012012 - Prešovská univerzita v Prešove

František Čitbaj
vynikať misionár hovorí dekrét Druhého vatikánskeho koncilu Ad gentes.
Podľa neho sa misionár stáva účastným na živote a poslaní Toho, čo „zmaril
seba samého, vezmúc na seba prirodzenosť sluhu (Flp 2, 7). Preto musí
byť hotový vytrvať cez celý život vo svojom povolaní, zrieknuť sa seba
a všetkého, čo až do toho času mal a „stať sa všetkým všetko“. Zvestujúc
evanjelium medzi pohanmi, nech s dôverou ohlasuje tajomstvo Krista,
ktorého je poslom, takže v jeho mene má smelosť náležite hovoriť, nehanbiac
sa za pohoršenie kríža. Idúc v šľapajach svojho Majstra, ktorý je tichý
a pokorný srdcom, nech dáva najavo, že jeho jarmo je lahodné a bremeno
ľahké. Nech vydáva svedectvo o svojom Pánovi, žijúc naozaj podľa evanjelia,
v mnohej trpezlivosti, v zhovievavosti, dobrotivosti a nepokryteckej
láske, ak treba, aj vycedením svojej krvi. Od Boha sa mu dostane sily
a odvahy poznať z vlastnej skúsenosti, že v mnohých skúškach a preveľkej
chudobe je aj prehojná radosť. Nech je presvedčený, že poslušnosť je charakteristickou
čnosťou Kristovho učeníka, lebo Kristus poslušnosťou vykúpil
ľudské pokolenie. Hlásatelia evanjelia, aby nezanedbávali milosť, ktorú
majú, musia sa obnovovať vo svojom zmýšľaní deň čo deň. Hierarchovia
a predstavení nech zas zhromažďujú misionárov v stanovenom čase, aby
sa upevnili v nádeji svojho povolania a obnovili sa v apoštolskej službe.
Za tým cieľom sa môžu zriaďovať aj osobitné domy. 28
Aby sa služba ohlasovania v misiách napĺňala, má byť pri synode
biskupov patriarchálnej cirkvi, alebo rade hierarchov zriadená komisia
pre podporu užitočnejšej misijnej činnosti všetkých eparchií. V jednotlivých
eparchiách má byť vyčlenený kňaz, ktorého úlohou je účinná podpora
misijnej činnosti a veriaci kresťania ako spoločenstvo sa majú modliť
o misijné povolania, starať sa aby povolania pre misie vznikali a tieto
povolania podporovať. KKVC v kán. 361 hovorí, že klerikovi, osobitne
sa starajúcemu o evanjelizáciu všeobecnej Cirkvi, sa nemá odmietať jeho
presídlenie do inej eparchie, ktorá trpí na akútny nedostatok duchovných.
Misijné aktivity Cirkvi však nie sú len záležitosťou duchovenstva. Veľký
dôraz sa kladie na katechistov a laických misionárov z radov svetských
kresťanov. Dekrét Ad gentes Druhého vatikánskeho koncilu tiež hovorí,
že sú hodny chvály aj zástupy tých, čo sa tak výborne zaslúžili o misie
medzi pohanmi, t.j. zástupy katechistov, mužov i žien, čo preniknutí apoštolským
duchom poskytujú za cenu veľkých námah jedinečnú a nevyhnutne
potrebnú pomoc pri šírení viery a Cirkvi. V našich časoch, keď nie je dosť
klerikov, aby hlásali evanjelium toľkým zástupom a vyvíjali dušpastiersku
činnosť, služba katechistov je zvrchovane dôležitá. Preto ich príprava sa
má uskutočňovať a prispôsobovať kultúrnemu pokroku takým spôsobom,
aby ako súci spolupracovníci kňazstva mohli čím lepšie plniť svoje posla-
28 AG 24.
164