annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
epubliky v domácej historiografii (s. 93- 100) pokúsil zmapovať doterajšie názory na problematiku politických dejín prvej slovenskej republiky v slovenskej odbornej a vedeckej literatúre najmä s osobitným zameraním na šarišsko-zemplínsky región. Nejde tu iba o jednoduché vymenovanie jednotlivých prác, ktoré sa týmto obdobím dejín zaoberali. Skôr by bolo možné príspevok chápať ako výzvu ku komplexnej a objektívnej práci o dejinách prvej slovenskej republiky. Dostupná literatúra, ako to naznačil sám autor, je totiž vo veľkej miere tendenčná a isté zmeny k lepšiemu možno badať až po roku 1989. Z pre nás osobitne zaujímavých príspevkov možno spomenúť ešte prácu K. Nosaka Górne Kisuce w polityce polskiej 1918 – 1939 (s. 49-61) venovanú problematike poľsko-slovenských vzťahov počas obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. Tu bola dôležitá najmä otázka určovania hraníc, keď Poliakov najviac zaujímalo tzv. Čadecko, teda okolie dnešnej Čadce. Do rubriky rozhľady boli zaradené dva materiály, venované témam, ktoré sa v našich periodikách nevyskytujú často. I. Nagy sa venuje Ideovým zdrojom politickej koncepcie E. Roterdamského (s. 179-191) a R. Kožiak Írskym a anglosaským mníchom, misijnej praxi a kresťanskej kultúre v rannom stredoveku (s. 158-178). Oba tieto príspevky prezentujú nielen zaujímavé pohľady na skúmanú problematiku, ale súčasne dokladujú aj široký prehľad oboch autorov o spracovaných témach, opierajúci sa navyše aj o rozsiahle jazykové znalosti. Zaujímavým a veľmi cenným doplnkom zborníka je aj v časti dokumenty uverejnený príspevok H. Liskovej Leibitzerovská kronika (s. 201-208). Na materiály z prelomu 16. a 17. storočia, predstavujúcom sčasti odlišný obraz dejín Levoče a Uhorska ako známejšia Hainova kronika, autorka prezentovala potrebu postupne spracovávať a približovať odbornej i laickej verejnosti takéto dobové pramenné materiály. Tie totiž často zaujímavým spôsobom dopĺňajú vedomosti o našej minulosti. Obsahová pestrosť šiesteho čísla Acta historica Neosoliensia umožnila, aby sa tento zborník stal pútavým nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre podstatne širší okruh čitateľov. Do pozornosti ho môžeme odporučiť aj všetkým študentom histórie. Jarmila Horváthová ACTA HISTORICA NEOSOLIENSIA. Tomus 7. Zost. Kožiak, R. – Nagy, I. Banská Bystrica : Katedra histórie FHV UMB, 2004. 254 s. ISBN 80-8083-035-5. Začiatkom tohto roku sa objavil už siedmy ročník zborníka Katedry histórie FHV UMB v Banskej Bystrici. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa zostavovateľom aj redakčnej rade podarilo pripraviť kvalitné periodikum, obsahujúce viaceré pozoruhodné vedecké i odborné materiály. Úvod periodika je venovaný sumarizácii rozsiahlej vedeckej a publikačnej činnosti prof. PhDr. P. Martuliaka CSc. pri príležitosti jeho životného jubilea. Okrem úvodného slova prof. J. Albertyho sa o čo najpodrobnejšie zmapovanie jeho vedeckých aktivít pokúsila M. Sučanská. Nosnou časťou zborníka sú však každoročne vedecké štúdie, ktoré pripravili historici prakticky z celého Slovenska. V tomto roku súbor trinástich materiálov pokryl rozsiahly úsek dejín od stredoveku až po najnovšie dejiny. Napriek tomu, že by si každý z príspevkov zaslúžil osobitnú pozornosť, podrobnejšie by sme sa chceli venovať aspoň niektorým. Zaujímavej 300
problematike je venovaná hneď úvodná štúdia V. Múcsku, Migrácia a etnogenéza Maďarov, s podtitulom Pokus o prehľad súčasného stavu bádania (s. 25-33). Autor sa v nej venuje nielen rekonštrukcii putovania maďarských kmeňov až do Karpatskej kotliny, ale aj jednotlivým koncepciám výskumu problematiky ich etnogenézy. V konečnom dôsledku treba súhlasiť so záverom, že napriek množstvu už publikovaného materiálu k tejto problematike poskytujú najmä otázky etnogenézy ešte dostatok priestoru pre výskum ďalších bádateľov. D. Škvarna sa v príspevku Revolučná kríza 1848/49 a národné symboly (s. 43-60) zaoberá otázkami vzniku a vývoja jednotlivých národných symbolov, ako sú zástava, pieseň či slovenský znak. To, čo dnes vnímame ako samozrejmosť, prešlo spravidla dlhým a komplikovaným vývojom. Acta historica Neosoliensia už tradične poskytujú pomerne rozsiahly priestor problematike hospodárskych dejín. Aj do tohto ročníka zaradili zostavovatelia viacero zaujímavých materiálov, z ktorých by sme chceli spomenúť aspoň štúdiu P. Derfiňáka K postaveniu Slovenskej banky v rokoch 1929 – 1938 (s. 77-86). Zachytáva v nej, v mnohých ohľadoch zaujímavé, pôsobenie jedného z najväčších slovenských finančných ústavov spolu s podnikmi, ktoré kontroloval nielen počas celosvetovej hospodárskej krízy, ale i krátko po nej. Krátkemu, no komplikovanému úseku slovenských dejín je venovaný príspevok M. Pekára Východné Slovensko v druhej republike 1938 – 1939 (s. 87-98). Na príklade regiónov Šariša a Zemplína prezentuje, okrem iného, napätú situáciu po konštituovaní slovenskej autonómnej vlády, ale i snahy o odtrhnutie východného Slovenska a jeho pričlenenie k Maďarsku. Medzi menej tradičné témy v slovenských periodikách patrí príspevok E. Neupauera Štúdium histórie juhosemitskej kultúry podľa epigrafického materiálu (s. 167-174). Autor okrem prezentovania rozsiahlej pramennej základne, orientovanej na štúdium epigrafických materiálov, prináša aj životné osudy viacerých bádateľov v tejto oblasti. K pozoruhodným prácam, ktoré naznačujú potrebu budúceho revidovania či aspoň čiastočného prehodnotenia výsledkov starších výskumov, možno zaradiť rozsiahly príspevok H. Charvátovej K relatívnej chronológii pohrebiska Staré Město v polohe Na valách (s. 199-236). Napriek tomu, že sa autorka venovala problematike datovania jednotlivých nálezov známych len z tejto jednej lokality, ukazuje sa, že otázka presného časového zaradenia viacerých lokalít si v budúcnosti vyžiada porovnanie výsledkov starších archeologických výskumov s najnovšími zisteniami. Napriek tomu, že zostavovatelia zaradili do siedmeho ročníka tohto periodika časovo i tematicky pomerne rozdielne príspevky, podarilo sa im vytvoriť zaujímavý celok, v ktorom si každý záujemca o históriu môže nájsť niečo zaujímavé. Linda Vaškovičová Z minulosti Spiša XII/2004. Zost. I. Chalupecký. Levoča : Spišský dejepisný spolok, 2004. 238 s. ISBN 80- 966964-9-1. Napriek súčasným, pomerne zložitým, ekonomickým podmienkam sa Spišskému dejepisnému spolku darí rozvíjať svoju činnosť v rozsahu, ktorý tomuto regiónu môžu ostatné časti Slovenska právom závidieť. Príprava množstva podujatí pre odbornú, ale i laickú verejnosť dostáva spolok i samotnú mimoriadne bohatú históriu regiónu do povedomia stále širšieho okruhu záujemcov o túto problematiku. 301
- Page 251 and 252: ľudia - udalosti - dokumenty. Pre
- Page 253 and 254: DEJINY BANKOVNÍCTVA A FINANČNÍCT
- Page 255 and 256: aj napríklad Šarišská župná b
- Page 257 and 258: I keď na oba vybrané probémy nad
- Page 259 and 260: Na základe predbežného výskumu
- Page 261 and 262: ADMINISTRATÍVNY A POLITICKÝ VÝVO
- Page 263 and 264: K NIEKTORÝM UDALOSTIAM NA SEVEROV
- Page 265 and 266: nové deportácie na Sibír a do st
- Page 267 and 268: sovietskej strane. 16 Došlo i k mi
- Page 269 and 270: utečencov (najmä ženy s deťmi)
- Page 271 and 272: pokúšali o odhalenie tých, ktor
- Page 273 and 274: východnom Slovensku sú úplne zli
- Page 275 and 276: vali a postupným zlepšovaním slu
- Page 277 and 278: nosti z okolia Humenného v počte
- Page 279 and 280: SYSTÉMY VEREJNEJ SPRÁVY V 20. STO
- Page 281 and 282: VÝSKUM V SOCIÁLNEJ OBLASTI A NÁ
- Page 283 and 284: aj podobu umeleckého života. Bude
- Page 285: KRONIKA, GLOSY - CHRONICLE, ANNOTAT
- Page 288 and 289: Príprava celej a pomerne náročne
- Page 290 and 291: Exkurzie 2005 Odborné exkurzie ost
- Page 292 and 293: Medzi desať najvýznamnejších pu
- Page 294 and 295: Výberová bibliografia doc. PhDr.
- Page 296 and 297: Pojem hranice však možno chápať
- Page 298 and 299: sať príspevkov. Štúdie mapujú
- Page 300 and 301: MICHNOVIČ, Imrich: Vranov nad Top
- Page 304 and 305: Tradičným vyvrcholením celoročn
- Page 306 and 307: 1572 v zbierkach Východoslovenské
- Page 308 and 309: EDIČNÁ POZNÁMKA V roku 2001 zač
- Page 310 and 311: HUDEČKOVÁ, V.: Národohospodársk
- Page 312 and 313: MOJDIS, J.: Francúzska historiogra
- Page 314 and 315: jín FHPV PU 2002. Prešov : ManaCo
- Page 316: ISBN 80-89046-27-4 ISSN 1336-7528
problematike je venovaná hneď úvodná<br />
štúdia V. Múcsku, Migrácia a etnogenéza<br />
Maďarov, s podtitulom Pokus o prehľad<br />
súčasného stavu bádania (s. 25-33).<br />
Autor sa v nej venuje nielen rekonštrukcii<br />
putovania maďarských kmeňov až do<br />
Karpatskej kotliny, ale aj jednotlivým<br />
koncepciám výskumu problematiky ich<br />
etnogenézy. V konečnom dôsledku treba<br />
súhlasiť so záverom, že napriek množstvu<br />
už publikovaného materiálu k tejto<br />
problematike poskytujú najmä otázky<br />
etnogenézy ešte dostatok priestoru pre<br />
výskum ďalších bádateľov. D. Škvarna<br />
sa v príspevku Revolučná kríza 1848/49<br />
a národné symboly (s. 43-60) zaoberá<br />
otázkami vzniku a vývoja jednotlivých<br />
národných symbolov, ako sú zástava, pieseň<br />
či slovenský znak. To, čo dnes vnímame<br />
ako samozrejmosť, prešlo spravidla<br />
dlhým a komplikovaným vývojom.<br />
Acta historica Neosoliensia už tradične<br />
poskytujú pomerne rozsiahly priestor<br />
problematike hospodárskych dejín. Aj do<br />
tohto ročníka zaradili zostavovatelia viacero<br />
zaujímavých materiálov, z ktorých by<br />
sme chceli spomenúť aspoň štúdiu P. Derfiňáka<br />
K postaveniu Slovenskej banky<br />
v rokoch 1929 – 1938 (s. 77-86). Zachytáva<br />
v nej, v mnohých ohľadoch zaujímavé, pôsobenie<br />
jedného z najväčších slovenských<br />
finančných ústavov spolu s podnikmi,<br />
ktoré kontroloval nielen počas celosvetovej<br />
hospodárskej krízy, ale i krátko po nej.<br />
Krátkemu, no komplikovanému úseku slovenských<br />
dejín je venovaný príspevok M.<br />
Pekára Východné Slovensko v druhej republike<br />
1938 – 1939 (s. 87-98). Na príklade<br />
regiónov Šariša a Zemplína prezentuje,<br />
okrem iného, napätú situáciu po konštituovaní<br />
slovenskej autonómnej vlády, ale<br />
i snahy o odtrhnutie východného Slovenska<br />
a jeho pričlenenie k Maďarsku.<br />
Medzi menej tradičné témy v slovenských<br />
periodikách patrí príspevok E. Neupauera<br />
Štúdium histórie juhosemitskej<br />
kultúry podľa epigrafického materiálu<br />
(s. 167-174). Autor okrem prezentovania<br />
rozsiahlej pramennej základne, orientovanej<br />
na štúdium epigrafických materiálov,<br />
prináša aj životné osudy viacerých<br />
bádateľov v tejto oblasti. K pozoruhodným<br />
prácam, ktoré naznačujú potrebu budúceho<br />
revidovania či aspoň čiastočného<br />
prehodnotenia výsledkov starších výskumov,<br />
možno zaradiť rozsiahly príspevok<br />
H. Charvátovej K relatívnej chronológii<br />
pohrebiska Staré Město v polohe Na valách<br />
(s. 199-236). Napriek tomu, že sa<br />
autorka venovala problematike datovania<br />
jednotlivých nálezov známych len z tejto<br />
jednej lokality, ukazuje sa, že otázka<br />
presného časového zaradenia viacerých<br />
lokalít si v budúcnosti vyžiada porovnanie<br />
výsledkov starších archeologických<br />
výskumov s najnovšími zisteniami.<br />
Napriek tomu, že zostavovatelia zaradili<br />
do siedmeho ročníka tohto periodika<br />
časovo i tematicky pomerne rozdielne<br />
príspevky, podarilo sa im vytvoriť zaujímavý<br />
celok, v ktorom si každý záujemca<br />
o históriu môže nájsť niečo zaujímavé.<br />
Linda Vaškovičová<br />
Z minulosti Spiša XII/2004. Zost. I.<br />
Chalupecký. Levoča : Spišský dejepisný<br />
spolok, 2004. 238 s. ISBN 80-<br />
966964-9-1.<br />
Napriek súčasným, pomerne zložitým,<br />
ekonomickým podmienkam sa Spišskému<br />
dejepisnému spolku darí rozvíjať<br />
svoju činnosť v rozsahu, ktorý tomuto<br />
regiónu môžu ostatné časti Slovenska právom<br />
závidieť. Príprava množstva podujatí<br />
pre odbornú, ale i laickú verejnosť dostáva<br />
spolok i samotnú mimoriadne bohatú históriu<br />
regiónu do povedomia stále širšieho<br />
okruhu záujemcov o túto problematiku.<br />
301