnej situácie, a to nielen z hľadiska aktuality. Aktuálny svet je proste jedinečným v rámci toho, aká málo pravdepodobná situácia z hľadiska možností potenciálne možných svetov nastala. Zaujímavá otázka, prečo nastáva práve tento aktuálny svet a nie nejaký iný, s pravdepodobnejším usporiadaným môže poslúžiť ako nezanedbateľný argument pre theologia naturalis. Záver Čo v podstate vyplýva pre prirodzenú teológiu z tých oblastí fyziky, ktoré sme tu načrtli? Predovšetkým to, že žiadna z nich nie je dôkazom pre jestvovanie boha vo svete. Na druhej strane si uvedomme, že ani fyzi- 23 Vohánka, Vlastimil; Plantinga a princip slábnoucí pravděpodobnosti, In: Studia Neoaristotelica, ročník 6. (2009), č. 1, ISSN 1214-8407, s. 61 229

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE<br />

chceme opierať. Potom k pridávaniu ďalších argumentov k základnej propozícii-<br />

Boh jestvuje-, ako napr. je trojjediný, Kristus je Syn, Boh sa zjavil<br />

Mojžišovi etc. sa stavia A. Plantinga negativisticky. Výsledok pravdepodobnosti<br />

je nutne nižší, to, že „P r<br />

(T|K) ≥ 0.9, Plantinga vzhľadom na svoje<br />

aj všeobecne rozšírené hodnotenie teistických argumentov považuje<br />

za nadsadene ústretové- čo platí aj pre jeho ostatné odhady.“ 23 Ďalšie pridávanie<br />

premís môže iba znížiť základnú pravdepodobnosť hlboko pod<br />

hodnotu 0,5 (50%), v závislosti od počtu pridaných predpokladov. Súčin<br />

medzi číslami s hodnotou menšou než je jednotka nutne znamená znižovanie<br />

výslednej hodnoty.<br />

Aj keď má táto kritika argumentácie Richarda Swinburnea tiež svojich<br />

kritikov (napr. J. Colwell, spätnú reakciu pridal i sám Swinburne etc.),<br />

vzdávame sa ašpirácií na posudzovanie jej validity. Pre nás je zaujímavé<br />

použitie kritizovaného spôsobu argumentácie v našom prípade. Pokiaľ<br />

argumenty zjavenej teológie nahradíme argumentmi theologia naturalis,<br />

ktoré si vypožičiame z prírodovedy, výsledok môže byť celkom inakší.<br />

Fakty prírodných vied vypovedajú v zmysle antropického princípu úplne<br />

plauzibilne. Pravdivé výpovede, medzi ktorými môžeme uviesť ako<br />

príklad povedzme vznik deutéria a hélia 3 za pomoci protónu so zvýšenou<br />

energiou, ktorý sa objaví v pomere 1: 10 000 000 sú jednoducho<br />

vedeckými faktami. Naznačme na chvíľu spôsob Plantingovej argumentácie.<br />

Pokiaľ sa jedná o fakty, ktorých pravdepodobnosť výskytu je veľmi<br />

nízka, za všetko hovorím skutočnosť, že antropický princíp je založený<br />

na impostačnej situácii, ktorá pozostáva v málo pravdepodobnej konštelácii<br />

jestvujúcich skutočností, deskribovaných exaktnou prírodovedou.<br />

Dokonca, pokiaľ naše propozície budú vychádzať z Plantingovej pozície<br />

v oblasti logiky možných svetov, z aktualizmu, potom sa aktuálny, rozumej<br />

skutočný stav dostal oproti logicky možným, no neaktuálnym svetom<br />

do závidenia hodnej situácie, a to nielen z hľadiska aktuality. Aktuálny<br />

svet je proste jedinečným v rámci toho, aká málo pravdepodobná situácia<br />

z hľadiska možností potenciálne možných svetov nastala. Zaujímavá otázka,<br />

prečo nastáva práve tento aktuálny svet a nie nejaký iný, s pravdepodobnejším<br />

usporiadaným môže poslúžiť ako nezanedbateľný argument<br />

pre theologia naturalis.<br />

Záver<br />

Čo v podstate vyplýva pre prirodzenú teológiu z tých oblastí fyziky,<br />

ktoré sme tu načrtli? Predovšetkým to, že žiadna z nich nie je dôkazom<br />

pre jestvovanie boha vo svete. Na druhej strane si uvedomme, že ani fyzi-<br />

23 Vohánka, Vlastimil; Plantinga a princip slábnoucí pravděpodobnosti, In: Studia<br />

Neoaristotelica, ročník 6. (2009), č. 1, ISSN 1214-8407, s. 61<br />

229

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!