012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove
Radovan Šoltés zanie, požiadavka.“ 5 Božia vôľa sa tak stáva úplným vyjadrením toho, čo je najvlastnejšie človeku, čo je najpravdivejšou odpoveďou na všetky ľudské otázky, nádeje a túžby. Možno je namieste otázka ako rozoznať Božiu vôľu od subjektívneho presvedčenia človeka, pretože človek sa vždy bude nachádzať v dialektike medzi vlastným horizontom porozumenia svetu a Bohu a samotným Bohom. Východiskom je viera, ktorá stojí na texte Písma a jeho interpretácie v tradícií veriacej komunity. Pre Pavla je však podstatné aj autentické prežívanie viery a jej prejav v praktickom živote. Božia iniciatíva nestačí, ak ju človek neprijme. Preto Pavol opakovane nástojí, aby adresáti jeho listov rozlišovali predovšetkým to, čo je Božia vôľa. „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“(Rim 12,2) Podobne aj v Liste Efezanom (5,10) a Liste Filipanom (1,10) vyzýva, aby kresťania vedeli rozoznať, čo je dobré a čo sa páči Pánovi. „Rozlišovanie Božej vôle spočíva preto v úplnom „obrátení“; metanoia vyjadrená sviatostným znakom (krstom) sa zviditeľňuje konaním veriaceho, ktorý sa už viac neprispôsobuje minulosti, ale neustále obnovuje seba samého.“ 6 Človek tým, že vstupuje do vzťahu s Bohom osvojuje si jeho myslenie – vôľu a tak mení aj svoj život. Rozlišovanie je teda umením duchovného života, v ktorom pochopím ako sa mi zdeľuje Boh, ako ma zachraňuje a aktualizuje vo mne vykúpenie Ježišom Kristom. V tomto rozlišovaní je možné zakúsiť slobodné priľnutie k Bohu v Duchu Svätom a odhalenie jeho lásky k človeku. 7 V rozlišovaní podľa Pavla kresťan odhaľuje Božiu vôľu predovšetkým v dejinných situáciách svojho života, vzťahujúcich sa na konkrétne prežívanie. Nie je to len akési teoretické poznanie, ale modlitba, ktorá sa prejavuje v praxi. Iba takéto vnímanie a realizovanie Božej vôle je nakoniec podmienkou vstupu do Božieho kráľovstva (porov. Mt 7,21). 2 Skúsenosť s duchovným „bojom“ a rozlišovaním Rozlišovanie a uskutočňovanie Božej vôle nie je pre kresťana jednoduchou záležitosťou. Reálna skúsenosť osobného prežívania viery odhaľuje akési vnútorné protirečenie voči tomu, čo považuje za dobré a teda, čo by malo byť predmetom voľby. Pavol to vyjadruje bojom medzi dvoma duchovnými realitami, ktorý sa odohráva v človeku. „Badám teda taký 5 DUFOUR, X. L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb : Kršcanska sadašnjost, 1990, s. 1415. 6 FISICHELLA, R.: Keď viera myslí. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 155. 7 Porov. RUPNIK, M. I.: O duchovním otcovstí a rozlišování. Olomouc – Velehrad : CMTF UP, 2001, s. 52. 208
THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom; ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“(Rim 7,21-23) V zápase medzi Božou vôľou, ktorá je predostretá v Zákone a zlým správaním, Ego chce stáť na Božej strane, ale uvedomuje si, že prebývajúci Hriech je zdrojom jeho zloby. Pavol sa „hrá“ so slovom nomos, čím sa normálne myslí Mojžišov zákon, ale teraz sa používa v zmysle „princípu“, ktorý sa konkrétne vzťahuje na prebývajúci Hriech. Používa nomos Hriechu v obraznom zmysle. Teda Ego si musí plne uvedomiť zvody toho iného nomos, ktoré nie je ničím iným než prebývajúcim Hriechom. 8 Hriech je podľa Pavla viditeľný predovšetkým v antropologickom rámci. „Je to chybná voľba, nedostatočný alebo úplne chaotický podnet, ktorým sa človek oklame sám a otvorí priestor vo svojom systéme.“ 9 Tento „zákon“ človeka zväzuje a oberá o duchovnú slobodu. Prejavuje sa v istých hnutiach, ktoré pobádajú ku konaniu. V ďalšej kapitole Listu Rimanom (8,4) a v Liste Galaťanom (5,16- 17) bližšie definuje pôsobenie týchto hnutí v človeku, keď ich nazýva „Duchom“ a „telom“. Pre telo, v kontexte týchto duchovných protikladov, používa termín sarx 10 , ktorý sa tu stáva označením falošnej, proti Bohu i proti vlastnému určeniu človeka, obrátenej orientácie života. Je označením moci hriechu, ktorá sa zmocnila ľudskej bytosti a vedie ju v protiklade Božej vôle na cestu zvrátenosti a záhuby. 11 Je to Impulz systematického egoizmu, ktorý Pavol nazýva „zmýšľaním tela“ (fronema tes sarkos). Tento impulz sa stáva projektom, ktorý odporuje Bohu „Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu.“ (Rim 8,7) a zároveň poznačuje sociálne štruktúry, v ktorých sa človek nachádza. 12 Podľa Pavla „telo“ predstavuje sféru človeka, ktorý si myslí, že svoj život môže zvládnuť z vlastnej sily. Je 8 Porov. FITZMYER, J. A.: Duchovné cvičenia na základe Pavlovho Listu Rimanom. [elektronický zdroj], s. 63. 9 VANNI, U.: Opojenie Duchom – Náčrt spirituality apoštola Pavla. Svit : KBD, 2005, s. 57. 10 Pavol používa pre náš pojem „telo“ dva výrazy sarx a sóma. Termín sarx je označením pre celého človeka po telesnej i duševnej stránke ako pomíňajúce, ohraničené a slabé stvorenie. Vyjadruje aj prirodzenú telesnosť človeka (doslovný preklad „mäso“) a často je obrazným pojmom, ktorý je tesne spojený s hriešnosťou človeka. Pojem sóma je skôr označenie pre ľudskú osobnosť, ľudskú bytosť ako celok. Tento pojem Pavol používa najmä pre vyjadrenie jednoty Cirkvi a Krista v Liste Efezanom, keď hovorí o jeho tajomnom tele (soma). Porov. NOVOTNÝ, A.: Biblický slovník. Praha : Kalich, Česká biblická společnost, 1992, s. 1090 – 1092. 11 Porov. NOVOTNÝ, A.: Biblický slovník. Praha : Kalich, Česká bilbická společnost, 1992, s. 1090. 12 Porov. VANNI, U.: Opojenie Duchom – Náčrt spirituality apoštola Pavla. Svit : KBD, 2005, s. 61. 209
- Page 157 and 158: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Prvou j
- Page 159 and 160: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE d. Kate
- Page 161 and 162: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Inkultu
- Page 163 and 164: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE kultúr
- Page 165 and 166: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nie, kt
- Page 167 and 168: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE aj tým
- Page 169 and 170: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Podobne
- Page 171 and 172: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE spôsob
- Page 173 and 174: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE dráma
- Page 175 and 176: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE jeden z
- Page 177 and 178: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE až to,
- Page 179 and 180: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE k pravd
- Page 181 and 182: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE javí a
- Page 183 and 184: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE rôznyc
- Page 185 and 186: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tý Duc
- Page 187 and 188: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE my sami
- Page 189 and 190: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu neub
- Page 191 and 192: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE som sa
- Page 193 and 194: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE LISTOK.
- Page 195 and 196: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE stu, kt
- Page 197 and 198: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE otvára
- Page 199 and 200: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Židovs
- Page 201 and 202: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Ďalšo
- Page 203 and 204: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nie. A
- Page 205 and 206: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tívnej
- Page 207: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Hoci sa
- Page 211 and 212: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE znať o
- Page 213 and 214: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Táto s
- Page 215 and 216: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.1 Soc
- Page 217 and 218: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 3.2 Roz
- Page 219 and 220: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE STOTT,
- Page 221 and 222: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Exegi m
- Page 223 and 224: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE komunik
- Page 225 and 226: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE vé kon
- Page 227 and 228: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nom sve
- Page 229 and 230: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE chceme
- Page 231 and 232: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Blinkal
- Page 233 and 234: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE c) leg
- Page 235 and 236: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE podstat
- Page 237 and 238: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zjaveni
- Page 239 and 240: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu uver
- Page 241 and 242: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nia osl
- Page 243 and 244: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE keď pr
- Page 245 and 246: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Fenomé
- Page 247 and 248: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1 Poká
- Page 249 and 250: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Božieh
- Page 251 and 252: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE A tak s
- Page 253 and 254: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 1.2 Ch
- Page 255 and 256: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Radiká
- Page 257 and 258: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Metafor
Radovan Šoltés<br />
zanie, požiadavka.“ 5 Božia vôľa sa tak stáva úplným vyjadrením toho, čo<br />
je najvlastnejšie človeku, čo je najpravdivejšou odpoveďou na všetky ľudské<br />
otázky, nádeje a túžby. Možno je namieste otázka ako rozoznať Božiu<br />
vôľu od subjektívneho presvedčenia človeka, pretože človek sa vždy bude<br />
nachádzať v dialektike medzi vlastným horizontom porozumenia svetu<br />
a Bohu a samotným Bohom. Východiskom je viera, ktorá stojí na texte<br />
Písma a jeho interpretácie v tradícií veriacej komunity.<br />
Pre Pavla je však podstatné aj autentické prežívanie viery a jej prejav<br />
v praktickom živote. Božia iniciatíva nestačí, ak ju človek neprijme. Preto<br />
Pavol opakovane nástojí, aby adresáti jeho listov rozlišovali predovšetkým<br />
to, čo je Božia vôľa. „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa<br />
obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré,<br />
milé a dokonalé.“(Rim 12,2) Podobne aj v Liste Efezanom (5,10) a Liste<br />
Filipanom (1,10) vyzýva, aby kresťania vedeli rozoznať, čo je dobré a čo<br />
sa páči Pánovi.<br />
„Rozlišovanie Božej vôle spočíva preto v úplnom „obrátení“; metanoia<br />
vyjadrená sviatostným znakom (krstom) sa zviditeľňuje konaním veriaceho,<br />
ktorý sa už viac neprispôsobuje minulosti, ale neustále obnovuje<br />
seba samého.“ 6 Človek tým, že vstupuje do vzťahu s Bohom osvojuje si<br />
jeho myslenie – vôľu a tak mení aj svoj život. Rozlišovanie je teda umením<br />
duchovného života, v ktorom pochopím ako sa mi zdeľuje Boh, ako<br />
ma zachraňuje a aktualizuje vo mne vykúpenie Ježišom Kristom. V tomto<br />
rozlišovaní je možné zakúsiť slobodné priľnutie k Bohu v Duchu Svätom<br />
a odhalenie jeho lásky k človeku. 7<br />
V rozlišovaní podľa Pavla kresťan odhaľuje Božiu vôľu predovšetkým<br />
v dejinných situáciách svojho života, vzťahujúcich sa na konkrétne prežívanie.<br />
Nie je to len akési teoretické poznanie, ale modlitba, ktorá sa prejavuje<br />
v praxi. Iba takéto vnímanie a realizovanie Božej vôle je nakoniec<br />
podmienkou vstupu do Božieho kráľovstva (porov. Mt 7,21).<br />
2 Skúsenosť s duchovným „bojom“ a rozlišovaním<br />
Rozlišovanie a uskutočňovanie Božej vôle nie je pre kresťana jednoduchou<br />
záležitosťou. Reálna skúsenosť osobného prežívania viery odhaľuje<br />
akési vnútorné protirečenie voči tomu, čo považuje za dobré a teda,<br />
čo by malo byť predmetom voľby. Pavol to vyjadruje bojom medzi dvoma<br />
duchovnými realitami, ktorý sa odohráva v človeku. „Badám teda taký<br />
5 DUFOUR, X. L. et al.: Slovník biblickej teológie. Zagreb : Kršcanska sadašnjost, 1990, s.<br />
1415.<br />
6 FISICHELLA, R.: Keď viera myslí. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 155.<br />
7 Porov. RUPNIK, M. I.: O duchovním otcovstí a rozlišování. Olomouc – Velehrad : CMTF<br />
UP, 2001, s. 52.<br />
208