annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

pokúšali o odhalenie tých, ktorým sa podarilo uchýliť v republike. Niektoré
zdroje poukazujú na fakt, že sa o poľských utečencov zaujímala aj sovietska repatriačná
misia, ktorá v ďalšom období prostredníctvom svojich zložiek začala
s odsunom odhalených poľských utečencov priamo na územie ZSSR. 37
Nemenej cennými by boli zistenia, aký vplyv mal tento fenomén na nálady
miestneho rusínskeho obyvateľstva (ako aj ich postoj voči utečencom) a celkovo
na situáciu v tejto časti republiky. Predpokladáme, že na tieto ako i iné otázky
dá odpoveď hlbšie bádanie a výskum v archívoch východného Slovenska.
2 Pôsobenie oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády
a poľských zločineckých bánd na východnom Slovensku
a ich vplyv na politicko-ekonomickú situáciu v regióne
Problematike pôsobenia oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády – UPA
(tzv. banderovcov) na východnom Slovensku v rokoch 1945 – 1947 síce česko-
-slovenská historiografia venovala pozornosť, ale tá sa v značnej miere sústredila
na vojensko-politické aspekty, najmä na boj československej armády proti
jednotkám ukrajinských partizánov, zasahujúcich z územia juhovýchodného
Poľska a západnej Ukrajiny. 38
Faktom je, že doteraz nebola dôkladne preskúmaná otázka ich pôsobenia
medzi obyvateľstvom regiónu a vzťah tohto obyvateľstva k UPA. Marxistická
historiografia, ako inak, označovala oddiely UPA za bandy krvilačných ukrajinských
buržoáznych nacionalistov, prepadávajúcich a drancujúcich východoslovenské
obce, ku ktorým miestne rusínske obyvateľstvo zaujalo výrazne negatívne
stanovisko, aj keď pripúšťala, že niektorí odporcovia československého
štátu najmä z radu „ľudáckych extrémistov“ toto hnutie podporovali. Samotná
UPA bola vykresľovaná ako značne spolitizovaná organizácia fanatikov, slepo
bojujúcich na strane „západných imperialistov“. Fakt, že napríklad v Poľsku
viacerí príslušníci UPA vstupovali do jej oddielov bez akéhokoľvek politického
presvedčenia, len v snahe zabrániť poľskému drancovaniu ukrajinských
a rusínskych dedín a vyhnúť sa presídleniu do ZSSR, nebol braný do úvahy. 39
37 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k 471, č. 36512/1948. Správa o M. Senkovičovej repatriovanej
do ZSSR /bez čísla/.
38 Pozri: CHŇOUPEK, Bohuš: Banderovci. Bratislava 1989. FIALA, Jan: Zpráva o akci B. Praha
1994.
39 „Dňa 23. – 24. januára 1946 poľské vojsko vyháňalo ukrajinské obyvateľstvo z mestečka Sanok,
Baligrod a Nowa Zagusz. Kde sa obyvateľstvo postavilo na odpor, poľské vojsko pálilo
dediny, na obyvateľov, ktorí hasili svoje domy, bolo strieľané guľometmi a ranených nechávali
zomierať upálením. Mnoho obyvateľov ušlo do hôr, kde sa pripojili k banderovským
skupinám.“ VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 78, inv. č. 371. Situačné
správy od 8. do 13. februára 1946 pre veliteľstvo v Humennom.
269