012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Radovan Šoltés
to do seba uzavretý spôsob existencie, ktorý sa prejavuje jednak v zmyselnosti,
jednak vo vôli po moci a nakoniec v uzavretosti voči Bohu. 13
Pre označenie dobrého Ducha alebo Ducha Božieho Pavol používa
termín pneuma. To, či ide o Ducha Svätého je potrebné usúdiť z kontextu
(napr. Rim 8,5-9).
Človek sa tak ocitá akoby v neustálom zápase o svoju duchovnú existenciu.
Preto je nevyhnutné byť v ustavičnej bdelosti, ktorá je vyjadrená
jednoznačným zameraním na Boha. „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti
tela (sarkoV). Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch (pneuma),
čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.“(Gal
5,16-17) V tomto prípade pod pojmom duch má Pavol na mysli zrejme
Ducha Svätého, ktorý nás obnovuje a dáva nám schopnosť žiť podľa Božej
vôle. Telo je naša prirodzená náklonnosť, ktorá je v ostrom protiklade
Ducha, z čoho v nás vzniká duchovný konflikt, v ktorom sme zvádzaní
k zlému. Ide tu predovšetkým o špecifický kresťanský konflikt vyplývajúci
z vlastnej sebaformácie podľa evanjelia.
Hriech nie je len prejav ľudskej slabosti alebo žiadostivosti, ale u Pavla
dostáva osobný rozmer, o ktorom bližšie hovorí v Liste Efezanom.
Pavol vyzýva, aby sme sa pripravili na duchovný boj prehlbovaním viery:
„Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás
nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami
tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.“(Ef 6,11-12)
Apoštol Peter to napokon vyjadril obrazom „obchádzajúceho leva“, ktorý
striehne koho by sa zmocnil (1 Pt 5,8-9).
Tento duchovný boj nie je možné zdolať vlastnými silami, ale je potrebné
privinúť sa k Bohu. A to sa môže stať iba skrze Ducha Svätého, ktorého
dáva Ježiš (Jn 14,26) 14 ; pneuma qeou, pneuma Cristou (porov. Rim 8,9).
V tomto Duchu a spoločenstve s Bohom sa kresťan dokáže zorientovať
v rôznych hnutiach a pokušeniach a rozlišovať Božiu vôľu (porov. Rim
8,37-39). Ako píše Pavol v Liste Filipanom: „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj
chcete aj konáte, čo sa jemu páči.“(2,13)
2.1 Pôsobenie dobrého Ducha
V myslení človeka sa objavuje akoby dvojaká inšpirácia, predstavujúca
dve duchovné reality, ktoré ho privádzajú k náklonnosti na stranu
Boha a z toho vyplývajúceho dobrého konania alebo k náklonnosti k sebe
samému, ku konaniu, ktoré je v rozpore s Božou vôľou. Každý z týchto
„duchov“ sa v človeku prejavuje iným spôsobom, čo dáva možnosť spo-
13 Porov. MIKLUŠČÁK, P.: Kristológia II. Spišské Podhradie : CMBF UK, 1996, s. 73.
14 Porov. DUFOUR, X. L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb : Kršcanska sadašnjost,
1990, s. 1421.
210