012012 - Prešovská univerzita v Prešove

MÁRIA POLIAKOVÁ
k spravodlivosti, k Bohu. Božie súdy majú za úlohu pripraviť ľud k pokániu.
Práve preto vyzývajú proroci k pokániu a stavajú pred oči vyhliadku
na zachovanie života. Práve preto exilní a poexilní proroci zdôrazňujú
duchovno-pastiersku zodpovednosť jednotlivcov za jednotlivca, ktorá
však vo svojich účinkoch je závislá na Bohu, na novom srdci a novom
duchu, ktorý je darom Božím (Ez 11,19). Je pochopiteľné, že v rôznych
dobách boli zdôrazňované rôzne prvky pokánia a že nie vždy bolo zachované
hlboké a plné poňatie pokánia, ako ho poznáme u veľkých prorokov.
Čoskoro bola vyzdvihovaná kulticko-ceremoniálna stránka pokánia
(Jon 3,8-10). 5
„Človek odpovedá na Božiu výzvu vierou a vo viere sa človek spásne
stretáva s Bohom. Viera sa netýka len intelektu, ale angažuje v človekovi
všetky jeho schopnosti.“ 6
Poňatie ľudského života ako posvätného bolo ústrednou poučkou
životnej etiky a určovalo od prvopočiatku klauzule židovských trestných
zákonov. Všetko vzišlo od Boha a človek môže využívať tieto dary iba
dočasne. Medzi tieto dary však patrilo aj vlastné telo človeka.
Predstava, že židovské micvót (povinnosti) sú len formou je ďaleko
od pravdy. Keď totiž Židia jednajú v dejinách, konajú sviatostné skutky,
eticky premieňajú profánny čas a priestor v posvätený život. Namiesto
obiet sa ustanovila pripomienka obetnej bohoslužby a prorocká etika
bola transformovaná do systému detailných príkazov. Tieto micvót organizujú
každý aspekt života, činia etiku prostriedkom k premene každodennej
existencie v existenciu zdieľanú s Bohom. Micvou sa dosahuje
tikun olam – náprava sveta. Žid je varovaný, aby sa jeho modlitba nestala
rutinou, musí to byť sviatostná skúsenosť, stretnutie s božským, zdieľanie
času s Bohom. Kľúčovým pojmom, ktorý mení židovskú liturgiu, zákony
a zbožnosť vo sviatostný skutok je kavana, čo doslova znamená intencia,
zámer, úmysel. Teda konanie micvót je len začiatkom, príležitosťou k sviatostnej
skúsenosti. Skutok človeka musí byť naplnený vedomím božského,
musí byť namierený smerom k Bohu. Samotný skutok je teda menej
dôležitý než kavana, ktorá mu dáva náplň. Judaizmus je „morálny mysticizmus“
v ktorom je každý ľudský čin kľúčom k sebaprekonaniu. Každý
čin je potenciálne sviatostný – všetko, čo je potrebné je, aby bol urobený
s kavana. Každodenný život Žida tak otvára mnoho dverí ku kozmickej
skúsenosti a ľudské skutky, naplnené náboženskou intenciou tieto dvere
5 Nový biblický slovník. Praha: Návrat domú, 1996. s. 539. ISBN 80-85495-65-1
6 SLODIČKA, A.:, Theologia fundamentalis de religione christiana, GTF PU, Prešov 2006,
s.131. ISBN 80-8068-551-7
196