012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Radovan Šoltés
v slobode je možné budovať vzťah na láske: „Kde je Pánov Duch, tam je
sloboda.“(2 Kor 3,17) Pavol potvrdzuje túto slobodu, ktorá je v protiklade
židovského rituálneho zákona a znamená hlbší, intenzívnejší duchovný
život. Takáto sloboda umožňuje človeku pozerať sa na Otca „tvárou
v tvár“, cítiť sa uvoľnene v jeho prítomnosti, spontánne vyjadrovať svoje
city a myšlienky. 20
Zvláštnym prejavom Ducha sú charizmy, čo znamená „z lásky darovaný
dar“, ktoré Pavol predstavuje v 12. kapitole Prvého listu Korinťanom.
Prvým medzi týmito darmi je sám Duch Svätý, ktorý sa rozlieva v našich
srdciach a dáva do nich lásku (Rim 5,5; porov. 8,15). 21 Tieto charizmy sú
prejavom prítomnosti Ducha a majú slúžiť nielen jednotlivcovi, ale predovšetkým
celému spoločenstvu (1 Kor 12,4-7).
2.2 Pôsobenie zlého ducha
Skutočnosť prítomnosti zlého ducha sa nedá v pavlovskej teológii prehliadnuť.
Jeho pôsobenie vystupuje do ostrého protikladu k Duchu Svätému
a všetkému, čo je v súlade s Božím zámerom (porov. Rim 8,38; Gal
5,17).
Zlý duch je iniciátor všetkej nejednoty a nelásky prejavujúcej sa
v „smilstve, nečistote, chlipnosti, modloslužbe, čarách, nepriateľstvách,
svároch, žiarlivosti, hneve, zvadách, rozbrojoch, rozkoloch, závisti, opilstve,
hýreniu a im podobným“(Gal 5,19-21). Všetky tieto skutky odvádzajú
človeka nielen od Boha, ale rozbíjajú akékoľvek medziľudské vzťahy,
čo má za následok duchovnú smrť: „zmýšľať podľa tela je smrť“ (Rim 8,6).
Tým vyjadruje protiklad nádeje vzkriesenia a Božej prítomnosti s hriešnou
štruktúrou „telesného“ života.
Ako už bolo naznačené Pavol v prejavoch zlého ducha často používa
pojem telo, ktorým poukazuje na bytostný kontrast voči tomu, čo je
duchovné a vznešené. Nie všetky slabosti človeka sú však prejavom zlého
ducha. Človek sa rodí s náklonnosťou k zlému (Rim 7,18-24) a satan,
nepriateľ Boha a človeka, motivuje myseľ zranenej prirodzenosti k cieľom,
ktoré deštruujú osobný a interpersonálny život človeka.
Pokušenie by sme potom mohli chápať ako impulz ducha, ktorý dolieha
na naše náklonnosti a snaží sa nás priviesť k stotožneniu sa s týmito
náklonnosťami v konkrétnom konaní. Samotné zlé skutky majú pôvod aj
v akejsi predispozícii – náklonnosti človeka k zlému. Človek sa k týmto
náklonnostiam môže slobodne prikloniť a práve to, čo nás v tom „povzbudzuje“,
je aj pôsobenie zlého ducha.
20 Porov. GALOT, J.: Duch Svätý – Duch spoločenstva. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 263.
21 Porov. DUFOUR, X. L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb : Kršcanska sadašnjost,
1990, s. 340.
212