012012 - Prešovská univerzita v Prešove

Michal Hospodár
Božská a ľudská
Problém, ktorý môže spôsobovať najviac ťažkostí, je dvojaký – prirodzený
a nadprirodzený – charakter Cirkvi. Cirkev je nadprirodzeným,
živým organizmom, mystickým telom, zloženým zo svojich členov spojených
prostredníctvom milosti – mystickým telom Krista. Súčasne je však
ľudskou organizáciou, hierarchickou a majúcou svoju disciplínu, ktorá
plní medzi ľuďmi svoj trojitý úrad: kráľovský, prorocký a kňazský. Na základe
svojho pôvodu je Cirkev božská a nezničiteľná. Nadprirodzená skutočnosť,
ktorá v nej žije, nezakúša žiadnu ujmu.
Táto Cirkev je však zároveň vybudovaná z „ľudského materiálu“.
Z toho vyplýva, že k jej ľudskej organizácii, k ľudskému životu Cirkvi, k jej
prirodzenej skutočnosti má prístup ľudská nízkosť a hriech, má k nej prístup
zlo. Vidíme tu zlo v histórii Cirkvi, vidíme Cirkev v obdobiach úpadku
a slabosti, vidíme, ako pýcha a hlúposť šíria spustošenie a zvnútra škodia
úsiliu Cirkvi.
Problémom pre ľudí žijúcich mimo Cirkev môže byť aj jej zdanlivé
rozdelenie. Kristova cirkev je len jedna pre celý svet. Označuje sa
aj pojmom katolícka, čo znamená všeobecná, univerzálna. V historickej
dimenzii z prvotného jeruzalemského spoločenstva kresťanov, vplyvom
kultúrno-politických vplyvov sa vyvinulo viacero samostatných teologických
tradícií, odrážajúcich rozdielnu ale nie protirečivú mentalitu Východu
a Západu. Súčasťou tejto odlišnosti je aj cirkevno-právne členenie miestnych
cirkví. Na Východe majú od konštantínskej doby veľkú dôležitosť
patriarcháty, ktoré na čele s patriarchom tvoria najvyšší hierarchický stupeň
riadenia Cirkvi. Patriarchovi sú podriadení metropoliti, biskupi, ako aj
všetci kňazi a veriaci. Patriarchálne cirkvi, požívajúce dodnes veľkú vážnosť,
sú Rím, Konštantínopol, Alexandria, Antiochia a Jeruzalem. V Ríme,
centre Západu, je od najstarších čias sídlo hlavy celej Katolíckej cirkvi,
rímskeho biskupa, pápeža. Pápež je z Kristovho ustanovenia viditeľným
znakom jednoty celej Cirkvi, pri zachovaní jednotlivých navzájom sa doplňujúcich
tradícií.
Jedným z ďalších možných protirečení pre neprajníkov je aj tá skutočnosť,
že predstavitelia Cirkvi (biskupi a kňazi) majú prepojenie na politické
štruktúry a sú im nejakým spôsobom poplatné. Tým sa stávajú terčom
útokov v médiách, čo vytvára negatívny obraz o Cirkvi ako takej. Je pravdou,
že v dejinách sú známe zásahy štátu do Cirkvi, ale aj Cirkvi do štátu.
Typickým príkladom prvej možnosti je tzv. cézaropapizmus, ktorý však
na Východe má svoj filozoficko-teologický základ vyjadrený v právnych
formuláciách. Západ bol od prvých storočí priaznivcom oddelenia štátu
148