012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
nom svete bezprostredne pozorovať.“ 18 Vznikli rôzne takéto vedecké hypotézy.
Teoretici Zbygniew Jaczyna Onyskiewicz, Vladimír Skalský a Vilenkin
uvažujú o modeli, ktorý by hovoril o vzniku vesmíru z vákua alebo
z ničoho. Ak necháme bokom hypotézu G.I. Šipova o dištinkcii medzi
fyzikálnym vákuom a absolútnou ničotou, musíme sa pristaviť pri istých
skutočnostiach. Známou teóriou, príbuznou vyššie uvedených je hypotéza
rozpínajúceho sa vesmíru, ktorú vypracoval G. Lemaĩtre. Hovorí,
že svet sa v dobe pred 10 9 rokov nachádzal v stave singularity s nekonečnou
hustotou. Tento stav vnímame ako časový počiatok sveta. Má to však
jeden protiargument, „singulárny stav nie je determinovaný iným stavom,
nemá materiálnu príčinu. Lemaĩtrova interpretácia hypotézy singulárneho
stavu sveta stráca tak svoju vedeckú hodnotu.“ 19
Poznáme aj iné hypotézy, ktoré sa vyjadrujú priamo k počiatku sveta.
Zrejme najvplyvnejšia a najzaujímavejšia je tá, ktorú vyslovil známy
kozmológ Stephen Hawking. Tvrdí, že vesmír osciluje medzi stavom úplnej
kontrakcie a inflačným stavom. Hoci enormný nárast objemu vesmíru
pokračuje, v istom bode sa po predchádzajúcom spomalení zastaví
a následne dostane spätný chod, ktorý bude mať cieľ znova v singularite.
Trocha to pripomína stoický kolobeh sveta, akurát Hawking nie je vyznavačom
Laplaceovho determinizmu.
Vlastná fyzika akoby nás dostala priamo k vzniku sveta, avšak samotný
proces vzniku neopisuje. Nemá naň právo, leží to za hranicami pozorovateľnosti
a aj jej jazyka. Fyzika priamo poukazuje, že svet ležiaci v priestoročase
vznikol z jedného bodu. Poukazuje v zmysle, že je to pravdepodobné
a dalo by sa to takto domyslieť. Bod v zmysle Eukleida je to čo nemá časti
a stricto sensu priestoročas Planckových rozmerov bodom nie je. Domýšľavosť
bez dôkazu nie je vlastnosťou vhodnou pre exaktného vedca. Treba
povedať, že fyzikálne obmedzenia ako aj filozofická otázka, či bolo niečo
predtým nám zabraňujú na exaktnej úrovni jednoznačne zaujať stanovisko.
Minimálne teória S. Hawkinga hovorí o jestvovaní sveta predtým.
Vlastný eventuálny proces vzniku sveta sa tu priam ponúka „dotvoriť“, no
fyzika na to nemá páky.
Poznamenajme, že „v kozmológii nie je možná globálna extrapolácia
z obmedzenej oblasti na celok. Kozmologický model (teória) odráža vždy
len určitý fragment z nevyčerpateľnosti materiálneho sveta, t.j. nejakú jeho
fyzikálnu oblasť.“ 20 To je už hypotetickou a nateraz nedokázateľnou časťou,
kde jestvuje priestor pre náboženstvo. Filozofia môže povedať aspoň
18 Krempaský, Július; Veda versus viera?, Bratislava, 2006, ISBN 80-224-0896-4, s. 80
19 Dubnička, Ján; Čas a kauzalita, Bratislava, 1986, 71-040-86, s. 103
20 Zeman, Jiří; Přírodovědecký a gnozeologický aspekt rozpornosti, Praha, 1981, 25-105-81,
s. 124
227