annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Navonok menšinám zaručovala práva a slobody, ale v zákulisí volila politiku,
ktorá viedla k presídleniu menšín z územia Československa do krajín ich pôvodu
(po dohode s vládami týchto krajín), respektíve politiku asimilácie. 60
Takýto postup potvrdzuje napríklad výskum otázky slovenských Rusínov,
ktorých československá vláda vymenila za Čechov a Slovákov zo ZSSR v procese
opcie a vzájomného presídlenia obyvateľstva na základe československo-sovietskych
dohôd (Protokolu k Dohode o odstúpení Podkarpatskej Rusi
Sovietskemu zväzu z 29. júna 1945 a Dohode z 10. júla 1946). 61 Práve počas
výskumu problematiky opcie a presídlenia rusínskeho obyvateľstva do Sovietskeho
zväzu sme narazili na otázku presídlenia poľského obyvateľstva z východného
Slovenska na územie Poľska v rokoch 1948 – 1949.
Ukazuje sa, že po roku od presídlenia Rusínov do Sovietskeho zväzu (bolo
realizované v roku 1947) sa v procese zbavovania národnostných menšín naďalej
pokračovalo. Za danej situácie prišiel rad aj na obyvateľov poľskej národnosti.
62
Je potrebné uviesť, že už dňa 21. septembra 1945 bola v Prahe podpísaná
československo-poľská dohoda o repatriácii. Organicky však na ňu nadväzovali
ďalšie rokovania obidvoch strán, výsledkom ktorých bolo uzatvorenie niekoľkých
protokolov o dobrovoľnom presídlení malých skupín Čechov a Slovákov
z Poľska do Československa a menšieho počtu Poliakov z Československa
do Poľska. Výmena obyvateľstva teda pokračovala aj na tejto strane.
Prvý z protokolov, ktorý bol podpísaný 18. septembra 1948 ministrom zahraničných
vecí ČSR Dr. V. Clementisom a veľvyslancom Poľskej republiky
v Prahe Józefem Olszewským, hovorí o reemigrácii obyvateľov poľskej národ-
60 V súvislosti s poľskou menšinou I. Bajcura konštatuje, že na rozdiel od KSČ, ktorá zastávala
stanovisko rovnoprávneho postavenia Poliakov, niektoré politické strany, hlavne národnosocialistická,
svoj vzťah k poľskej otázke formulovali z nacionalistických a šovinistických
pozícií, dožadovali sa vysťahovania Poliakov z Československa alebo ich násilnej asimilácie.
V skutočnosti proces presídlenia Poliakov z východného Slovenska do Poľska prebiehal v období,
keď v Československu vládli komunisti. BAJCURA, I.: Národnostné menšiny v politike
KSČ, s. 23-24.
Pozri tiež VANAT, Ivan: Volyns’ka akcija. Prešov 2001, s. 181.
61 Bližšie pozri ŠMIGEĽ, Michal – KRUŠKO, Štefan: Opcia. Proces opcie a presídlenia občanov
Československa do ZSSR na základe československo-sovietskej dohody z 10. júla 1946.
Prešov 2005.
62 Je pozoruhodné, že ešte v máji 1946 vo svojom predvolebnom vyhlásení proklamoval ÚV
KSČ nasledujúce stanovisko: „Komunisti chcú veľkosť českého a slovenského národa, to
znamená, že chcú, aby naša Československá republika sa stala a navždy zostala republikou
slovanských národov. Aby navždy zmizla pre nás otázka národnostných menšín, ktorá viedla
k Mníchovu, aby odsun Nemcov a Maďarov, ktorý sa stal možný len vďaka Sovietskemu
zväzu, bol v najbližšej dobe dokončený, osídlenie pohraničia bolo trvale upevnené a aby hranice
našej republiky boli upevnené odčinením starých krívd“. BAJCURA, I.: Národnostné
menšiny v politike KSČ, s. 22.
274