012012 - Prešovská univerzita v Prešove
Share Embed Flag
Download ePaper

012012 - Prešovská univerzita v Prešove

012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove

unipo.sk
22.10.2014 Views

MÁRIA POLIAKOVÁ Tak ako hovorí Kniha proroka Joela : „Navráťte sa ku mne celým srdcom“ a „ Roztrhnite svoje srdcia nie odev.“ (Joel 2, 12-13). Otázka však je či pojem „blížny“ z knihy Levitikus ( „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ Lv. 19, 18) sa vzťahuje iba na brata Izraelitu, alebo je jeho záber univerzálny. Nemôžeme prehliadnuť, že tento príkaz lásky tak ako ho interpretuje Talmud sa obmedzuje iba na členov obce Izraelitov. Nie je však správne, odvodzovať z toho, že učenci hlásali praktikovanie etických zásad iba vo vzťahu k spoluveriacim Židom. Názory učencov mali celkovo v etických otázkach univerzálny, nie národný charakter. V mnohých mravných ponaučeniach Talmudu nežida označujú výrazom „brijot“, t.j. „stvorenia“, „ľudské bytosti“, teda láska Židov má byť podľa toho univerzálna. Dokonca ako hovorí jeden z prikázaní Talmudu : „ Je závažnejšie okradnúť nežida ako Izraelitu, lebo to navyše znamená aj znesvätenie božieho mena.“ (Tos. BK X, 15), a „ Človek nesmie podviesť blížnych, dokonca ani nežida“(Chul 942) 12 Podobne tolerantný prístup k nežidom sa odráža aj vo výkladoch ďalších zákonov. Na druhej strane modloslužobníci sú všade označovaní ako nepriatelia Izraela, no tieto pocity nepriateľstva nikdy nesmeli prevážiť nad požiadavkami ľudskosti. Zákon a predpisy preto učenci formulovali tak, aby pôsobili pozitívne a pomáhali presadzovať harmóniu aj, aby sa stali preventívnym faktorom a odstraňovali zdroje možného napätia. „Dôležitejšie ako formálne súdnictvo bolo presadzovanie mieru. Židia prišli na to, že mier je pozitívnym stavom a že tento vznešený ideál možno uskutočniť v ľudských podmienkach. Ide o jeden z najhlbších motívov Biblie. Podľa učencov patrilo k najdôležitejším akademickým úlohám používať Zákon na to, aby sa podporoval mier ako v súkromí medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, tak aj v širšom meradle obce a národa. Modlitba za mier bola jedným z hlavných požehnaní a zbožní Židia ju prednášali tri krát denne.“ 13 Dôraz na pokoj a mier sa stal jedným z najdôležitejších vývojových momentov v židovských dejinách. Judaizmus sa týmto spôsobom najviac odlíšil od starého izraelského náboženstva. Po roku 135 po Kr .judaizmus vlastne dokonca zavrhol aj oprávnené násilie. Pre zraniteľný a štátom nechránený národ bola koncentrácia na vonkajší mier a na vnútornú harmóniu tým najdôležitejším. Židovské komentáre k Tóre sa týmto zaoberali ako jedným z hlavných námetov a dosiahli skvelé úspechy. Tóra sa stala mocnou súdržnou silou judaizmu. 12 COHAN A.: Talmud pro každého, Praha: Sefer 2006, s. 262-263. ISBN 80-85924-49-8 13 JOHNSON, P.: Dějiny židovského národa, Řevnice: Rozmluvy 1995, s. 156. ISBN 80-85336-31-6 200

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Ďalšou významnou mravnou kvalitou popisovanou v Talmude je milosrdenstvo, teda túžba byť čo najviac nápomocný blížnym, ktorí potrebujú pomoc. Túto cnosť Talmud rozdeľuje na dve kategórie. Prvá zahŕňa dobročinnosť a je označovaná ako cdaka, doslova spravodlivosť. Znamená v podstate finančnú pomoc chudobným. Táto pomoc sa však nechápe ako akt milosti, ale ako povinnosť. Dobročinnosť iba napĺňa spravodlivosť. Všetko, čo človek vlastní je len výpožičkou od Stvoriteľa sveta, ktorému patrí zem a všetko, čo je na nej. Človek dobročinnosťou prispieva k spravodlivejšiemu rozdeleniu Božích darov ľudstvu. Záväzok dobročinnosti platí pre všetkých. Skutok milosrdenstva pomáha, ale taktiež prináša osobný prospech darcovi a je aj prostriedkom k odpykaniu hriechov. Podľa židovskej tradície sa Boh raduje , keď sa jeho trpiacim deťom pomáha a svoju radosť prejavuje tým, že darcu odmeňuje. Táto viera je doložená už v apokryfnej literatúre. Biblický verš „Spravodlivosť oslobodí od smrti“ ( Prís 10.2) tu dostáva novú podobu : Milosrdenstvo vytrháva zo smrti a očisťuje od každého hriechu. Tí, ktorí preukazujú milosrdenstvo budú nasýtení životom. (Tób 12.9). V Talmude je zachovaných veľa príbehov, ktoré na skutočných udalostiach ilustrujú pravdu o spásnej moci dobročinnosti. V judaizme sa verilo, že dobročinnosť prináša úžitok i hmotným statkom človeka. Bolo by však omylom domnievať sa, že dobročinnosť bola motivovaná iba zištnými pohnútkami. Nejedna stať Talmudu dokazuje, že dobročinnosť bola jednou z najväčších cností. Dokonca v Talmude môžeme nájsť aj ustanovenia o vhodnej miere materiálnej pomoci, ktorá bola povinná počas šabatu. „Dobročinnosť však nemá spočívať iba v rozdávaní almužny. Je potrebné vziať do úvahy pomery žiadateľa a životný štandard na ktorý bol zvyknutý. Človek by sa nemal domnievať, že svoju povinnosť splnil tým že dá niekom pár halierov, ale počíta sa hlavne vľúdnosť a ohľaduplnosť voči chudobnému. Pravá dobročinnosť má byť konaná potajomky. Judaizmus traduje, že v Chráme bola pokladnica tajných milodarov . Bohabojní Židia do nej tajne odovzdávali svoje príspevky a zámožné rodiny, ktoré schudobneli boli z nej tajne podporovaní. Podobná inštitúcia bola zriadená v každom izraelskom meste.“ 14 Druhým aspektom čnosti milosrdenstva je preukazovanie milosrdných skutkov – gmilut chasadím. Tento aspekt je z etického hľadiska vznešenejší a vo svojich dôsledkoch pre ľudstvo významnejší. Je jedným zo stĺpov na ktorých stojí svet t.j. spoločenský poriadok. (Avot I, 2). Milosrdné skutky totiž možno preukazovať ako bohatým tak aj chudobným, živým i mŕtvym. Je zaujímavosťou, že Pentateuch milosrdenstvom začína i končí: 14 COHAN A.: Talmud pro každého, Praha: Sefer 2006, s. 274-275. ISBN 80-85924-49-8 201

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE<br />

Ďalšou významnou mravnou kvalitou popisovanou v Talmude je<br />

milosrdenstvo, teda túžba byť čo najviac nápomocný blížnym, ktorí potrebujú<br />

pomoc. Túto cnosť Talmud rozdeľuje na dve kategórie. Prvá zahŕňa<br />

dobročinnosť a je označovaná ako cdaka, doslova spravodlivosť. Znamená<br />

v podstate finančnú pomoc chudobným. Táto pomoc sa však nechápe<br />

ako akt milosti, ale ako povinnosť. Dobročinnosť iba napĺňa spravodlivosť.<br />

Všetko, čo človek vlastní je len výpožičkou od Stvoriteľa sveta, ktorému<br />

patrí zem a všetko, čo je na nej. Človek dobročinnosťou prispieva k spravodlivejšiemu<br />

rozdeleniu Božích darov ľudstvu. Záväzok dobročinnosti<br />

platí pre všetkých.<br />

Skutok milosrdenstva pomáha, ale taktiež prináša osobný prospech<br />

darcovi a je aj prostriedkom k odpykaniu hriechov. Podľa židovskej tradície<br />

sa Boh raduje , keď sa jeho trpiacim deťom pomáha a svoju radosť prejavuje<br />

tým, že darcu odmeňuje. Táto viera je doložená už v apokryfnej literatúre.<br />

Biblický verš „Spravodlivosť oslobodí od smrti“ ( Prís 10.2) tu dostáva<br />

novú podobu : Milosrdenstvo vytrháva zo smrti a očisťuje od každého<br />

hriechu. Tí, ktorí preukazujú milosrdenstvo budú nasýtení životom. (Tób<br />

12.9). V Talmude je zachovaných veľa príbehov, ktoré na skutočných udalostiach<br />

ilustrujú pravdu o spásnej moci dobročinnosti.<br />

V judaizme sa verilo, že dobročinnosť prináša úžitok i hmotným statkom<br />

človeka. Bolo by však omylom domnievať sa, že dobročinnosť bola<br />

motivovaná iba zištnými pohnútkami. Nejedna stať Talmudu dokazuje,<br />

že dobročinnosť bola jednou z najväčších cností. Dokonca v Talmude<br />

môžeme nájsť aj ustanovenia o vhodnej miere materiálnej pomoci, ktorá<br />

bola povinná počas šabatu.<br />

„Dobročinnosť však nemá spočívať iba v rozdávaní almužny. Je potrebné<br />

vziať do úvahy pomery žiadateľa a životný štandard na ktorý bol zvyknutý.<br />

Človek by sa nemal domnievať, že svoju povinnosť splnil tým že dá<br />

niekom pár halierov, ale počíta sa hlavne vľúdnosť a ohľaduplnosť voči<br />

chudobnému. Pravá dobročinnosť má byť konaná potajomky. Judaizmus<br />

traduje, že v Chráme bola pokladnica tajných milodarov . Bohabojní Židia<br />

do nej tajne odovzdávali svoje príspevky a zámožné rodiny, ktoré schudobneli<br />

boli z nej tajne podporovaní. Podobná inštitúcia bola zriadená<br />

v každom izraelskom meste.“ 14<br />

Druhým aspektom čnosti milosrdenstva je preukazovanie milosrdných<br />

skutkov – gmilut chasadím. Tento aspekt je z etického hľadiska vznešenejší<br />

a vo svojich dôsledkoch pre ľudstvo významnejší. Je jedným zo stĺpov<br />

na ktorých stojí svet t.j. spoločenský poriadok. (Avot I, 2). Milosrdné<br />

skutky totiž možno preukazovať ako bohatým tak aj chudobným, živým<br />

i mŕtvym. Je zaujímavosťou, že Pentateuch milosrdenstvom začína i končí:<br />

14 COHAN A.: Talmud pro každého, Praha: Sefer 2006, s. 274-275. ISBN 80-85924-49-8<br />

201

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!