012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
3.2 Rozlišovanie vo svedomí
Komunitný rozmer rozlišovania sa týka aj svedomia. Svedomie 34 je
podľa Pavla mravne záväzné a vysvetľuje to na vtedajšom probléme, či je
dovolené jesť mäso obetované modlám. „Tú vieru, ktorú máš, maj sám pre
seba pred Bohom. Blahoslavený, kto nesúdi seba samého za to, čo uznáva
za dobré. Ale kto je, hoci má pochybnosti, je odsúdený, lebo to nebolo z viery;
a všetko, čo nie je z viery je hriech.“ (Rim 14,22-23) Pavol však zdôrazňuje:
„Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje nech nesúdi
toho, kto je, lebo Boh ho prijal.“ (Rim 14,3)
Vzájomná úcta a láska musia byť viac ako subjektívny postoj. Zákernosť
spočíva v tom, že niektorí si myslia, že konajú slobodne, ak nemajú
so svedomím problém a tak jedia mäso aj pred tými, ktorí to pre nepoznanie
(1 Kor 8,7) považujú za hriech. Pavol takéto správanie jednoznačne
odsudzuje: „Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie,
hrešíte proti Kristovi.“ (1 Kor 8,12) Poukazuje na omyl, pretože pravá sloboda
nespočíva v nadradenosti ani v bezohľadnom správaní. Takáto „sloboda“
je len klamom, pretože uzatvára človeka do seba samého. Pavol
kladie na rozmer slobody veľký dôraz. Jej prejavom však nie je neviazanosť.
Sloboda je daná na to, aby sa tvorivo rozvíjala láska. 35 „Lebo vy, bratia,
ste povolaní pre slobodu, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale
si slúžte v láske.“(Gal 5,13)
Kresťanská sloboda je sloboda od hriechu, nie sloboda ku hriechu.
Je otvorenosťou voči Duchu, ktorá sa prejavuje vo vzájomných vzťahoch
a privádza nás bez strachu k Bohu. Nakoniec skutočná sloboda je darom
a prejavom Ducha (porov. 2 Kor 3,17).
„Rozlišovanie, ktoré má byť v tomto prípade uskutočňované, je preto
na praktickej rovine: posúdenie vlastného správania sa a jeho prispôsobenie
spoločenstvu.“ 36 „V skutočnosti musíme druhému priznať, že sa smie
nielen mýliť, tak ako to nemôžeme vylúčiť ani u seba, ale že je potrebné
druhému takisto priznať, že sa i napriek, keď svoje pochopenie považujeme
za správne a pravdivé, chová správne, totiž s ohľadom na jeho osobu
34 Svedomie sa všeobecne definuje ako praktický rozum, ktorý vzniká na dialektickom
vzťahu medzi subjektom a mravným étosom. Z toho vyplýva, že svedomie je síce
najvyššia morálna norma, ale len subjektívna, pretože vplyv kultúry, v ktorej sa človek
nachádza môže svedomie formovať rozličnými smermi. Tieto idey sa objavujú aj u Pavla,
z čoho preňho vyplýva, aby sme mali tieto aspekty na pamäti a citlivo pristupovali
k rozličným pohľadom na problém mravného dobra.
35 Porov. TRUTWIN, W; MAGA, J.: Otváral nám písma. Spišské Podhradie : Kňazský
seminár J. Vojtašáka, 1993, s. 478.
36 FISICHELLA, R.: Keď viera myslí. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 156.
217