Publikácia o PU Prešov - Prešovská univerzita v Prešove

PREŠOV
Prešov patrí medzi najvýznamnejšie centrá Slovenskej republiky a je tretím najväčším
mestom na Slovensku. Leží na 49° severnej zemepisnej šírky a 21° 15’ východnej
zemepisnej dĺžky, približne v strede regiónu východného Slovenska, na severnom okraji
Košickej kotliny a na oboch brehoch rieky Torysy.
Mesto Prešov sa už v stredoveku stalo prirodzeným centrom východoslovenského
regiónu Šariš a po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 a jej novom správnom rozdelení
sa stalo nielen sídlom okresu, ale aj sídlom Prešovského samosprávneho kraja.
Je aj významným hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom.
V Prešove a priľahlom okolí žili obyvatelia už v praveku, ale súvislo a neprerušene
obývali toto územie až Slovania od 5. storočia nášho letopočtu. Najstaršia priama písomná
správa o Prešove sa uchovala v listine uhorského kráľa Bela IV. z roku 1247.
Vtedy však okrem Slovákov žili v Prešove aj Maďari (od 11. – 12. storočia) a Nemci.
Roľníci, remeselníci i obchodníci tu žili od prvej polovice 13. storočia. Už v stredoveku
bol Prešov miestom konania trhov.
Privilegovaným stredovekým mestom sa Prešov stal až po udelení mestských práv
kráľom Ondrejom III. v roku 1299. Rozsahom práv, remeselnej výroby, obchodným podnikaním
a počtom cechov, ktoré sa najdynamickejšie rozvíjali v 14. až 16. storočí, sa
Prešov zaradil medzi desať najvýznamnejších miest na Slovensku a medzi pätnásť významných
miest v Uhorsku. Mestský erb získal Prešov v roku 1453 od kráľa Ladislava V.
Nemalú zásluhu na rozvoji mesta mala aj sama poloha Prešova. Ten totiž leží na
križovatke významných západovýchodných a severojužných obchodných ciest. V 16.
storočí súčasníci s obdivom označovali mesto prívlastkami „Malá Viedeň“ alebo „Malé
Lipsko“.
Obyvatelia – početní remeselníci a obchodníci, národnosťou Slováci, Nemci, Maďari,
Rusíni, Ukrajinci, Židia, Poliaci – formovali charakter Prešova ako mesta otvoreného
rôznym kultúrnym vplyvom. Dnes 94,7 % obyvateľov tvoria Slováci a 5,3 % Ukrajinci,
Rusíni, Česi, Rómovia a Maďari. Prešov patrí k tým mestám na Slovensku, ktoré majú
rôznorodú konfesionálnu štruktúru. Pôvodne rímskokatolícke obyvateľstvo prešlo v 30.
rokoch 16. storočia pod vplyvom svojich kazateľov k evanjelickému vierovyznaniu. Koncom
17. storočia – v čase protireformácie – a v ďalšom období sa obyvateľstvo opäť
postupne priklonilo k rímskokatolíckej cirkvi. V 18. storočí pribudla gréckokatolícka cirkev,
neskôr aj židovská náboženská obec a pravoslávna cirkev. V Prešove sídli metropolita
pravoslávnej cirkvi, ďalej gréckokatolícke biskupstvo, evanjelické biskupstvo
a rímskokatolícky dekanát. Židovskú náboženskú obec v meste dnes pripomína nádherná
synagóga.
Prešov je známy aj vďaka svojej dlhoročnej histórii vzdelanosti. Na tradície mestskej
humanistickej školy nadviazalo evanjelické kolégium, založené v roku 1667, na ktoré
prichádzali aj študenti zo zahraničia a ktoré položilo základy pre neskoršie vysoké školstvo.
Dnes je Prešov významným univerzitným centrom.