annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

22.10.2014 Views

Všetko nasvedčuje tomu, že vláda ČSR, viazaná medzištátnou repatriačnou zmluvou, prostredníctvom MNV, oddielov Národnej bezpečnosti (NB) a vojska v priebehu leta roku 1946 odovzdala utečencov späť na poľskú stranu. 32 Ich ďalší osud zatiaľ nie je možné jednoznačne určiť, pravdepodobne boli násilne presídlení do ZSSR. 33 V súčasnom štádiu výskumu je ťažké určiť presný počet utečencov, ktorí sa zdržiavali na území Slovenska v období od novembra 1945 do augusta 1946, a počet tých, ktorí boli odovzdaní poľským úradom. R. Drozd (ukrajinský historik žijúci v Poľsku) v tejto súvislosti síce uvádza, že v roku 1946 bolo z Československa deportovaných okolo 2 500 rodín a jednotlivcov poľských utečencov, podľa nás však tento počet potrebuje overenie zo slovenských, respektíve československých zdrojov. 34 Otázne je, koľkým utečencom sa na Slovensku podarilo napriek uvedeným opatreniam zostať. 35 V priebehu vysídľovacej akcie Povereníctvo vnútra konštatovalo, že „prácu bezpečnostných úradov sťažovalo najmä to, že niektoré národné výbory vydali utečencom z Poľska povolenie pobytu na území ČSR“. 36 S platnými dokladmi tak utečenci mohli vycestovať a usadiť sa aj mimo územia východného Slovenska. Najmä prostredníctvom súpisu obyvateľstva poľskej národnosti, ktoré sa v tomto období realizovalo na Slovensku, sa štátne orgány vysťahovania“. VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 99, inv. č. 515. Veliteľstvo „Oceľ“ č. 324.Taj./1.odd.1946. Podobne k. 1, inv. č. 1. Agentúrne správy veliteľstva „Oceľ - 9“ č. 328.Taj./2.odd.1946. 32 Dňa 21. septembra 1945 Praha a Varšava uzavreli dohodu o repatriácii, uznávajúcu nutnosť neodkladnej úpravy vo veci návratu príslušníkov, vojenských zajatcov a civilistov do ich vlasti. Pozri Dokumenty a materiály k dějinám československo-polských vztahů 1944 – 1948. Praha 1985, s. 74. 33 Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že v rokoch 1944 – 1946 bolo z Poľska na územie Ukrajiny presídlených celkovo takmer pol milióna (488 057) osôb ukrajinskej a rusínskej národnosti. Na druhej strane zo západnej Ukrajiny na teritórium Poľska bolo presídlených 787 674 osôb poľskej národnosti. HALCZAK, B.: Łemkowszczyzna w latach 1944 – 1947, s. 279. Ukrajinskú otázku v Poľsku doriešila v roku 1947 tzv. „akcia Visla“, v priebehu ktorej bolo deportovaných ďalších 140 000 osôb ukrajinskej a rusínskej národnosti, ktorých vytrhli z prirodzeného prostredia a roztrúsili po západných a severných oblastiach Poľska s cieľom asimilácie. Pozri: HALCZAK, B.: Łemkowszczyzna w latach 1944-1947, s. 279, aj SZCZEŚ- NIAK, Antoni B. – SZOTA, Wiesław Z.: Droga do nikąd. Warszawa 1973, s. 459. ŠČERBA, H.: Problemy ukrajins’ko-poľs’kych pereselyň v 1944 – 1948 rokach, s. 242-243. 34 DROZD, R.: Polityka władz wobec ludności ukraińskiej w Polsce w latach 1944 – 1989, s. 46. 35 Ako vyplýva zo situačných hlásení, ešte aj začiatkom roku 1948 sa na území severovýchodného Slovenska v horách a lesoch pozdĺž slovensko-poľských hraníc nachádzali ukrytí poľskí utečenci. Štátny archív v Prešove pobočka Svidník, f. ONV Stropkov 1945 – 1948, k. 54. Mesačné situačné správy z ObÚ NV a ONV /Listy 1 – 139/. Hlásenie veliteľstva NB Stropkov č. 30.-1.dôv./1948 z marca 1948. 36 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k. 453, č. 16446/1946. Nariadenie PV č. 7998/VI-II/1-1946. 268

pokúšali o odhalenie tých, ktorým sa podarilo uchýliť v republike. Niektoré zdroje poukazujú na fakt, že sa o poľských utečencov zaujímala aj sovietska repatriačná misia, ktorá v ďalšom období prostredníctvom svojich zložiek začala s odsunom odhalených poľských utečencov priamo na územie ZSSR. 37 Nemenej cennými by boli zistenia, aký vplyv mal tento fenomén na nálady miestneho rusínskeho obyvateľstva (ako aj ich postoj voči utečencom) a celkovo na situáciu v tejto časti republiky. Predpokladáme, že na tieto ako i iné otázky dá odpoveď hlbšie bádanie a výskum v archívoch východného Slovenska. 2 Pôsobenie oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády a poľských zločineckých bánd na východnom Slovensku a ich vplyv na politicko-ekonomickú situáciu v regióne Problematike pôsobenia oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády – UPA (tzv. banderovcov) na východnom Slovensku v rokoch 1945 – 1947 síce česko- -slovenská historiografia venovala pozornosť, ale tá sa v značnej miere sústredila na vojensko-politické aspekty, najmä na boj československej armády proti jednotkám ukrajinských partizánov, zasahujúcich z územia juhovýchodného Poľska a západnej Ukrajiny. 38 Faktom je, že doteraz nebola dôkladne preskúmaná otázka ich pôsobenia medzi obyvateľstvom regiónu a vzťah tohto obyvateľstva k UPA. Marxistická historiografia, ako inak, označovala oddiely UPA za bandy krvilačných ukrajinských buržoáznych nacionalistov, prepadávajúcich a drancujúcich východoslovenské obce, ku ktorým miestne rusínske obyvateľstvo zaujalo výrazne negatívne stanovisko, aj keď pripúšťala, že niektorí odporcovia československého štátu najmä z radu „ľudáckych extrémistov“ toto hnutie podporovali. Samotná UPA bola vykresľovaná ako značne spolitizovaná organizácia fanatikov, slepo bojujúcich na strane „západných imperialistov“. Fakt, že napríklad v Poľsku viacerí príslušníci UPA vstupovali do jej oddielov bez akéhokoľvek politického presvedčenia, len v snahe zabrániť poľskému drancovaniu ukrajinských a rusínskych dedín a vyhnúť sa presídleniu do ZSSR, nebol braný do úvahy. 39 37 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k 471, č. 36512/1948. Správa o M. Senkovičovej repatriovanej do ZSSR /bez čísla/. 38 Pozri: CHŇOUPEK, Bohuš: Banderovci. Bratislava 1989. FIALA, Jan: Zpráva o akci B. Praha 1994. 39 „Dňa 23. – 24. januára 1946 poľské vojsko vyháňalo ukrajinské obyvateľstvo z mestečka Sanok, Baligrod a Nowa Zagusz. Kde sa obyvateľstvo postavilo na odpor, poľské vojsko pálilo dediny, na obyvateľov, ktorí hasili svoje domy, bolo strieľané guľometmi a ranených nechávali zomierať upálením. Mnoho obyvateľov ušlo do hôr, kde sa pripojili k banderovským skupinám.“ VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 78, inv. č. 371. Situačné správy od 8. do 13. februára 1946 pre veliteľstvo v Humennom. 269

pokúšali o odhalenie tých, ktorým sa podarilo uchýliť v republike. Niektoré<br />

zdroje poukazujú na fakt, že sa o poľských utečencov zaujímala aj sovietska repatriačná<br />

misia, ktorá v ďalšom období prostredníctvom svojich zložiek začala<br />

s odsunom odhalených poľských utečencov priamo na územie ZSSR. 37<br />

Nemenej cennými by boli zistenia, aký vplyv mal tento fenomén na nálady<br />

miestneho rusínskeho obyvateľstva (ako aj ich postoj voči utečencom) a celkovo<br />

na situáciu v tejto časti republiky. Predpokladáme, že na tieto ako i iné otázky<br />

dá odpoveď hlbšie bádanie a výskum v archívoch východného Slovenska.<br />

2 Pôsobenie oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády<br />

a poľských zločineckých bánd na východnom Slovensku<br />

a ich vplyv na politicko-ekonomickú situáciu v regióne<br />

Problematike pôsobenia oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády – UPA<br />

(tzv. banderovcov) na východnom Slovensku v rokoch 1945 – 1947 síce česko-<br />

-slovenská historiografia venovala pozornosť, ale tá sa v značnej miere sústredila<br />

na vojensko-politické aspekty, najmä na boj československej armády proti<br />

jednotkám ukrajinských partizánov, zasahujúcich z územia juhovýchodného<br />

Poľska a západnej Ukrajiny. 38<br />

Faktom je, že doteraz nebola dôkladne preskúmaná otázka ich pôsobenia<br />

medzi obyvateľstvom regiónu a vzťah tohto obyvateľstva k UPA. Marxistická<br />

historiografia, ako inak, označovala oddiely UPA za bandy krvilačných ukrajinských<br />

buržoáznych nacionalistov, prepadávajúcich a drancujúcich východoslovenské<br />

obce, ku ktorým miestne rusínske obyvateľstvo zaujalo výrazne negatívne<br />

stanovisko, aj keď pripúšťala, že niektorí odporcovia československého<br />

štátu najmä z radu „ľudáckych extrémistov“ toto hnutie podporovali. Samotná<br />

UPA bola vykresľovaná ako značne spolitizovaná organizácia fanatikov, slepo<br />

bojujúcich na strane „západných imperialistov“. Fakt, že napríklad v Poľsku<br />

viacerí príslušníci UPA vstupovali do jej oddielov bez akéhokoľvek politického<br />

presvedčenia, len v snahe zabrániť poľskému drancovaniu ukrajinských<br />

a rusínskych dedín a vyhnúť sa presídleniu do ZSSR, nebol braný do úvahy. 39<br />

37 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k 471, č. 36512/1948. Správa o M. Senkovičovej repatriovanej<br />

do ZSSR /bez čísla/.<br />

38 Pozri: CHŇOUPEK, Bohuš: Banderovci. Bratislava 1989. FIALA, Jan: Zpráva o akci B. Praha<br />

1994.<br />

39 „Dňa 23. – 24. januára 1946 poľské vojsko vyháňalo ukrajinské obyvateľstvo z mestečka Sanok,<br />

Baligrod a Nowa Zagusz. Kde sa obyvateľstvo postavilo na odpor, poľské vojsko pálilo<br />

dediny, na obyvateľov, ktorí hasili svoje domy, bolo strieľané guľometmi a ranených nechávali<br />

zomierať upálením. Mnoho obyvateľov ušlo do hôr, kde sa pripojili k banderovským<br />

skupinám.“ VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 78, inv. č. 371. Situačné<br />

správy od 8. do 13. februára 1946 pre veliteľstvo v Humennom.<br />

269

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!