012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
spôsobom vyznávame... dve prirodzené vôle a činnosti, ktoré spolu pôsobia
na spásu ľudského rodu.“ 11
Sv. Maxim Vyznavač o dvoch vôľach
a dvoch činnostiach v Kristovi
Jedným z obhajcov učenia o dvoch vôľach a dvoch činnostiach v Kristovi
bol ešte pred III. konštantinopolským snemom sv. Maxim Vyznavač
(580-662) 12 . V dišpute s Pyrrhom, konštantinopolským patriarchom tento
svätec s pomocou jasných argumentov vysvetľuje učenie o dvoch vôľach
a dvoch činnostiach v Kristovi. Patriarcha napokon prijal jeho učenie ako
nevyhnutú záruku a obranu tajomstva spásy. Na ilustráciu učenia sv. Maxima
Vyznavača vyberieme niektoré pasáže z dišputy s Pyrrhom.
Sv. Maxim Vyznavač pri definícii učenia o dvoch vôľach a dvoch činnostiach
v Kristovi vychádza z učenia Chalcedónskeho snemu o dvoch
prirodzenostiach v Kristovi: „Keďže Kristus je prirodzenosťou Boh a človek,
on sám chcel ako Boh a človek alebo len ako Kristus? Ale ak Kristus
chcel hlavne ako Boh a človek, je evidentné, že chcel dvojitým spôsobom,
nie iba jediným, hoci on sám je jeden. Ak v skutočnosti Kristus nie je ničím
iným okrem svojich dvoch prirodzeností, z ktorých a v ktorých pozostáva,
evidentne chcel a konal spôsobom, ktorý prináležal jeho prirodzenostiam,
11 Porov. DS 557-558.
12 Maxim sa narodil v Palestíne, v Pánovej zemi, okolo roku 580. Už v mladosti začal
viesť mníšsky život a študovať Písma, a to aj prostredníctvom diela významného učiteľa
Origena, ktorý už v treťom storočí založil alexandrijskú exegetickú tradíciu. Maxim
sa presťahoval z Jeruzalema do Konštantínopolu, odtiaľ utiekol pred barbarskými
nájazdmi do Afriky. Tam sa vyznamenal veľkou odvahou pri obrane ortodoxného
učenia. V roku 649 sa aktívne zúčastnil na Lateránskom koncile zvolanom pápežom
Martinom I., aby obhajoval dve vôle v Kristovi proti ediktu byzsntského ciára, ktorý
zakazoval diskutovať o tejto otázke. Pápež Martin musel draho zaplatiť sa svoju odvahu.
Hoci bol chorľavý, uväznili ho a predviedli do Konštantínopolu, kde ho obžalovali
a odsúdili na smrť. Trest mu neskôr zmenili na definitívne vyhnanstvo na Kryme, kde
po dvoch dlhých rokoch ponižovania a mučenia 16. septembra 655 zomrel. O pár rokov
neskôr, v roku 662, prišiel rad na Maxima, ktorý sa svojím neprestajným opakovaním,
že „nemožno tvrdiť, že Kristus mal len jednu vôľu“ (porov. PG 91, 268 – 269), tiež
staval proti cisárovi. Preto musel spolu so svojimi dvoma učeníkmi – obaja sa nazývali
Anastáz – podstúpiť vyčerpávajúci súdny proces, hoci mal už vyše 80 rokov. Cisársky
tribunál ho obvinil z herézy a odsúdil na kruté vyrezanie jazyka a odťatie pravej ruky
– dvoch orgánov, pomocou ktorých Maxim slovami a písmom bojoval proti bludnému
učeniu o jedinej Kristovej vôli. Nakoniec takto znetvoreného svätého mnícha poslali
do vyhnanstva v Kolchide pri Čiernom mori, kde v tom istom roku 13. augusta 662
vo veku 82 rokov zomrel vyčerpaný podstúpeným trápením. Tretí konštantinopolský
snem, ktorý sa konal r. 681, teda až po smrti sv. Maxima Vyznavača, mu dal za pravdu
tým, že slávnostne definoval učenie o dvoch vôľach a dvoch čninnostiach v Kristovi.
Porov. BENEDIKT XVI: Príhovor na generálnej audiencii v Ríme dňa 26. 06. 2008. In:
http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20080626005. (30. 10. 2011)
171