012012 - Prešovská univerzita v Prešove

012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove

22.10.2014 Views

Radovan Šoltés zanie, požiadavka.“ 5 Božia vôľa sa tak stáva úplným vyjadrením toho, čo je najvlastnejšie človeku, čo je najpravdivejšou odpoveďou na všetky ľudské otázky, nádeje a túžby. Možno je namieste otázka ako rozoznať Božiu vôľu od subjektívneho presvedčenia človeka, pretože človek sa vždy bude nachádzať v dialektike medzi vlastným horizontom porozumenia svetu a Bohu a samotným Bohom. Východiskom je viera, ktorá stojí na texte Písma a jeho interpretácie v tradícií veriacej komunity. Pre Pavla je však podstatné aj autentické prežívanie viery a jej prejav v praktickom živote. Božia iniciatíva nestačí, ak ju človek neprijme. Preto Pavol opakovane nástojí, aby adresáti jeho listov rozlišovali predovšetkým to, čo je Božia vôľa. „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“(Rim 12,2) Podobne aj v Liste Efezanom (5,10) a Liste Filipanom (1,10) vyzýva, aby kresťania vedeli rozoznať, čo je dobré a čo sa páči Pánovi. „Rozlišovanie Božej vôle spočíva preto v úplnom „obrátení“; metanoia vyjadrená sviatostným znakom (krstom) sa zviditeľňuje konaním veriaceho, ktorý sa už viac neprispôsobuje minulosti, ale neustále obnovuje seba samého.“ 6 Človek tým, že vstupuje do vzťahu s Bohom osvojuje si jeho myslenie – vôľu a tak mení aj svoj život. Rozlišovanie je teda umením duchovného života, v ktorom pochopím ako sa mi zdeľuje Boh, ako ma zachraňuje a aktualizuje vo mne vykúpenie Ježišom Kristom. V tomto rozlišovaní je možné zakúsiť slobodné priľnutie k Bohu v Duchu Svätom a odhalenie jeho lásky k človeku. 7 V rozlišovaní podľa Pavla kresťan odhaľuje Božiu vôľu predovšetkým v dejinných situáciách svojho života, vzťahujúcich sa na konkrétne prežívanie. Nie je to len akési teoretické poznanie, ale modlitba, ktorá sa prejavuje v praxi. Iba takéto vnímanie a realizovanie Božej vôle je nakoniec podmienkou vstupu do Božieho kráľovstva (porov. Mt 7,21). 2 Skúsenosť s duchovným „bojom“ a rozlišovaním Rozlišovanie a uskutočňovanie Božej vôle nie je pre kresťana jednoduchou záležitosťou. Reálna skúsenosť osobného prežívania viery odhaľuje akési vnútorné protirečenie voči tomu, čo považuje za dobré a teda, čo by malo byť predmetom voľby. Pavol to vyjadruje bojom medzi dvoma duchovnými realitami, ktorý sa odohráva v človeku. „Badám teda taký 5 DUFOUR, X. L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb : Kršcanska sadašnjost, 1990, s. 1415. 6 FISICHELLA, R.: Keď viera myslí. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 155. 7 Porov. RUPNIK, M. I.: O duchovním otcovstí a rozlišování. Olomouc – Velehrad : CMTF UP, 2001, s. 52. 208

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“(Rim 7,21-23) V zápase medzi Božou vôľou, ktorá je predostretá v Zákone a zlým správaním, Ego chce stáť na Božej strane, ale uvedomuje si, že prebývajúci Hriech je zdrojom jeho zloby. Pavol sa „hrá“ so slovom nomos, čím sa normálne myslí Mojžišov zákon, ale teraz sa používa v zmysle „princípu“, ktorý sa konkrétne vzťahuje na prebývajúci Hriech. Používa nomos Hriechu v obraznom zmysle. Teda Ego si musí plne uvedomiť zvody toho iného nomos, ktoré nie je ničím iným než prebývajúcim Hriechom. 8 Hriech je podľa Pavla viditeľný predovšetkým v antropologickom rámci. „Je to chybná voľba, nedostatočný alebo úplne chaotický podnet, ktorým sa človek oklame sám a otvorí priestor vo svojom systéme.“ 9 Tento „zákon“ človeka zväzuje a oberá o duchovnú slobodu. Prejavuje sa v istých hnutiach, ktoré pobádajú ku konaniu. V ďalšej kapitole Listu Rimanom (8,4) a v Liste Galaťanom (5,16- 17) bližšie definuje pôsobenie týchto hnutí v človeku, keď ich nazýva „Duchom“ a „telom“. Pre telo, v kontexte týchto duchovných protikladov, používa termín sarx 10 , ktorý sa tu stáva označením falošnej, proti Bohu i proti vlastnému určeniu človeka, obrátenej orientácie života. Je označením moci hriechu, ktorá sa zmocnila ľudskej bytosti a vedie ju v protiklade Božej vôle na cestu zvrátenosti a záhuby. 11 Je to Impulz systematického egoizmu, ktorý Pavol nazýva „zmýšľaním tela“ (fronema tes sarkos). Tento impulz sa stáva projektom, ktorý odporuje Bohu „Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu.“ (Rim 8,7) a zároveň poznačuje sociálne štruktúry, v ktorých sa človek nachádza. 12 Podľa Pavla „telo“ predstavuje sféru človeka, ktorý si myslí, že svoj život môže zvládnuť z vlastnej sily. Je 8 Porov. FITZMYER, J. A.: Duchovné cvičenia na základe Pavlovho Listu Rimanom. [elektronický zdroj], s. 63. 9 VANNI, U.: Opojenie Duchom – Náčrt spirituality apoštola Pavla. Svit : KBD, 2005, s. 57. 10 Pavol používa pre náš pojem „telo“ dva výrazy sarx a sóma. Termín sarx je označením pre celého človeka po telesnej i duševnej stránke ako pomíňajúce, ohraničené a slabé stvorenie. Vyjadruje aj prirodzenú telesnosť človeka (doslovný preklad „mäso“) a často je obrazným pojmom, ktorý je tesne spojený s hriešnosťou človeka. Pojem sóma je skôr označenie pre ľudskú osobnosť, ľudskú bytosť ako celok. Tento pojem Pavol používa najmä pre vyjadrenie jednoty Cirkvi a Krista v Liste Efezanom, keď hovorí o jeho tajomnom tele (soma). Porov. NOVOTNÝ, A.: Biblický slovník. Praha : Kalich, Česká biblická společnost, 1992, s. 1090 – 1092. 11 Porov. NOVOTNÝ, A.: Biblický slovník. Praha : Kalich, Česká bilbická společnost, 1992, s. 1090. 12 Porov. VANNI, U.: Opojenie Duchom – Náčrt spirituality apoštola Pavla. Svit : KBD, 2005, s. 61. 209

Radovan Šoltés<br />

zanie, požiadavka.“ 5 Božia vôľa sa tak stáva úplným vyjadrením toho, čo<br />

je najvlastnejšie človeku, čo je najpravdivejšou odpoveďou na všetky ľudské<br />

otázky, nádeje a túžby. Možno je namieste otázka ako rozoznať Božiu<br />

vôľu od subjektívneho presvedčenia človeka, pretože človek sa vždy bude<br />

nachádzať v dialektike medzi vlastným horizontom porozumenia svetu<br />

a Bohu a samotným Bohom. Východiskom je viera, ktorá stojí na texte<br />

Písma a jeho interpretácie v tradícií veriacej komunity.<br />

Pre Pavla je však podstatné aj autentické prežívanie viery a jej prejav<br />

v praktickom živote. Božia iniciatíva nestačí, ak ju človek neprijme. Preto<br />

Pavol opakovane nástojí, aby adresáti jeho listov rozlišovali predovšetkým<br />

to, čo je Božia vôľa. „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa<br />

obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré,<br />

milé a dokonalé.“(Rim 12,2) Podobne aj v Liste Efezanom (5,10) a Liste<br />

Filipanom (1,10) vyzýva, aby kresťania vedeli rozoznať, čo je dobré a čo<br />

sa páči Pánovi.<br />

„Rozlišovanie Božej vôle spočíva preto v úplnom „obrátení“; metanoia<br />

vyjadrená sviatostným znakom (krstom) sa zviditeľňuje konaním veriaceho,<br />

ktorý sa už viac neprispôsobuje minulosti, ale neustále obnovuje<br />

seba samého.“ 6 Človek tým, že vstupuje do vzťahu s Bohom osvojuje si<br />

jeho myslenie – vôľu a tak mení aj svoj život. Rozlišovanie je teda umením<br />

duchovného života, v ktorom pochopím ako sa mi zdeľuje Boh, ako<br />

ma zachraňuje a aktualizuje vo mne vykúpenie Ježišom Kristom. V tomto<br />

rozlišovaní je možné zakúsiť slobodné priľnutie k Bohu v Duchu Svätom<br />

a odhalenie jeho lásky k človeku. 7<br />

V rozlišovaní podľa Pavla kresťan odhaľuje Božiu vôľu predovšetkým<br />

v dejinných situáciách svojho života, vzťahujúcich sa na konkrétne prežívanie.<br />

Nie je to len akési teoretické poznanie, ale modlitba, ktorá sa prejavuje<br />

v praxi. Iba takéto vnímanie a realizovanie Božej vôle je nakoniec<br />

podmienkou vstupu do Božieho kráľovstva (porov. Mt 7,21).<br />

2 Skúsenosť s duchovným „bojom“ a rozlišovaním<br />

Rozlišovanie a uskutočňovanie Božej vôle nie je pre kresťana jednoduchou<br />

záležitosťou. Reálna skúsenosť osobného prežívania viery odhaľuje<br />

akési vnútorné protirečenie voči tomu, čo považuje za dobré a teda,<br />

čo by malo byť predmetom voľby. Pavol to vyjadruje bojom medzi dvoma<br />

duchovnými realitami, ktorý sa odohráva v človeku. „Badám teda taký<br />

5 DUFOUR, X. L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb : Kršcanska sadašnjost, 1990, s.<br />

1415.<br />

6 FISICHELLA, R.: Keď viera myslí. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 155.<br />

7 Porov. RUPNIK, M. I.: O duchovním otcovstí a rozlišování. Olomouc – Velehrad : CMTF<br />

UP, 2001, s. 52.<br />

208

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!