012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove
Radovan Šoltés to do seba uzavretý spôsob existencie, ktorý sa prejavuje jednak v zmyselnosti, jednak vo vôli po moci a nakoniec v uzavretosti voči Bohu. 13 Pre označenie dobrého Ducha alebo Ducha Božieho Pavol používa termín pneuma. To, či ide o Ducha Svätého je potrebné usúdiť z kontextu (napr. Rim 8,5-9). Človek sa tak ocitá akoby v neustálom zápase o svoju duchovnú existenciu. Preto je nevyhnutné byť v ustavičnej bdelosti, ktorá je vyjadrená jednoznačným zameraním na Boha. „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela (sarkoV). Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch (pneuma), čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.“(Gal 5,16-17) V tomto prípade pod pojmom duch má Pavol na mysli zrejme Ducha Svätého, ktorý nás obnovuje a dáva nám schopnosť žiť podľa Božej vôle. Telo je naša prirodzená náklonnosť, ktorá je v ostrom protiklade Ducha, z čoho v nás vzniká duchovný konflikt, v ktorom sme zvádzaní k zlému. Ide tu predovšetkým o špecifický kresťanský konflikt vyplývajúci z vlastnej sebaformácie podľa evanjelia. Hriech nie je len prejav ľudskej slabosti alebo žiadostivosti, ale u Pavla dostáva osobný rozmer, o ktorom bližšie hovorí v Liste Efezanom. Pavol vyzýva, aby sme sa pripravili na duchovný boj prehlbovaním viery: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“(Ef 6,11-12) Apoštol Peter to napokon vyjadril obrazom „obchádzajúceho leva“, ktorý striehne koho by sa zmocnil (1 Pt 5,8-9). Tento duchovný boj nie je možné zdolať vlastnými silami, ale je potrebné privinúť sa k Bohu. A to sa môže stať iba skrze Ducha Svätého, ktorého dáva Ježiš (Jn 14,26) 14 ; pneuma qeou, pneuma Cristou (porov. Rim 8,9). V tomto Duchu a spoločenstve s Bohom sa kresťan dokáže zorientovať v rôznych hnutiach a pokušeniach a rozlišovať Božiu vôľu (porov. Rim 8,37-39). Ako píše Pavol v Liste Filipanom: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči.“(2,13) 2.1 Pôsobenie dobrého Ducha V myslení človeka sa objavuje akoby dvojaká inšpirácia, predstavujúca dve duchovné reality, ktoré ho privádzajú k náklonnosti na stranu Boha a z toho vyplývajúceho dobrého konania alebo k náklonnosti k sebe samému, ku konaniu, ktoré je v rozpore s Božou vôľou. Každý z týchto „duchov“ sa v človeku prejavuje iným spôsobom, čo dáva možnosť spo- 13 Porov. MIKLUŠČÁK, P.: Kristológia II. Spišské Podhradie : CMBF UK, 1996, s. 73. 14 Porov. DUFOUR, X. L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb : Kršcanska sadašnjost, 1990, s. 1421. 210
THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE znať o aké hnutia ide a kam nás privádzajú. Zároveň však podnety môžu byť nejasné a odhaľujú sa až múdrosti (sofia). Potreba skúmania týchto podnetov vychádza z možnosti, že aj impulz dobra, pripisujúci sa Duchu, sa v kritickom skúmaní môže ukázať ako iluzórny a má úplne iný pôvod. 15 Základnou vlastnosťou „dobrého Ducha“ je, že nás privádza k Bohu. Všetky naše dobré túžby sú nielen naše, ale sú aj inšpiráciou samého Boha: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.“(- Flp 2,13) Aj naša túžba hľadať Stvoriteľa je jeho darom a nikto nemôže nájsť Boha, ak Boh ho najprv nenájde. 16 V tomto Duchu podľa Pavla poznávame Krista a vyznávame „Ježiš je Pán“ (1 Kor 12,3). „Duch Svätý nám umožňuje rozlišovať medzi skúškou, ktorá je nevyhnutná na rast vnútorného človeka (porov. 2 Tim 3,12) a má za cieľ „osvedčenú čnosť“ (Rim 5,3-5), a medzi pokušením, ktoré vedie k hriechu a smrti.“ 17 Dobrý Duch alebo môžeme povedať Duch Svätý sa v nás prejavuje istým spôsobom. Pavol tieto prejavy a hnutia vymenúva na viacerých miestach. V Liste Galaťanom píše, že ovocie a prejavy Ducha sú „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (5,22). „Dá sa povedať, že láska, radosť, pokoj sa týkajú predovšetkým vzťahu k Bohu, zhovievavosť, láskavosť a dobrota sa prejavujú voči ľuďom a vernosť, miernosť a zdržanlivosť ukazujú postoj k sebe samému. A všetky sú „ovocím Ducha“, prirodzeným prejavom, ktorý sprevádza život Duchom vedených kresťanov.“ 18 V Liste Efezanom (4,2-3) kladie dôraz najmä na lásku, pokoj a jednotu ako aj v Liste Rimanom: „zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“(8,6). Láska, pokoj a jednota sú základné črty, ktoré sa viackrát opakujú. Kresťan môže vďaka tomuto pokoju cítiť súlad svojej bytosti s Božou bytosťou. Pokoj srdca je podmienkou plného rozvoja lásky. Rozháranosť a nepokoj sú na prekážku slobodnému dávaniu a sťažujú prejavy šľachetnosti. 19 Všetko, čo privádza človeka k týmto skutočnostiam, je pôsobením Ducha Svätého. Veď sám Boh je láska (1 Jn 4,8) prejavujúca sa v jednote, ktorú predstavoval vzťah Ježiša k Otcovi a Cirkvi (Jn 17,22). Tieto hnutia Ducha privádzajú človeka k zmene zmýšľania a odovzdanému postoju voči Bohu. Na rozdiel od duchovného nepriateľa človeka Duch Svätý nepôsobí cez strach alebo násilie, ale dáva slobodu. Len 15 Porov. VANNI, U.: Opojenie Duchom – Náčrt spirituality apoštola Pavla. Svit : KBD, 2005, s. 58. 16 Porov. AUGUSTYN, J.: Bolo mu ho ľúto. Trnava : Dobrá kniha, 1996, s. 203. 17 Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2847. Trnava : SSV, 1998, s. 686. 18 STOTT, J. R.W.: Jediná cesta – výklad Pavlova listu Galatským. Kutná Hora : Česká bibl. práce, 1968, s. 75. 19 Porov. GALOT, J.: Duch Svätý – Duch spoločenstva. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 273. 211
- Page 159 and 160: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE d. Kate
- Page 161 and 162: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Inkultu
- Page 163 and 164: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE kultúr
- Page 165 and 166: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nie, kt
- Page 167 and 168: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE aj tým
- Page 169 and 170: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Podobne
- Page 171 and 172: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE spôsob
- Page 173 and 174: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE dráma
- Page 175 and 176: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE jeden z
- Page 177 and 178: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE až to,
- Page 179 and 180: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE k pravd
- Page 181 and 182: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE javí a
- Page 183 and 184: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE rôznyc
- Page 185 and 186: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tý Duc
- Page 187 and 188: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE my sami
- Page 189 and 190: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu neub
- Page 191 and 192: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE som sa
- Page 193 and 194: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE LISTOK.
- Page 195 and 196: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE stu, kt
- Page 197 and 198: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE otvára
- Page 199 and 200: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Židovs
- Page 201 and 202: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Ďalšo
- Page 203 and 204: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nie. A
- Page 205 and 206: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tívnej
- Page 207 and 208: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Hoci sa
- Page 209: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zákon,
- Page 213 and 214: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Táto s
- Page 215 and 216: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.1 Soc
- Page 217 and 218: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.2 Roz
- Page 219 and 220: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE STOTT,
- Page 221 and 222: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Exegi m
- Page 223 and 224: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE komunik
- Page 225 and 226: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE vé kon
- Page 227 and 228: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nom sve
- Page 229 and 230: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE chceme
- Page 231 and 232: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Blinkal
- Page 233 and 234: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE c) leg
- Page 235 and 236: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE podstat
- Page 237 and 238: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zjaveni
- Page 239 and 240: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu uver
- Page 241 and 242: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nia osl
- Page 243 and 244: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE keď pr
- Page 245 and 246: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Fenomé
- Page 247 and 248: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1 Poká
- Page 249 and 250: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Božieh
- Page 251 and 252: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE A tak s
- Page 253 and 254: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1.2 Ch
- Page 255 and 256: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Radiká
- Page 257 and 258: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Metafor
- Page 259 and 260: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE do krá
THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE<br />
znať o aké hnutia ide a kam nás privádzajú. Zároveň však podnety môžu<br />
byť nejasné a odhaľujú sa až múdrosti (sofia). Potreba skúmania týchto<br />
podnetov vychádza z možnosti, že aj impulz dobra, pripisujúci sa Duchu,<br />
sa v kritickom skúmaní môže ukázať ako iluzórny a má úplne iný pôvod. 15<br />
Základnou vlastnosťou „dobrého Ducha“ je, že nás privádza k Bohu.<br />
Všetky naše dobré túžby sú nielen naše, ale sú aj inšpiráciou samého<br />
Boha: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.“(-<br />
Flp 2,13) Aj naša túžba hľadať Stvoriteľa je jeho darom a nikto nemôže<br />
nájsť Boha, ak Boh ho najprv nenájde. 16 V tomto Duchu podľa Pavla<br />
poznávame Krista a vyznávame „Ježiš je Pán“ (1 Kor 12,3).<br />
„Duch Svätý nám umožňuje rozlišovať medzi skúškou, ktorá je nevyhnutná<br />
na rast vnútorného človeka (porov. 2 Tim 3,12) a má za cieľ<br />
„osvedčenú čnosť“ (Rim 5,3-5), a medzi pokušením, ktoré vedie k hriechu<br />
a smrti.“ 17<br />
Dobrý Duch alebo môžeme povedať Duch Svätý sa v nás prejavuje<br />
istým spôsobom. Pavol tieto prejavy a hnutia vymenúva na viacerých<br />
miestach. V Liste Galaťanom píše, že ovocie a prejavy Ducha sú „láska,<br />
radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“<br />
(5,22). „Dá sa povedať, že láska, radosť, pokoj sa týkajú predovšetkým<br />
vzťahu k Bohu, zhovievavosť, láskavosť a dobrota sa prejavujú voči<br />
ľuďom a vernosť, miernosť a zdržanlivosť ukazujú postoj k sebe samému.<br />
A všetky sú „ovocím Ducha“, prirodzeným prejavom, ktorý sprevádza<br />
život Duchom vedených kresťanov.“ 18<br />
V Liste Efezanom (4,2-3) kladie dôraz najmä na lásku, pokoj a jednotu<br />
ako aj v Liste Rimanom: „zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj“(8,6).<br />
Láska, pokoj a jednota sú základné črty, ktoré sa viackrát opakujú. Kresťan<br />
môže vďaka tomuto pokoju cítiť súlad svojej bytosti s Božou bytosťou.<br />
Pokoj srdca je podmienkou plného rozvoja lásky. Rozháranosť a nepokoj<br />
sú na prekážku slobodnému dávaniu a sťažujú prejavy šľachetnosti. 19<br />
Všetko, čo privádza človeka k týmto skutočnostiam, je pôsobením Ducha<br />
Svätého. Veď sám Boh je láska (1 Jn 4,8) prejavujúca sa v jednote, ktorú<br />
predstavoval vzťah Ježiša k Otcovi a Cirkvi (Jn 17,22).<br />
Tieto hnutia Ducha privádzajú človeka k zmene zmýšľania a odovzdanému<br />
postoju voči Bohu. Na rozdiel od duchovného nepriateľa človeka<br />
Duch Svätý nepôsobí cez strach alebo násilie, ale dáva slobodu. Len<br />
15 Porov. VANNI, U.: Opojenie Duchom – Náčrt spirituality apoštola Pavla. Svit : KBD,<br />
2005, s. 58.<br />
16 Porov. AUGUSTYN, J.: Bolo mu ho ľúto. Trnava : Dobrá kniha, 1996, s. 203.<br />
17 Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2847. Trnava : SSV, 1998, s. 686.<br />
18 STOTT, J. R.W.: Jediná cesta – výklad Pavlova listu Galatským. Kutná Hora : Česká bibl.<br />
práce, 1968, s. 75.<br />
19 Porov. GALOT, J.: Duch Svätý – Duch spoločenstva. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 273.<br />
211