012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Marcel Mojzeš
jedine s Kristom a v Kristovi. Podobne ako jedine s Kristom a v Kristovi je
možné naplno a slobodne podriadiť svoju ľudskú činnosť Božej činnosti.
Otázkou je, ako podotýka aj Š. Paločko, ako sa človek môže „naštepiť
na Krista“ 21 , ako vlastne môže mať účasť na Kristovom živote. Osobitným
spôsobom je to možné skrze sviatosti. Zaujímavý liturgicko-teologický
pohľad na túto otázku ponúka Svätý Otec Benedikt XVI., keď interpretuje
koncilový pojem „particitatio actuosa“ 22 . Pýta sa: „V čom vlastne spočíva
táto aktívna účasť? Čo treba pritom robiť?“ 23 A hneď konštatuje: „Bohužiaľ,
toto slovo sa prirýchlo pochopilo vo vonkajšom zmysle a z toho chápania
sa odvodilo, že je nevyhnutné všeobecné „účinkovanie“, ako keby musel
čo najväčší počet zúčastnených a čo najčastejšie vstupovať do liturgickej
činnosti.“ 24 Sv. Otec však zdôrazňuje, že výraz „aktívna účasť“ poukazuje
na čosi hlbšie, na dôležité konanie, na ktorom musia mať svoju účasť všetci.
O aké konanie, o aké actio ide pri liturgii? Odpoveď nachádza vychádzajúc
zo štúdia „liturgických prameňov“ (fontes liturgici): „Pod liturgickou
actio sa v liturgických prameňoch rozumie eucharistická modlitba.“ 25
V nej totiž „dochádza k tomu, že ľudská actio (vykonávaná dovtedy kňazmi
v rozličných náboženstvách) ustupuje do úzadia a ponecháva priestor
pre actio divina, pre Božie konanie....Samotnou „akciou“ liturgie, na ktorej
sa všetci zúčastňujeme, je vlastne Božie konanie.“ 26
Božie konanie, actio Dei (gr. energeia tou Theou) sa plne prejavuje
pri premenení, kedy sú prvky zeme „prepodstatnené, takpovediac vytrhnuté
zo svojej stvorenej bázy, uchopené v najvnútornejšom základe svojho
bytia a premenené na telo a krv nášho Pána.“ 27 Toto premenenie sa
však netýka len chleba a vína. Každý kresťan má byť stále viac premieňaný
na Ježiša Krista. „Jedinečnosť eucharistickej liturgie pozostáva práve v tom,
že Boh sám koná a že my sme vtiahnutí do tohto Božieho konania.“ 28 Čiže
„liturgia je to, čo sa deje s nami“ 29 , ako napísal Alexander Schmemann,
Nazareta – teologické a religionistické súvislosti. Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka
teologická fakulta, 2011, s. 172-177.
21 PALOČKO, Š.: Význam kristologickej dogmy Tretieho konštantinopolského koncilu pre
praktický kresťanský život. In: SLODIČKA, A., SLODIČKOVÁ, M. (eds.): Ježiš z Nazareta
– teologické a religionistické súvislosti. Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka
teologická fakulta, 2011, s. 178.
22 Porov. SC 14, 30.
23 RATZINGER, J.: Duch liturgie. Trnava : Dobrá kniha, 2005, s. 139.
24 RATZINGER, Duch liturgie, 2005, s. 139.
25 RATZINGER, Duch liturgie, 2005, s. 139.
26 RATZINGER, Duch liturgie, 2005, s. 140-141
27 RATZINGER, Duch liturgie, 2005, s. 140.
28 RATZINGER, Duch liturgie, 2005, s. 141-142.
29 Porov. SCHMEMANN, A.: Символы и символизм византийской литургии: Литургические
символы и их богословское истолкование (1981). In: http://www.kiev-orthodox.org/site/
worship/442/.
174