012012 - Prešovská univerzita v Prešove

MÁRIA POLIAKOVÁ
Tak ako hovorí Kniha proroka Joela : „Navráťte sa ku mne celým srdcom“
a „ Roztrhnite svoje srdcia nie odev.“ (Joel 2, 12-13).
Otázka však je či pojem „blížny“ z knihy Levitikus ( „Milovať budeš
svojho blížneho ako seba samého“ Lv. 19, 18) sa vzťahuje iba na brata Izraelitu,
alebo je jeho záber univerzálny. Nemôžeme prehliadnuť, že tento
príkaz lásky tak ako ho interpretuje Talmud sa obmedzuje iba na členov
obce Izraelitov. Nie je však správne, odvodzovať z toho, že učenci hlásali
praktikovanie etických zásad iba vo vzťahu k spoluveriacim Židom. Názory
učencov mali celkovo v etických otázkach univerzálny, nie národný
charakter. V mnohých mravných ponaučeniach Talmudu nežida označujú
výrazom „brijot“, t.j. „stvorenia“, „ľudské bytosti“, teda láska Židov má byť
podľa toho univerzálna. Dokonca ako hovorí jeden z prikázaní Talmudu
: „ Je závažnejšie okradnúť nežida ako Izraelitu, lebo to navyše znamená
aj znesvätenie božieho mena.“ (Tos. BK X, 15), a „ Človek nesmie podviesť
blížnych, dokonca ani nežida“(Chul 942) 12
Podobne tolerantný prístup k nežidom sa odráža aj vo výkladoch ďalších
zákonov.
Na druhej strane modloslužobníci sú všade označovaní ako nepriatelia
Izraela, no tieto pocity nepriateľstva nikdy nesmeli prevážiť nad požiadavkami
ľudskosti.
Zákon a predpisy preto učenci formulovali tak, aby pôsobili pozitívne
a pomáhali presadzovať harmóniu aj, aby sa stali preventívnym faktorom
a odstraňovali zdroje možného napätia. „Dôležitejšie ako formálne súdnictvo
bolo presadzovanie mieru. Židia prišli na to, že mier je pozitívnym
stavom a že tento vznešený ideál možno uskutočniť v ľudských podmienkach.
Ide o jeden z najhlbších motívov Biblie. Podľa učencov patrilo k najdôležitejším
akademickým úlohám používať Zákon na to, aby sa podporoval
mier ako v súkromí medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, tak aj
v širšom meradle obce a národa. Modlitba za mier bola jedným z hlavných
požehnaní a zbožní Židia ju prednášali tri krát denne.“ 13
Dôraz na pokoj a mier sa stal jedným z najdôležitejších vývojových
momentov v židovských dejinách. Judaizmus sa týmto spôsobom najviac
odlíšil od starého izraelského náboženstva. Po roku 135 po Kr .judaizmus
vlastne dokonca zavrhol aj oprávnené násilie.
Pre zraniteľný a štátom nechránený národ bola koncentrácia na vonkajší
mier a na vnútornú harmóniu tým najdôležitejším. Židovské komentáre
k Tóre sa týmto zaoberali ako jedným z hlavných námetov a dosiahli
skvelé úspechy. Tóra sa stala mocnou súdržnou silou judaizmu.
12 COHAN A.: Talmud pro každého, Praha: Sefer 2006, s. 262-263. ISBN 80-85924-49-8
13 JOHNSON, P.: Dějiny židovského národa, Řevnice: Rozmluvy 1995, s. 156. ISBN
80-85336-31-6
200