annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...
Všetko nasvedčuje tomu, že vláda ČSR, viazaná medzištátnou repatriačnou zmluvou, prostredníctvom MNV, oddielov Národnej bezpečnosti (NB) a vojska v priebehu leta roku 1946 odovzdala utečencov späť na poľskú stranu. 32 Ich ďalší osud zatiaľ nie je možné jednoznačne určiť, pravdepodobne boli násilne presídlení do ZSSR. 33 V súčasnom štádiu výskumu je ťažké určiť presný počet utečencov, ktorí sa zdržiavali na území Slovenska v období od novembra 1945 do augusta 1946, a počet tých, ktorí boli odovzdaní poľským úradom. R. Drozd (ukrajinský historik žijúci v Poľsku) v tejto súvislosti síce uvádza, že v roku 1946 bolo z Československa deportovaných okolo 2 500 rodín a jednotlivcov poľských utečencov, podľa nás však tento počet potrebuje overenie zo slovenských, respektíve československých zdrojov. 34 Otázne je, koľkým utečencom sa na Slovensku podarilo napriek uvedeným opatreniam zostať. 35 V priebehu vysídľovacej akcie Povereníctvo vnútra konštatovalo, že „prácu bezpečnostných úradov sťažovalo najmä to, že niektoré národné výbory vydali utečencom z Poľska povolenie pobytu na území ČSR“. 36 S platnými dokladmi tak utečenci mohli vycestovať a usadiť sa aj mimo územia východného Slovenska. Najmä prostredníctvom súpisu obyvateľstva poľskej národnosti, ktoré sa v tomto období realizovalo na Slovensku, sa štátne orgány vysťahovania“. VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 99, inv. č. 515. Veliteľstvo „Oceľ“ č. 324.Taj./1.odd.1946. Podobne k. 1, inv. č. 1. Agentúrne správy veliteľstva „Oceľ - 9“ č. 328.Taj./2.odd.1946. 32 Dňa 21. septembra 1945 Praha a Varšava uzavreli dohodu o repatriácii, uznávajúcu nutnosť neodkladnej úpravy vo veci návratu príslušníkov, vojenských zajatcov a civilistov do ich vlasti. Pozri Dokumenty a materiály k dějinám československo-polských vztahů 1944 – 1948. Praha 1985, s. 74. 33 Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že v rokoch 1944 – 1946 bolo z Poľska na územie Ukrajiny presídlených celkovo takmer pol milióna (488 057) osôb ukrajinskej a rusínskej národnosti. Na druhej strane zo západnej Ukrajiny na teritórium Poľska bolo presídlených 787 674 osôb poľskej národnosti. HALCZAK, B.: Łemkowszczyzna w latach 1944 – 1947, s. 279. Ukrajinskú otázku v Poľsku doriešila v roku 1947 tzv. „akcia Visla“, v priebehu ktorej bolo deportovaných ďalších 140 000 osôb ukrajinskej a rusínskej národnosti, ktorých vytrhli z prirodzeného prostredia a roztrúsili po západných a severných oblastiach Poľska s cieľom asimilácie. Pozri: HALCZAK, B.: Łemkowszczyzna w latach 1944-1947, s. 279, aj SZCZEŚ- NIAK, Antoni B. – SZOTA, Wiesław Z.: Droga do nikąd. Warszawa 1973, s. 459. ŠČERBA, H.: Problemy ukrajins’ko-poľs’kych pereselyň v 1944 – 1948 rokach, s. 242-243. 34 DROZD, R.: Polityka władz wobec ludności ukraińskiej w Polsce w latach 1944 – 1989, s. 46. 35 Ako vyplýva zo situačných hlásení, ešte aj začiatkom roku 1948 sa na území severovýchodného Slovenska v horách a lesoch pozdĺž slovensko-poľských hraníc nachádzali ukrytí poľskí utečenci. Štátny archív v Prešove pobočka Svidník, f. ONV Stropkov 1945 – 1948, k. 54. Mesačné situačné správy z ObÚ NV a ONV /Listy 1 – 139/. Hlásenie veliteľstva NB Stropkov č. 30.-1.dôv./1948 z marca 1948. 36 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k. 453, č. 16446/1946. Nariadenie PV č. 7998/VI-II/1-1946. 268
pokúšali o odhalenie tých, ktorým sa podarilo uchýliť v republike. Niektoré zdroje poukazujú na fakt, že sa o poľských utečencov zaujímala aj sovietska repatriačná misia, ktorá v ďalšom období prostredníctvom svojich zložiek začala s odsunom odhalených poľských utečencov priamo na územie ZSSR. 37 Nemenej cennými by boli zistenia, aký vplyv mal tento fenomén na nálady miestneho rusínskeho obyvateľstva (ako aj ich postoj voči utečencom) a celkovo na situáciu v tejto časti republiky. Predpokladáme, že na tieto ako i iné otázky dá odpoveď hlbšie bádanie a výskum v archívoch východného Slovenska. 2 Pôsobenie oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády a poľských zločineckých bánd na východnom Slovensku a ich vplyv na politicko-ekonomickú situáciu v regióne Problematike pôsobenia oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády – UPA (tzv. banderovcov) na východnom Slovensku v rokoch 1945 – 1947 síce česko- -slovenská historiografia venovala pozornosť, ale tá sa v značnej miere sústredila na vojensko-politické aspekty, najmä na boj československej armády proti jednotkám ukrajinských partizánov, zasahujúcich z územia juhovýchodného Poľska a západnej Ukrajiny. 38 Faktom je, že doteraz nebola dôkladne preskúmaná otázka ich pôsobenia medzi obyvateľstvom regiónu a vzťah tohto obyvateľstva k UPA. Marxistická historiografia, ako inak, označovala oddiely UPA za bandy krvilačných ukrajinských buržoáznych nacionalistov, prepadávajúcich a drancujúcich východoslovenské obce, ku ktorým miestne rusínske obyvateľstvo zaujalo výrazne negatívne stanovisko, aj keď pripúšťala, že niektorí odporcovia československého štátu najmä z radu „ľudáckych extrémistov“ toto hnutie podporovali. Samotná UPA bola vykresľovaná ako značne spolitizovaná organizácia fanatikov, slepo bojujúcich na strane „západných imperialistov“. Fakt, že napríklad v Poľsku viacerí príslušníci UPA vstupovali do jej oddielov bez akéhokoľvek politického presvedčenia, len v snahe zabrániť poľskému drancovaniu ukrajinských a rusínskych dedín a vyhnúť sa presídleniu do ZSSR, nebol braný do úvahy. 39 37 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k 471, č. 36512/1948. Správa o M. Senkovičovej repatriovanej do ZSSR /bez čísla/. 38 Pozri: CHŇOUPEK, Bohuš: Banderovci. Bratislava 1989. FIALA, Jan: Zpráva o akci B. Praha 1994. 39 „Dňa 23. – 24. januára 1946 poľské vojsko vyháňalo ukrajinské obyvateľstvo z mestečka Sanok, Baligrod a Nowa Zagusz. Kde sa obyvateľstvo postavilo na odpor, poľské vojsko pálilo dediny, na obyvateľov, ktorí hasili svoje domy, bolo strieľané guľometmi a ranených nechávali zomierať upálením. Mnoho obyvateľov ušlo do hôr, kde sa pripojili k banderovským skupinám.“ VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 78, inv. č. 371. Situačné správy od 8. do 13. februára 1946 pre veliteľstvo v Humennom. 269
- Page 219 and 220: strany J. Lettrich a F. Hodža navr
- Page 221 and 222: 1948 mala Evanjelická cirkev a. v.
- Page 223 and 224: cirkvi, aj problémy so štátnym o
- Page 225 and 226: Postihnuté boli najmä majetky pro
- Page 227 and 228: sienky, rybníky, vinice, záhrady.
- Page 229 and 230: spevok od štátu 2 Nemci evanjelic
- Page 231 and 232: veriaci rozumejú. Napr. podľa spr
- Page 233 and 234: mimo dohody o výmene obyvateľstva
- Page 235 and 236: zaradili aj 41 269 osôb, ktoré bo
- Page 237 and 238: štátne orgány pokúšali využi
- Page 239 and 240: Obdobie po roku 1948 znamenalo pre
- Page 241 and 242: MATERIÁLY - MATERIALS
- Page 243 and 244: OBYVATEĽSTVO MIEST ŠARIŠA A ZEMP
- Page 245 and 246: (1900, 1910, 1921) umožňujú skú
- Page 247 and 248: Uvedené texty sú súčasťou mono
- Page 249 and 250: v 20. storočí poskytuje detailné
- Page 251 and 252: ľudia - udalosti - dokumenty. Pre
- Page 253 and 254: DEJINY BANKOVNÍCTVA A FINANČNÍCT
- Page 255 and 256: aj napríklad Šarišská župná b
- Page 257 and 258: I keď na oba vybrané probémy nad
- Page 259 and 260: Na základe predbežného výskumu
- Page 261 and 262: ADMINISTRATÍVNY A POLITICKÝ VÝVO
- Page 263 and 264: K NIEKTORÝM UDALOSTIAM NA SEVEROV
- Page 265 and 266: nové deportácie na Sibír a do st
- Page 267 and 268: sovietskej strane. 16 Došlo i k mi
- Page 269: utečencov (najmä ženy s deťmi)
- Page 273 and 274: východnom Slovensku sú úplne zli
- Page 275 and 276: vali a postupným zlepšovaním slu
- Page 277 and 278: nosti z okolia Humenného v počte
- Page 279 and 280: SYSTÉMY VEREJNEJ SPRÁVY V 20. STO
- Page 281 and 282: VÝSKUM V SOCIÁLNEJ OBLASTI A NÁ
- Page 283 and 284: aj podobu umeleckého života. Bude
- Page 285: KRONIKA, GLOSY - CHRONICLE, ANNOTAT
- Page 288 and 289: Príprava celej a pomerne náročne
- Page 290 and 291: Exkurzie 2005 Odborné exkurzie ost
- Page 292 and 293: Medzi desať najvýznamnejších pu
- Page 294 and 295: Výberová bibliografia doc. PhDr.
- Page 296 and 297: Pojem hranice však možno chápať
- Page 298 and 299: sať príspevkov. Štúdie mapujú
- Page 300 and 301: MICHNOVIČ, Imrich: Vranov nad Top
- Page 302 and 303: epubliky v domácej historiografii
- Page 304 and 305: Tradičným vyvrcholením celoročn
- Page 306 and 307: 1572 v zbierkach Východoslovenské
- Page 308 and 309: EDIČNÁ POZNÁMKA V roku 2001 zač
- Page 310 and 311: HUDEČKOVÁ, V.: Národohospodársk
- Page 312 and 313: MOJDIS, J.: Francúzska historiogra
- Page 314 and 315: jín FHPV PU 2002. Prešov : ManaCo
- Page 316: ISBN 80-89046-27-4 ISSN 1336-7528
pokúšali o odhalenie tých, ktorým sa podarilo uchýliť v republike. Niektoré<br />
zdroje poukazujú na fakt, že sa o poľských utečencov zaujímala aj sovietska repatriačná<br />
misia, ktorá v ďalšom období prostredníctvom svojich zložiek začala<br />
s odsunom odhalených poľských utečencov priamo na územie ZSSR. 37<br />
Nemenej cennými by boli zistenia, aký vplyv mal tento fenomén na nálady<br />
miestneho rusínskeho obyvateľstva (ako aj ich postoj voči utečencom) a celkovo<br />
na situáciu v tejto časti republiky. Predpokladáme, že na tieto ako i iné otázky<br />
dá odpoveď hlbšie bádanie a výskum v archívoch východného Slovenska.<br />
2 Pôsobenie oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády<br />
a poľských zločineckých bánd na východnom Slovensku<br />
a ich vplyv na politicko-ekonomickú situáciu v regióne<br />
Problematike pôsobenia oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády – UPA<br />
(tzv. banderovcov) na východnom Slovensku v rokoch 1945 – 1947 síce česko-<br />
-slovenská historiografia venovala pozornosť, ale tá sa v značnej miere sústredila<br />
na vojensko-politické aspekty, najmä na boj československej armády proti<br />
jednotkám ukrajinských partizánov, zasahujúcich z územia juhovýchodného<br />
Poľska a západnej Ukrajiny. 38<br />
Faktom je, že doteraz nebola dôkladne preskúmaná otázka ich pôsobenia<br />
medzi obyvateľstvom regiónu a vzťah tohto obyvateľstva k UPA. Marxistická<br />
historiografia, ako inak, označovala oddiely UPA za bandy krvilačných ukrajinských<br />
buržoáznych nacionalistov, prepadávajúcich a drancujúcich východoslovenské<br />
obce, ku ktorým miestne rusínske obyvateľstvo zaujalo výrazne negatívne<br />
stanovisko, aj keď pripúšťala, že niektorí odporcovia československého<br />
štátu najmä z radu „ľudáckych extrémistov“ toto hnutie podporovali. Samotná<br />
UPA bola vykresľovaná ako značne spolitizovaná organizácia fanatikov, slepo<br />
bojujúcich na strane „západných imperialistov“. Fakt, že napríklad v Poľsku<br />
viacerí príslušníci UPA vstupovali do jej oddielov bez akéhokoľvek politického<br />
presvedčenia, len v snahe zabrániť poľskému drancovaniu ukrajinských<br />
a rusínskych dedín a vyhnúť sa presídleniu do ZSSR, nebol braný do úvahy. 39<br />
37 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k 471, č. 36512/1948. Správa o M. Senkovičovej repatriovanej<br />
do ZSSR /bez čísla/.<br />
38 Pozri: CHŇOUPEK, Bohuš: Banderovci. Bratislava 1989. FIALA, Jan: Zpráva o akci B. Praha<br />
1994.<br />
39 „Dňa 23. – 24. januára 1946 poľské vojsko vyháňalo ukrajinské obyvateľstvo z mestečka Sanok,<br />
Baligrod a Nowa Zagusz. Kde sa obyvateľstvo postavilo na odpor, poľské vojsko pálilo<br />
dediny, na obyvateľov, ktorí hasili svoje domy, bolo strieľané guľometmi a ranených nechávali<br />
zomierať upálením. Mnoho obyvateľov ušlo do hôr, kde sa pripojili k banderovským<br />
skupinám.“ VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 78, inv. č. 371. Situačné<br />
správy od 8. do 13. februára 1946 pre veliteľstvo v Humennom.<br />
269