012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Marián Ambrozy
Fyzikálny opis vzniku sveta
k možnostiam filozofickej valuácie kozmológie
Ďalšou oblasťou fyziky, ktorá určite má nejaké spojitosti s prirodzenou
teológiou je fyzikálna kozmológia. Konkrétnym styčným bodom je
samotný vznik sveta, hľadanie paralel medzi opisom vzniku sveta v jazyku
kresťanskej teológie a v jazyku fyziky.
V každom prípade sa v poslednej dobe pohľad na vznik vesmíru vo
fyzike v niektorých bodoch ustálil. Uveďme základné tvrdenia fyziky,
na ktorých sa zhodne súčasná obec serióznach kozmológov. „Štandardný
model vesmíru predstavuje jadro viac-menej jednotnej súčasnej kozmologickej
paradigmy, sfromovanej v procese postupného osemdesiatročného
vývoja relativistickej kozmológie.“ 15 Musíme konštatovať, že dejiny
fyziky neviedli k tejto predstave nijakými priamočiarymi cestami, stojí to
na zamyslenie pre výskum linearity a nelinearity vývoja vedy. V čase 10 -43 s
sa zjednotila sila charakterizujúca hypotetické Veľké zjednotenie a gravitačná
sila. To čo bolo dovtedy je ťažké opísať, pretože sa to zrejme fyzikálnymi
prostriedkami ani nedá. Napriek tomu, že fyzika nám úplne jasne
opisuje inflačný model ako holý fakt, „všetky dedukcie, ktoré sa v súčasnosti
na pôde vedy, konkrétne fyziky robia, opierajú sa o určité kvantitatívne
vyjadrené zákonitosti a už takmer s istotou môžeme tvrdiť, že v onom
„inkriminovanom“ čase (t=0) nijaký z terajších známych zákonov neplatil.“
16 Sily hypotetického Veľkého zjednotenia a gravitácie sa bezprostredne
nato oddelili. V tom čase bola teplota vesmíru asi T- 10 28 K, s energiou
10 15 GeV. Toto sa udialo v čase do 10 -35 s. Ak máme na pomyselnej stupnici
túto hodnotu, v takom stave sa nám sily hypotetického Veľkého zjednotenia
rozdelia na silnú a elektroslabú interakciu, ktoré dokázané sú. V čase
od 10 -35 s po 10 -33 s trvala inflácia, ako vidíme prebehlo to vo veľmi krátkom
čase, „ale pre vývoj vesmíru malo nedozierne (zrejme pozitívne) následky.“
17 V čase od 10 -11 s sa začína rozpadať elektroslabá interakcia. V nasledujúcom
období zaniká množstvo ťažkých častíc ako nukleóny a ťažšie
leptóny, pričom zostávajú najmä ľahšie častice s veľkou rýchlosťou. Ďalší
vývoj vesmíru je rozhodne veľmi zaujímavý, no už presahuje bod o ktorom
sme chceli hovoriť.
Čo nás zastavilo ísť ďalej je Planckov čas, ktorý predstavuje z hľadiska
fyziky hranicu neopísateľnosti. „Existencia tejto Planckovej bariéry
však vôbec nebráni vedcom vytvárať určité hypotézy, z ktorých by logicky
mohli vyplynúť všetky konkrétne javy a procesy, ktoré môžeme v súčas-
15 Skalský, Vladimír; Dynamika vesmíru, Bratislava, 1997, ISBN 80-227-1003-2, s. 48
16 Krempaský, Július; Veda versus viera?, Bratislava, 2006, ISBN 80-224-0896-4, s. 80
17 Krempaský, Július; Vesmírne metamorfózy, Bratislava, 1986, 73-034-86, s. 97
226