012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
Prvou je činnosť, ktorej cieľom je uviesť do viery tých, ktorí ešte neveria,
zachovanie viery u tých ktorí patria do Božieho ľudu a ustavične poukazovať
na to, že celé ľudstvo dosahuje svoju dokonalosť v Kristovi. Cirkev
preto vtedy plní naplno svoju učiteľskú funkciu, ak sa ľudia osvietení vierou
plným spôsobom včleňujú do Cirkvi. Druhou úlohou učiteľskej úlohy
Cirkvi je pomáhať všetkým ľuďom bez rozdielu v ich túžbe po dokonalom
živote a pri ich budovaní spoločnosti, ktorá bude stále rásť v spravodlivosti.
Preto má úlohu aj ohlasovať morálne zásady, týkajúce sa sociálneho
poriadku a pri ochrane dôstojnosti ľudskej osoby, jej základných práv
alebo pri ochrane spásy duší posudzovať všetky ľudské činnosti. 10 Úloha
vyučovania obsahuje preto v sebe dva aspekty: nadprirodzený a ľudský.
Obidva tieto aspekty obsahuje aj Kódex kánonického práva východných
cirkví. V kán. 616 hovorí, že hlásatelia Božieho slova majú ohlasovať kresťanom
integrálne tajomstvo Krista a ukazovať pozemské veci a ľudské
inštitúcie, ktoré podľa Božieho zámeru sú podriadené vykúpeniu človeka
a preto sa majú pričiniť o budovanie Kristovho tela. Zároveň zdôrazňuje,
že veriacim treba odovzdávať učenie o dôstojnosti ľudskej osoby a jej
základných právach, o rodinnom živote, o civilných a sociálnych združeniach
ako aj tiež o zmysle spravodlivosti v ekonomickom a pracovnom
živote ktoré vytvárajú pokoj na zemi a napomáhajú rozvoj ľudskej osobnosti.
Podobne hovorí aj a kán. 768 CIC 1983. Osobitne dôležitým predmetom
evanjelizácie je výchova novej katolíckej generácie. KKVC v kán.
629 CCEO a podobne aj KKP/83 v kán. 795 zdôrazňujú, že cieľom vychovávateľov
má byť integrálna formácia ľudskej osobnosti ktorá má zabezpečiť
integrálnu formáciu ľudskej osobnosti takým spôsobom, aby mladí pri
harmonickom rozvíjaní fyzických, intelektuálnych a morálnych schopností,
pomocou kresťanských čností dozrievali k dokonalejšiemu poznávaniu
a milovaniu Boha, k správnemu ohodnoteniu podľa svedomia ľudských
a morálnych hodnôt a ich skutočne slobodného prijatia a tiež k dosiahnutiu
bratského spoločenstva z inými vďaka rozvinutému citu pre spoločenskú
spravodlivosť a zodpovednosť. Pritom všetkom treba mať stále
na pamäti, že obsahom evanjelizácie je v Katolíckej cirkvi slávenie služby
Božieho slova a vysluhovanie svätých sviatostí. Oddeľovanie, alebo
dokonca opozícia medzi sviatosťami a evanjelizáciou je bludom. Evanjelizáciu
tiež nemožno stotožniť s katechizáciou. Katechizácia sa týka už
10 KKVC kán. 595, KKP/83 kán. 747 - Kán. 595 - § 1. Cirkev, ktorej Kristus Pán zveril poklad
viery, aby za pomoci Svätého Ducha zjavenú pravdu sväto chránila, hlbšie skúmala,
verne ohlasovala a vykladala, má vrodené právo a povinnosť, nezávislé od akejkoľvek
ľudskej moci, kázať evanjelium všetkým národom. § 2. Cirkvi prislúcha právo vždy
a všade ohlasovať morálne zásady, týkajúce sa aj sociálneho poriadku ako aj posudzovať
akékoľvek ľudské záležitosti, pokiaľ to vyžaduje dôstojnosť ľudskej osoby, jej základné
práva alebo spása duší.
157