012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
až to, že ho budeme vnímať iba ako nejaké jazykové klišé. To vtedy, keď
budeme vnímať jeho devalváciu. Preto je zaiste potrebné viac ho realizovať,
ako o ňom hovoriť. Nebezpečenstvo iba hovorenia, resp. písania,
teda teoretizovania o dialógu číha aj na mňa v tomto príspevku. Jediné, čo
môže byť určitým ospravedlnením, je akademická pôda. Pokúsim sa však
byť čo najviac praktický.
Kňaz – muž dialógu
Myslím, že je celkom logické nazvať kňaza mužom dialógu, a to z viacerých
dôvodov. Nemyslím na prvom mieste na kňaza ako konkrétnu
osobu, ale na kňaza ako takého, na povolanie kňaz, na kňazský úrad,
resp. kňazskú službu. Od kňaza totiž prirodzene očakávame, že je mužom
modlitby. Že je mu vlastné viesť dialóg s Bohom v každodennej osobnej
modlitbe a v rozjímaní, že sa modlí časoslov (breviár) – Liturgiu hodín,
slávi Eucharistiu a iné liturgické modlitby. Že keď vysluhuje sviatosti, je
v dôvernej komunikácii s Ježišom Kristom. Ľudia od kňaza očakávajú spôsob
jeho komunikácie s nimi vo forme dialógu, teda ľudskosť, pochopenie,
odpustenie, trpezlivosť, miernosť... Teda spôsob komunikácie, ktorý
napomáha vytvárať communio – spoločenstvo. Samozrejme, aj kňaz ako
jednotlivec je človek z mäsa a kostí, a teda aj on má svoje limity. Kňaz
však nemôže byť arogantným človekom, správať sa ako diktátor. Pritom
k tomu môže mať sklon, pretože je formovaný k vodcovskej službe, aby
viedol Boží ľud. „V Amerike prebehla výskumná štúdia o komplexe nadradenosti.
Ukázala, že ním najviac trpia práve kňazi.“ 1 Kňaz s komplexom
nadradenosti len ťažko bude viesť dialóg. Preto popri formácii k vodcovskej
službe musí byť súbežne formovaný aj k ľudskosti a k vertikálnej
i horizontálnej komunikácii, aby svoju službu vodcu vnímal skôr ako službu
sprevádzania Božieho ľudu po ceste spásy. Len tak môže napĺňať pravdivý
obraz kňaza, ktorý žije a účinkuje po Druhom vatikánskom koncile.
Najdôležitejším a prvým poslaním kňaza je ohlasovať evanjelium
(porov. PO 4). To sa deje predovšetkým v kazateľskej službe kňaza. Je to
doslova jeho každodenný chlieb. Ak je mužom dialógu, jeho kazateľská
služba bude vnímaná pozitívne. Jeho poslucháči budú cítiť, že sa s nimi
rozpráva, a nie že im diktuje.
Homília nie je monológ
Termín kázeň je potrebné chápať v širšom zmysle ako pojem homília,
ktorá je špecificky vymedzeným kázaním. Preto v podstate používame
obidva termíny. Každú homíliu možno v podstate vo všeobecnosti nazvať
aj termínom kázeň, ale nie každá kázeň je homíliou.
1 VELLA, E.: Oblečte si srdce Pastiera. Per Immaculatam, 2011, s. 110.
177