012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
znať o aké hnutia ide a kam nás privádzajú. Zároveň však podnety môžu
byť nejasné a odhaľujú sa až múdrosti (sofia). Potreba skúmania týchto
podnetov vychádza z možnosti, že aj impulz dobra, pripisujúci sa Duchu,
sa v kritickom skúmaní môže ukázať ako iluzórny a má úplne iný pôvod. 15
Základnou vlastnosťou „dobrého Ducha“ je, že nás privádza k Bohu.
Všetky naše dobré túžby sú nielen naše, ale sú aj inšpiráciou samého
Boha: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.“(-
Flp 2,13) Aj naša túžba hľadať Stvoriteľa je jeho darom a nikto nemôže
nájsť Boha, ak Boh ho najprv nenájde. 16 V tomto Duchu podľa Pavla
poznávame Krista a vyznávame „Ježiš je Pán“ (1 Kor 12,3).
„Duch Svätý nám umožňuje rozlišovať medzi skúškou, ktorá je nevyhnutná
na rast vnútorného človeka (porov. 2 Tim 3,12) a má za cieľ
„osvedčenú čnosť“ (Rim 5,3-5), a medzi pokušením, ktoré vedie k hriechu
a smrti.“ 17
Dobrý Duch alebo môžeme povedať Duch Svätý sa v nás prejavuje
istým spôsobom. Pavol tieto prejavy a hnutia vymenúva na viacerých
miestach. V Liste Galaťanom píše, že ovocie a prejavy Ducha sú „láska,
radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“
(5,22). „Dá sa povedať, že láska, radosť, pokoj sa týkajú predovšetkým
vzťahu k Bohu, zhovievavosť, láskavosť a dobrota sa prejavujú voči
ľuďom a vernosť, miernosť a zdržanlivosť ukazujú postoj k sebe samému.
A všetky sú „ovocím Ducha“, prirodzeným prejavom, ktorý sprevádza
život Duchom vedených kresťanov.“ 18
V Liste Efezanom (4,2-3) kladie dôraz najmä na lásku, pokoj a jednotu
ako aj v Liste Rimanom: „zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“(8,6).
Láska, pokoj a jednota sú základné črty, ktoré sa viackrát opakujú. Kresťan
môže vďaka tomuto pokoju cítiť súlad svojej bytosti s Božou bytosťou.
Pokoj srdca je podmienkou plného rozvoja lásky. Rozháranosť a nepokoj
sú na prekážku slobodnému dávaniu a sťažujú prejavy šľachetnosti. 19
Všetko, čo privádza človeka k týmto skutočnostiam, je pôsobením Ducha
Svätého. Veď sám Boh je láska (1 Jn 4,8) prejavujúca sa v jednote, ktorú
predstavoval vzťah Ježiša k Otcovi a Cirkvi (Jn 17,22).
Tieto hnutia Ducha privádzajú človeka k zmene zmýšľania a odovzdanému
postoju voči Bohu. Na rozdiel od duchovného nepriateľa človeka
Duch Svätý nepôsobí cez strach alebo násilie, ale dáva slobodu. Len
15 Porov. VANNI, U.: Opojenie Duchom – Náčrt spirituality apoštola Pavla. Svit : KBD,
2005, s. 58.
16 Porov. AUGUSTYN, J.: Bolo mu ho ľúto. Trnava : Dobrá kniha, 1996, s. 203.
17 Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2847. Trnava : SSV, 1998, s. 686.
18 STOTT, J. R.W.: Jediná cesta – výklad Pavlova listu Galatským. Kutná Hora : Česká bibl.
práce, 1968, s. 75.
19 Porov. GALOT, J.: Duch Svätý – Duch spoločenstva. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 273.
211