Publikácia o PU Prešov - Prešovská univerzita v Prešove
Publikácia o PU Prešov - Prešovská univerzita v Prešove Publikácia o PU Prešov - Prešovská univerzita v Prešove
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREŠOVSKEJ UNIVERZITE V PREŠOVE Mesto Prešov má dlhoročné tradície v oblasti vzdelávania. Počiatky školstva sa spájajú s existenciou mestskej školy, písomne doloženej na začiatku 15. storočia. Pod vplyvom reformácie škola získala v 16. storočí charakter gymnázia s latinským vyučovacím jazykom a vynikajúci rektori sa zaslúžili o jej slávu aj mimo mesta. Na jej pôde sa sformovala známa prešovská filozofická škola, reprezentovaná jej učiteľmi a filozofmi Jánom Bayerom, Izákom Cabanom a Eliášom Ladiverom. Juraj Curiani a Ján Sartorius sa usilovali v mestskom magistráte získať súhlas na zvolenie Jána Amosa Komenského za rektora školy. Od roku 1667 poskytovalo vzdelanie 10-triedne evanjelické kolégium, ktoré s prestávkami jestvovalo do prvej štvrtiny 20. storočia. V 19. storočí bolo rozšírené o právnickú a evanjelickú teologickú akadémiu a následne aj o učiteľský ústav. Katolícke gymnázium založili v r. 1673 jezuiti, v 1. polovici 19. storočia zas františkáni filozofické učilište františkánske. V roku 1880 bola založená Gréckokatolícka bohoslovecká akadémia, neskôr aj učiteľský ústav. V roku 1950 bola zriadená Pravoslávna bohoslovecká fakulta. S týmto obdobím sa spája aj vznik a história Filozofickej fakulty a Pedagogickej fakulty, aj keď vtedy ako súčasti iných vysokých škôl. Prešovská univerzita v Prešove (ďalej len „univerzita“) bola zriadená zákonom č. 361/1966 Z. z. o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s účinnosťou od 1. januára 1997.
Na univerzite je zriadených osem fakúlt: Filozofická fakulta Gréckokatolícka teologická fakulta Fakulta humanitných a prírodných vied Fakulta manažmentu Pedagogická fakulta Pravoslávna bohoslovecká fakulta Fakulta športu Fakulta zdravotníctva Štatutárnym orgánom univerzity je rektor, ktorého zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom v oblasti vzdelávania, vedy a doktorandského štúdia, zahraničných vzťahov a rozvoja a informatiky. Poradným orgánom rektora je kolégium rektora, v ktorom sú okrem akademických funkcionárov univerzity a kvestora zastúpené všetky fakulty univerzity prostredníctvom svojich dekanov. Najvyšším orgánom, ktorý rozhoduje o koncepčných záležitostiach a rozvoji univerzity, je akademický senát univerzity. Podobnú funkciu v rámci jednotlivých fakúlt majú fakultné senáty. V orgánoch akademickej samosprávy univerzity a fakúlt majú svoje zastúpenie študenti univerzity. O koncepcii vzdelávania, vedeckovýskumnej činnosti a udeľovaní vedeckých hodností rozhoduje vedecká rada univerzity a vedecké rady fakúlt.
- Page 4: PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE P
- Page 8 and 9: PREŠOV Prešov patrí medzi najvý
- Page 14 and 15: FILOZOFICKÁ FAKULTA Zriadenie faku
- Page 16 and 17: Inštitút histórie Katedra archí
- Page 18 and 19: • učiteľstvo predmetov filozofi
- Page 20: • slavistika v študijnom odbore
- Page 23 and 24: V súčasnosti má fakulta podpísa
- Page 25: GRÉCKOKATOLÍCKY KŇAZSKÝ SEMINÁ
- Page 29 and 30: Medzinárodné vzťahy Zahraničné
- Page 31 and 32: • učiteľstvo predmetov ekológi
- Page 33: Prešovská univerzita v Prešove m
- Page 37: Prešovská univerzita v Prešove m
- Page 42 and 43: Poslanie fakulty: Oblasť vzdeláva
- Page 44: Prešovská univerzita v Prešove m
- Page 47 and 48: Medzinárodná spolupráca Zahrani
- Page 49 and 50: Zriadenie seminára: PRAVOSLÁVNY K
ZÁKLADNÉ ÚDAJE<br />
O PREŠOVSKEJ UNIVERZITE<br />
V PREŠOVE<br />
Mesto Prešov má dlhoročné tradície v oblasti<br />
vzdelávania. Počiatky školstva sa spájajú s existenciou<br />
mestskej školy, písomne doloženej na<br />
začiatku 15. storočia. Pod vplyvom reformácie<br />
škola získala v 16. storočí charakter gymnázia<br />
s latinským vyučovacím jazykom a vynikajúci rektori<br />
sa zaslúžili o jej slávu aj mimo mesta. Na jej<br />
pôde sa sformovala známa prešovská filozofická<br />
škola, reprezentovaná jej učiteľmi a filozofmi Jánom<br />
Bayerom, Izákom Cabanom a Eliášom Ladiverom.<br />
Juraj Curiani a Ján Sartorius sa usilovali<br />
v mestskom magistráte získať súhlas na zvolenie<br />
Jána Amosa Komenského za rektora školy. Od<br />
roku 1667 poskytovalo vzdelanie 10-triedne evanjelické<br />
kolégium, ktoré s prestávkami jestvovalo<br />
do prvej štvrtiny 20. storočia. V 19. storočí bolo<br />
rozšírené o právnickú a evanjelickú teologickú<br />
akadémiu a následne aj o učiteľský ústav. Katolícke<br />
gymnázium založili v r. 1673 jezuiti, v 1. polovici<br />
19. storočia zas františkáni filozofické učilište<br />
františkánske.<br />
V roku 1880 bola založená Gréckokatolícka<br />
bohoslovecká akadémia, neskôr aj učiteľský ústav.<br />
V roku 1950 bola zriadená Pravoslávna bohoslovecká<br />
fakulta.<br />
S týmto obdobím sa spája aj vznik a história<br />
Filozofickej fakulty a Pedagogickej fakulty, aj keď<br />
vtedy ako súčasti iných vysokých škôl.<br />
Prešovská <strong>univerzita</strong> v Prešove (ďalej len<br />
„<strong>univerzita</strong>“) bola zriadená zákonom č. 361/1966<br />
Z. z. o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika<br />
v Košiciach s účinnosťou od 1. januára 1997.
Change language