annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

vali a postupným zlepšovaním služobných opatrení snáď sa im aj úplne zamedzí“.
55
Za zmienku stojí, že aj z obyvateľstva severovýchodných okresov Slovenska
sa formovali skupiny, ktoré nelegálne prekračovali hranice a na priľahlom
poľskom území uskutočňovali krádeže. Išlo najmä o odcudzenie „dreva, sena
a bytového zariadenia“ z obcí, ktoré v dôsledku vysťahovania lemkovského
obyvateľstva do ZSSR zostali úplne prázdne. 56 Násilnosti a lúpežné prepadnutia
však poľskou stranou neboli zaznamenané. 57
Je potrebné podotknúť, že vyčíňanie poľských zločineckých skupín sa často
pripisoval na účet oddielov UPA. Nevedno však, či sa to robilo zámerne alebo
nevedomky. V každom prípade veríme, že analýza pôsobenia oddielov UPA
i poľských bánd a ich vplyvu na politicko-ekonomickú situáciu v regióne bude
zaujímavá a prínosná kapitola dejín východného Slovenska v prvých rokoch po
2. svetovej vojne.
3 Presídlenia osôb poľskej národnosti z východného Slovenska
do Poľska v rokoch 1948 – 1949
Ešte donedávna bolo všeobecne zaužívané, že budovanie povojnového Československa
ako spoločného štátu Čechov a Slovákov bez národnostných menšín
skončilo odsunom nemeckého obyvateľstva a presídlením Maďarov v rámci
slovensko-maďarskej výmeny obyvateľstva. 58 Výskum posledných rokov však
naznačuje, že skutočnosť bola celkom iná ako tá, ktorú oficiálne prezentovali
povojnové vlády, zdôrazňujúc slovanskú orientáciu krajiny. 59 V prípade slovanských
menšín, t. j. rusínskej a poľskej, vláda volila oveľa precíznejšiu politiku.
55 VHA Trnava, f. Operace “Banderovci” 1945 – 1948, k. 50, inv. č. 175. Spravodajské hlásenie
Veliteľstva skupiny pre ZPÚ č. 2./Taj.1946.
56 Veliteľstvo „Zlato“ informovalo, že „poľská strana sa sťažovala, že československí občania
z pohraničných obcí kradnú na poľskej strane drevo z lesov a vykrádajú aj nespálené opustené
domy po vysídlenom obyvateľstve a materiál prevážajú na československú stranu, čím poškodzujú
poľské štátne hospodárstvo“. VHA Trnava, f. Operace “Banderovci” 1945 – 1948,
k. 70, inv. č. 323. Hlásenie veliteľstva „Zlato“ č. 1499/Taj.1.odd.1946.
57 VHA Trnava, f. Operace “Banderovci” 1945 – 1948, k. 1, inv. č. 2. Dialnopis hlavného štábu
veliteľstva „Teplice“ č. 41.Taj./vel.1946.
58 Ako uviedol I. Bajcura, celková línia obnoveného ľudovodemokratického Československa
spočívala v tom, aby sa republika obnovila ako štát dvoch rovnoprávnych národov Čechov
a Slovákov, zbavila sa národnostných menšín a nevracala sa k menšinovým štatútom z obdobia
prvej republiky. „Oveľa výhodnejšie bolo zvaliť všetku zodpovednosť na národnostné
menšiny a na tom budovať protimenšinovú politiku“. BAJCURA, Ivan: Národnostné menšiny
v politike KSČ. In: Národnostná otázka a mládež v politike KSČ. Košice 1983, s. 19-20, 24.
59 Pozri SYRNÝ, Marek: Idea slovanstva na povojnovom Slovensku v rokoch 1945 – 1948. In:
HRODEK, Dominik et al: Slovanství ve středoevropském prostoru. Iluze, deziluze a realita.
Praha 2004, s. 179-184.
273