012012 - Prešovská univerzita v Prešove

012012 - Prešovská univerzita v Prešove 012012 - Prešovská univerzita v Prešove

22.10.2014 Views

Tadeusz Zasępa Cirkev, v ktorej žijem a ktorú milujem Tadeusz Zasępa Katolícka univerzita v Ružomberku Michal Hospodár Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, Prešov Abstract: This article is the attempt at unbiased reflection (sine ira et studio) on the phenomenon of the Church. It sets the possible problematic aspects, which an unbeliever or agnostic meets with looking at the Church and deals with them from the position of human reason. The authors consider the fact, that the sense of Church existence cannot by understood only from the outside without faith, could be the solution of the problem. The Church is not primarily a human creation but a divine one, and its destiny is to become the means of salvation for mankind (extra ecclesiam nulla salus). But this objective has been associated with the human dimension of the Church, which may cause a scandal and disillusionment. Despite this article expresses the belief that the Church fulfils its mission and its existence does not oppose to human reason in any way. Moreover, Church contributes to the lost unity of mankind in transcendental context and it is good for the whole world. Key words: Church. Faith. Reason. Ethics. Salvation. Esclandre. Spor o Cirkev sa nezačal ani dnes, ani včera. Katolícka cirkev, Cirkev Ježiša Krista, je od začiatku svojho jestvovania predmetom pohoršenia pre mnohých neveriacich ľudí. Nie je tak preto, žeby sa – počúvajúc o božskom pôvode Cirkvi a nerozumejúc jeho súčasnú ľudskosť – pohoršovali nad tým, čo je v Cirkvi zlé, ľudsky zlé a slabé. Neveriaceho človeka pohoršuje fakt Cirkvi. Toto pohoršenie, ktoré vyplýva z nepochopenia podstaty Cirkvi, nemožno odstrániť a iste bude trvať až do konca sveta. Neveriaci človek, t. z. neveriaci v jestvovanie Boha a nesmrteľnej duše, v jestvovanie nadprirodzeného poriadku a nejakej nadčasovej skutočnosti, nemôže 142

THEOLOGOS 1/2012 | ŠTÚDIE popri Cirkvi prechádzať ľahostajne. Neveriaci človek má nevyhnutne – hovoriac širšie – materialisticko-racionalistický svetonázor. Zároveň môže byť čo najviac liberálne nastavený. Môže hlásať, že každý môže veriť v to, čo sa mu páči a že si ctí cudzie presvedčenie – napriek tomu v materialisticko-racionalistickom svetonázore niet miesta pre Cirkev. Ak svet a ľudia, ktorí v ňom žijú, zavedú zatvorený systém, ktorý neobsahuje nadčasové a nematerialistické rozmery, ak človek s pomocou svojho rozumu ten svet poznáva, ovláda, pretvára a riadi, ak sa prostredníctvom tragických meandrov v tomto svete realizuje neustály pokrok, tak Cirkev – jav s takými veľkými dejinno-priestorovými rozmermi – predstavuje pre ľudský rozum a pre pokrok akúsi obrovskú prekážku, stojí v protivenstve k histórii. V racionalisticko-materialistickej perspektíve Cirkev je, musí byť, spoločenstvom zblúdených ľudí v idealistických slepých uličkách, a medzi jej vodcami, kňazmi iste nie je nedostatok šarlatánov, ktorí vedome vedú veriacich po tých slepých uličkách, aby z toho mali prospech, ktorý im ponúka moc, ovládanie duší. Dokonca aj v prípade maximálnej úcty k cudzím presvedčeniam, ak sa neverí v jestvovanie Boha, iste je ťažko ubrániť sa pred pokušením snívania o tom – alebo aj usilovanie sa o to – aby tieto falošné presvedčenia, aby táto ohromná mystifikácia, ktorá sa nazýva Cirkev, zmizla z cesty rozumu a pokroku. 1 Vyššie predstavený obraz je iste priveľmi zjednodušený a krikľavý. Napriek tomu, v očiach nevery musí Cirkev vyzerať práve tak. Spor medzi veriacimi a neveriacimi sa dnes odohráva všade. Aj ideologický spor, ktorý sa neustále vedie medzi katolíkmi a marxistami (postkomunistami?) je v značnej miere fragmentom, časťou sporu o Cirkev. Hlavným bodom sporu je nepochopenie podstaty Cirkvi. Tomuto sporu sa nemožno vyhnúť. Nemožno úplne pochopiť podstatu Cirkvi, keď sa na ňu pozeráme zvonka – podobne, ako nemožno ostávať mimo Cirkvi, keď pochopíme jej podstatu. Svetlo Kristovej Cirkvi je také oslňujúce, že ten, kto ho zazrel, bude už odteraz kráčať v jeho strede. Pritom však uzretie svetla Cirkvi, či pochopenie jej podstaty, nie je natoľko záležitosťou diškurzu, myšlienkovej špekulácie a úsilia rozumu – je to predovšetkým záležitosť tajomných ciest milosti a Ducha Svätého, o čom na tomto mieste nemusíme hovoriť. Načrtnuté reflexie sú len pokusom, iste nedokonalým, o vysvetlenie, čím je Cirkev pre veriaceho katolíka, a teda sú určené skôr pre neveriacich ľudí, než pre tých, ktorí sa nachádzajú v Cirkvi a môžu mať bezprostrednejší kontakt s jej skutočnosťou. 2 1 K. Rahner, Basic Observations on the Subject Changeable and Unchangebale Factory in the Church, in: „Theological Investigation“, New York, Seabury Press, 1976, XIV., s. 19. 2 Tamže, s. 23. 143

Tadeusz Zasępa<br />

Cirkev, v ktorej žijem a ktorú milujem<br />

Tadeusz Zasępa<br />

Katolícka <strong>univerzita</strong> v Ružomberku<br />

Michal Hospodár<br />

Prešovská <strong>univerzita</strong> v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, Prešov<br />

Abstract: This article is the attempt at unbiased reflection (sine ira et<br />

studio) on the phenomenon of the Church. It sets the possible problematic<br />

aspects, which an unbeliever or agnostic meets with looking at the Church<br />

and deals with them from the position of human reason. The authors<br />

consider the fact, that the sense of Church existence cannot by understood<br />

only from the outside without faith, could be the solution of the problem. The<br />

Church is not primarily a human creation but a divine one, and its destiny<br />

is to become the means of salvation for mankind (extra ecclesiam nulla<br />

salus). But this objective has been associated with the human dimension<br />

of the Church, which may cause a scandal and disillusionment. Despite<br />

this article expresses the belief that the Church fulfils its mission and its<br />

existence does not oppose to human reason in any way. Moreover, Church<br />

contributes to the lost unity of mankind in transcendental context and it is<br />

good for the whole world.<br />

Key words: Church. Faith. Reason. Ethics. Salvation. Esclandre.<br />

Spor o Cirkev sa nezačal ani dnes, ani včera. Katolícka cirkev, Cirkev<br />

Ježiša Krista, je od začiatku svojho jestvovania predmetom pohoršenia pre<br />

mnohých neveriacich ľudí. Nie je tak preto, žeby sa – počúvajúc o božskom<br />

pôvode Cirkvi a nerozumejúc jeho súčasnú ľudskosť – pohoršovali<br />

nad tým, čo je v Cirkvi zlé, ľudsky zlé a slabé. Neveriaceho človeka pohoršuje<br />

fakt Cirkvi. Toto pohoršenie, ktoré vyplýva z nepochopenia podstaty<br />

Cirkvi, nemožno odstrániť a iste bude trvať až do konca sveta. Neveriaci<br />

človek, t. z. neveriaci v jestvovanie Boha a nesmrteľnej duše, v jestvovanie<br />

nadprirodzeného poriadku a nejakej nadčasovej skutočnosti, nemôže<br />

142

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!