012012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE
cia ako služba vyučovania má byť srdcovou záležitosťou každého katolíka.
Toto treba veľmi zdôrazniť všetkým veriacim v Krista, ktorí prijatím
krstu prijali všeobecné kňazstvo a s ním aj osobitnú úlohu ohlasovania,
osobitne však rodičom a učiteľom, ktorí majú na starosti výchovu mladej
generácie. 2 Aj napriek tomu však netreba zabúdať, že služba vyučovania
náleží zvlášť kňazom, čiže presbyterom a biskupom, ktorí dostali od Cirkvi
osobitnú misiu, v jej mene ohlasovať Evanjelium. Služba vyučovania nie je
vedľajšou činnosťou klerikov, ale je integrálnou súčasťou celej ich pastoračnej
činnosti, ktorú vykonávajú ako služobníci Ježiša Krista v jeho Cirkvi.
Preto je dôležité nielen sa na túto službu pripraviť v seminári a na teologickej
fakulte, ale klerik je povinný počas celého svojho života bližšie si
ozrejmovať katolícku náuku, ale i iné vedy, stále sa v nej zdokonaľovať,
aby nielen horlivo ale aj skutočne pravdivo mohol toto posolstvo Ježiša
Krista odovzdávať veriacim v Krista. 3
Služba vyučovania následne vyplýva z dvoch princípov:
1. Zo samotnej ľudskej prirodzenosti, ktorá vedie človeka k tomu, aby
sa delil s dobrom ktoré nadobudol. Toto vnútorné pnutie ľudskej prirodzenosti
je tým väčšie, čím o väčšie dobro sa jedná. V kontexte s týmto
konštatovaním dobro poznania Boha tvorí najcennejšiu súčasť dobier, ktoré
slúžia pravde o človekovi, pretože vedie k riešeniu najzávažnejších otázok,
týkajúcich sa samotnej ľudskej existencie: načo som na svete a aký je
zmysel môjho života?
2. Služba vyučovania vyplýva tiež z pozitívneho Božieho zákona,
pretože Ježiš Kristus sám apoštolom prikazuje, aby ohlasovali Evanjelium
všetkým národom. 4 Keď Ježiš prichádzal pred svojím umučením do Jeruzalema,
oslavovaný jeho obyvateľmi, ktorí prestierali svoje rúcha po ceste
2 KKVC kán. 618 - Rodičia majú prvotnú povinnosť slovom a príkladom formovať deti
vo viere a praxi kresťanského života; rovnaká povinnosť sa týka tých, ktorí rodičov
zastupujú, ako aj krstných rodičov. Kán. 619 - Okrem kresťanskej rodiny, samotná
farnosť a každé cirkevné spoločenstvo sa musia starať o katechetickú formáciu svojich
členov a tiež o ich včlenenie do tohto spoločenstva zabezpečením podmienok, v ktorých
by nadobudnuté vedomosti mohli čo najplnšie žiť.
3 KKVC: kán. 372, KKP/83: kán. 279: Kán. 372 - § 1. Po ukončení štúdií posvätných vied,
ktoré sa vyžadujú pre posvätné stupne, klerici nesmú zaostávať v ich prehlbovaní podľa
požiadaviek súčasnosti, prostredníctvom formačných kurzov, schválených vlastným
hierarchom. § 2. Majú sa tiež zúčastňovať stretnutí, ktoré hierarcha uzná za potrebné
pre rozvoj posvätnej náuky a pastoračných metód.§ 3. Nemajú tiež zanedbávať osvojenie
si svetských vied, ktoré majú ovládať vzdelaní ľudia, osobitne tých, ktoré súvisia
s posvätnými vedami.
4 Jedenásti učeníci odišli však do Galiley na horu, kam im bol Ježiš Prikázal. A keď ho
uzreli, klaňali sa mu, niektorí však pochybovali. Tu pristúpil k nim Ježiš a povedal
im: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Iďte teda a učte všetky národy a krstite
ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám
prikázal (Mt 28 16-19a).
155