012012 - Prešovská univerzita v Prešove
012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove
Michal Hospodár Božská a ľudská Problém, ktorý môže spôsobovať najviac ťažkostí, je dvojaký – prirodzený a nadprirodzený – charakter Cirkvi. Cirkev je nadprirodzeným, živým organizmom, mystickým telom, zloženým zo svojich členov spojených prostredníctvom milosti – mystickým telom Krista. Súčasne je však ľudskou organizáciou, hierarchickou a majúcou svoju disciplínu, ktorá plní medzi ľuďmi svoj trojitý úrad: kráľovský, prorocký a kňazský. Na základe svojho pôvodu je Cirkev božská a nezničiteľná. Nadprirodzená skutočnosť, ktorá v nej žije, nezakúša žiadnu ujmu. Táto Cirkev je však zároveň vybudovaná z „ľudského materiálu“. Z toho vyplýva, že k jej ľudskej organizácii, k ľudskému životu Cirkvi, k jej prirodzenej skutočnosti má prístup ľudská nízkosť a hriech, má k nej prístup zlo. Vidíme tu zlo v histórii Cirkvi, vidíme Cirkev v obdobiach úpadku a slabosti, vidíme, ako pýcha a hlúposť šíria spustošenie a zvnútra škodia úsiliu Cirkvi. Problémom pre ľudí žijúcich mimo Cirkev môže byť aj jej zdanlivé rozdelenie. Kristova cirkev je len jedna pre celý svet. Označuje sa aj pojmom katolícka, čo znamená všeobecná, univerzálna. V historickej dimenzii z prvotného jeruzalemského spoločenstva kresťanov, vplyvom kultúrno-politických vplyvov sa vyvinulo viacero samostatných teologických tradícií, odrážajúcich rozdielnu ale nie protirečivú mentalitu Východu a Západu. Súčasťou tejto odlišnosti je aj cirkevno-právne členenie miestnych cirkví. Na Východe majú od konštantínskej doby veľkú dôležitosť patriarcháty, ktoré na čele s patriarchom tvoria najvyšší hierarchický stupeň riadenia Cirkvi. Patriarchovi sú podriadení metropoliti, biskupi, ako aj všetci kňazi a veriaci. Patriarchálne cirkvi, požívajúce dodnes veľkú vážnosť, sú Rím, Konštantínopol, Alexandria, Antiochia a Jeruzalem. V Ríme, centre Západu, je od najstarších čias sídlo hlavy celej Katolíckej cirkvi, rímskeho biskupa, pápeža. Pápež je z Kristovho ustanovenia viditeľným znakom jednoty celej Cirkvi, pri zachovaní jednotlivých navzájom sa doplňujúcich tradícií. Jedným z ďalších možných protirečení pre neprajníkov je aj tá skutočnosť, že predstavitelia Cirkvi (biskupi a kňazi) majú prepojenie na politické štruktúry a sú im nejakým spôsobom poplatné. Tým sa stávajú terčom útokov v médiách, čo vytvára negatívny obraz o Cirkvi ako takej. Je pravdou, že v dejinách sú známe zásahy štátu do Cirkvi, ale aj Cirkvi do štátu. Typickým príkladom prvej možnosti je tzv. cézaropapizmus, ktorý však na Východe má svoj filozoficko-teologický základ vyjadrený v právnych formuláciách. Západ bol od prvých storočí priaznivcom oddelenia štátu 148
THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE a Cirkvi. 8 Vzájomné stretanie sa svetskej i cirkevnej vrchnosti je do istej miery nevyhnutné, lebo predmetom ich spoločného záujmu je ten istý človek a jeho dobro. Pritom platí, že Cirkev sa nestotožňuje s nijakým politickým systémom alebo stranou, ani im neslúži. V očiach viery tu však nejestvuje problém. Očami viery vidíme, čo je v Cirkvi čisto ľudské, a čo božské; vidíme, že nadprirodzený organizmus Cirkvi dokonca aj v obdobiach úpadku žije svojím čistým životom; vidíme, že zlo, ktoré prekáža Cirkvi v plnení jej vlastnej funkcie, predsa ničím nenarúša ani poklad viery, ani bohatstvo milostí. 9 Cirkev a história Jednotlivé ťažkosti, ktoré spôsobuje neveriacim ľuďom fakt Cirkvi by bolo možné ďalej rozoberať a vysvetľovať. To však nie je najdôležitejšie. Najpodstatnejšie je miesto, aké má cirkev vo svete a v histórii. V očiach nevery pre Cirkev niet na tomto svete miesta – Cirkev je čímsi vonkajším, umelým ľudským výtvorom, akýmsi výrastkom, parazitom na histórii ľudstva. V očiach viery jedine Cirkev dáva histórii človeka úplný zmysel, je nevyhnutnou formou jeho histórie, je pre ľudstvo – paradoxne možno povedať – prirodzeným miestom života. Prirodzeným – napriek svojmu nadprirodzenému charakteru. Práve ľudia – veľmi správne – rozlišujú poriadok prírody a poriadok milosti, prirodzený a nadprirodzený poriadok. V očiach Boha predstavuje poriadok sveta jeden celok, ktorý je zložený z prirodzenosti a milosti. História sveta je očividne históriou nárastu poznania a ľudského vedomia, históriou panovania človeka nad svetom a pretvárania jeho povrchu, históriou narastajúcej civilizácie a kultúry, históriou pokroku. To všetko je však len vonkajšia stránka histórie. Vnútornú stránku – podstatnú – predstavuje dráma človeka, ktorá sa odohráva v celom priestore dejín. Dráma vzťahu človeka k Bohu, dráma vzdialenia sa a návratu, boj medzi dobrom a zlom. Nie je to klasická dráma, nejestvuje tu absolútna, nepremožiteľná tragédia, niet boja medzi dvomi rovnomernými silami. Zlo – ako učí Tomáš Akvinský – je len nedostatkom dobra. Boh po celý čas panuje nad históriou, držiac v rukách jej výsledok, hoci z lásky k človekovi dopúšťa, aby sa v histórii odohrávalo mysterium iniquitatis – tajomstvo zla. V tejto perspektíve je centrálnou udalosťou histórie ľudstva vtelenie Ježiša Krista, Jeho smrť a zmŕtvychvstanie, ako aj založenie Cirkvi. Založenie Cirkvi preto, aby sa dosiahlo víťazstvo nad tragédiou ľudského osudu, aby sa histórii 8 Porov. E. Farrugia, Encyklopedický slovník kresťanského Východu, Olomouc: Refugium, 2008, s. 202. 9 P. Granfield, Ecclesial Cybernetics: A Study of Democracy in the Church, New York, Macmillan, 1973. 149
- Page 97 and 98: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE skich 2
- Page 99 and 100: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Inspira
- Page 101 and 102: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE materii
- Page 103 and 104: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE zenie P
- Page 105 and 106: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE no spir
- Page 107 and 108: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE jakimi
- Page 109 and 110: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE 109
- Page 111 and 112: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Pielgrz
- Page 113 and 114: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE • sac
- Page 115 and 116: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE społec
- Page 117 and 118: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nia tak
- Page 119 and 120: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Geograf
- Page 121 and 122: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE ja tury
- Page 123 and 124: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nepřij
- Page 125 and 126: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE rý chc
- Page 127 and 128: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE ťansko
- Page 129 and 130: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE ve své
- Page 131 and 132: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nalytic
- Page 133 and 134: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE morálk
- Page 135 and 136: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE kteří
- Page 137 and 138: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tické
- Page 139 and 140: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Dokumen
- Page 141 and 142: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE WATT, W
- Page 143 and 144: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE popri C
- Page 145 and 146: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Rozum a
- Page 147: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE ti. Kat
- Page 151 and 152: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE (†885
- Page 153 and 154: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Služba
- Page 155 and 156: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE cia ako
- Page 157 and 158: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Prvou j
- Page 159 and 160: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE d. Kate
- Page 161 and 162: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Inkultu
- Page 163 and 164: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE kultúr
- Page 165 and 166: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE nie, kt
- Page 167 and 168: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE aj tým
- Page 169 and 170: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE Podobne
- Page 171 and 172: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE spôsob
- Page 173 and 174: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE dráma
- Page 175 and 176: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE jeden z
- Page 177 and 178: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE až to,
- Page 179 and 180: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE k pravd
- Page 181 and 182: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE javí a
- Page 183 and 184: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE rôznyc
- Page 185 and 186: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE tý Duc
- Page 187 and 188: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE my sami
- Page 189 and 190: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE mu neub
- Page 191 and 192: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE som sa
- Page 193 and 194: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE LISTOK.
- Page 195 and 196: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE stu, kt
- Page 197 and 198: THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE otvára
Michal Hospodár<br />
Božská a ľudská<br />
Problém, ktorý môže spôsobovať najviac ťažkostí, je dvojaký – prirodzený<br />
a nadprirodzený – charakter Cirkvi. Cirkev je nadprirodzeným,<br />
živým organizmom, mystickým telom, zloženým zo svojich členov spojených<br />
prostredníctvom milosti – mystickým telom Krista. Súčasne je však<br />
ľudskou organizáciou, hierarchickou a majúcou svoju disciplínu, ktorá<br />
plní medzi ľuďmi svoj trojitý úrad: kráľovský, prorocký a kňazský. Na základe<br />
svojho pôvodu je Cirkev božská a nezničiteľná. Nadprirodzená skutočnosť,<br />
ktorá v nej žije, nezakúša žiadnu ujmu.<br />
Táto Cirkev je však zároveň vybudovaná z „ľudského materiálu“.<br />
Z toho vyplýva, že k jej ľudskej organizácii, k ľudskému životu Cirkvi, k jej<br />
prirodzenej skutočnosti má prístup ľudská nízkosť a hriech, má k nej prístup<br />
zlo. Vidíme tu zlo v histórii Cirkvi, vidíme Cirkev v obdobiach úpadku<br />
a slabosti, vidíme, ako pýcha a hlúposť šíria spustošenie a zvnútra škodia<br />
úsiliu Cirkvi.<br />
Problémom pre ľudí žijúcich mimo Cirkev môže byť aj jej zdanlivé<br />
rozdelenie. Kristova cirkev je len jedna pre celý svet. Označuje sa<br />
aj pojmom katolícka, čo znamená všeobecná, univerzálna. V historickej<br />
dimenzii z prvotného jeruzalemského spoločenstva kresťanov, vplyvom<br />
kultúrno-politických vplyvov sa vyvinulo viacero samostatných teologických<br />
tradícií, odrážajúcich rozdielnu ale nie protirečivú mentalitu Východu<br />
a Západu. Súčasťou tejto odlišnosti je aj cirkevno-právne členenie miestnych<br />
cirkví. Na Východe majú od konštantínskej doby veľkú dôležitosť<br />
patriarcháty, ktoré na čele s patriarchom tvoria najvyšší hierarchický stupeň<br />
riadenia Cirkvi. Patriarchovi sú podriadení metropoliti, biskupi, ako aj<br />
všetci kňazi a veriaci. Patriarchálne cirkvi, požívajúce dodnes veľkú vážnosť,<br />
sú Rím, Konštantínopol, Alexandria, Antiochia a Jeruzalem. V Ríme,<br />
centre Západu, je od najstarších čias sídlo hlavy celej Katolíckej cirkvi,<br />
rímskeho biskupa, pápeža. Pápež je z Kristovho ustanovenia viditeľným<br />
znakom jednoty celej Cirkvi, pri zachovaní jednotlivých navzájom sa doplňujúcich<br />
tradícií.<br />
Jedným z ďalších možných protirečení pre neprajníkov je aj tá skutočnosť,<br />
že predstavitelia Cirkvi (biskupi a kňazi) majú prepojenie na politické<br />
štruktúry a sú im nejakým spôsobom poplatné. Tým sa stávajú terčom<br />
útokov v médiách, čo vytvára negatívny obraz o Cirkvi ako takej. Je pravdou,<br />
že v dejinách sú známe zásahy štátu do Cirkvi, ale aj Cirkvi do štátu.<br />
Typickým príkladom prvej možnosti je tzv. cézaropapizmus, ktorý však<br />
na Východe má svoj filozoficko-teologický základ vyjadrený v právnych<br />
formuláciách. Západ bol od prvých storočí priaznivcom oddelenia štátu<br />
148