012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
Hoci sa v Pavlovej teológii téma „rozlišovania duchov“ špecificky
nevyskytuje 1 , nepriamo je zahrnutá v mnohých Pavlových vyjadreniach,
ktoré ovplyvnili formovanie tejto spirituálnej skúsenosti v dejinách kresťanskej
spirituality. Pri pohľadne na Pavlovu teológiu budeme vychádzať
z predporozumenia ignaciánskej spirituality, ktorá zohľadňuje Pavlove
výroky pri téme duchovného rozlišovania. 2
Pod pojem „rozlišovanie duchov“ môžeme zahrnúť schopnosť človeka
rozpoznať vnútorné hnutia, ktoré vedú, či inšpirujú, ku konkrétnym rozhodnutiam.
Ak ide o hnutie „dobrého (Božieho) ducha“, človek vo svojich
rozhodnutiach koná v súlade s Božou vôľou, čo sa v spirituálnom význame
spája aj s autentickou a zmysluplnou sebarealizáciou. Rozhodnutia
pod vplyvom „zlého ducha“ vedú k deštrukcii vzťahov s Bohom, druhými,
ale aj so sebou, čo sa môže prejavovať v duchovnej a dokonca aj duševnej
disharmónii. Rozlišovanie je teda skúmanie myšlienok v kontexte hľadania
Božej vôle a zmyslu svojho života. Podľa Ignáca z Loyoly je rozlišovanie
duchov kľúčovou súčasťou pri voľbe životného stavu počas duchovných
cvičení. 3 Často sa synonymicky používa aj slovné spojenie „rozoznávanie
duchov“ alebo „duchovné rozoznávanie“.
1 Božia vôľa ako základné kritérium rozlišovania
Fisichella píše, že „v pavlovskej teológii sa rozlišovanie otvára pre širší
horizont, ktorý umožňuje existencii globálny pohľad, vybudovaný okolo
centra tvoriaceho ťažnú silu hľadajúcu zmysel, ktorá práve preto vyžaduje
skutok rozlišovania.“ 4 Samotné rozlišovanie nie je len ľudskou záležitosťou.
Je to predovšetkým vzťahová záležitosť, tak ako je ňou aj samotná
viera. Celé rozlišovanie je vlastne vstupovaním do vzťahu s Bohom, ktorý
prvý prichádza k človeku, skrze dar života a spásy. To je hlavný zámer
Božej vôle tak, ako píše Pavol v Prvom liste Timotejovi: „Boh chce, aby boli
všetci ľudia spasení a poznali pravdu.“(2,4)
Božia vôľa tak nadobúda osobitnú formu, „keď sa prejavuje vzhľadom
na človeka, lebo človek sa jej musí prispôsobiť vnútorne, musí ju splniť
osobne. Ona sa mu nepredstavuje ako čosi osudové, ale ako výzva, priká-
1 V Prvom liste Korinťanom 12,10 sa síce spomína dar rozlišovania duchov, ale tento dar
sa týka predovšetkým charizmy prorokovania (bližšie podkapitola 3.1).
2 Kľúčovým textom v ignaciánskej spiritualite sú Duchovné cvičenia Ignáca z Loyoly,
v ktorých preberá pravidlá duchovného rozlišovania [313 – 336; 345 – 351]. Porov. Sv.
Ignác z Loyoly: Duchovné cvičenia – exercície. Trnava : Dobrá kniha, 1995, s. 150 – 157,
160 – 162.
3 Porov. FESSARD, G.: Dialektika Duchovních cvičení Ignáce z Loyoly. Velehrad :
Refugium, 2004, s. 300.
4 FISICHELLA, R.: Keď viera myslí. Trnava : Dobrá kniha, 1999, s. 151 – 152.
207