annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

Všetko nasvedčuje tomu, že vláda ČSR, viazaná medzištátnou repatriačnou
zmluvou, prostredníctvom MNV, oddielov Národnej bezpečnosti (NB) a vojska
v priebehu leta roku 1946 odovzdala utečencov späť na poľskú stranu. 32 Ich
ďalší osud zatiaľ nie je možné jednoznačne určiť, pravdepodobne boli násilne
presídlení do ZSSR. 33
V súčasnom štádiu výskumu je ťažké určiť presný počet utečencov, ktorí
sa zdržiavali na území Slovenska v období od novembra 1945 do augusta 1946,
a počet tých, ktorí boli odovzdaní poľským úradom. R. Drozd (ukrajinský historik
žijúci v Poľsku) v tejto súvislosti síce uvádza, že v roku 1946 bolo z Československa
deportovaných okolo 2 500 rodín a jednotlivcov poľských utečencov,
podľa nás však tento počet potrebuje overenie zo slovenských, respektíve
československých zdrojov. 34
Otázne je, koľkým utečencom sa na Slovensku podarilo napriek uvedeným
opatreniam zostať. 35 V priebehu vysídľovacej akcie Povereníctvo vnútra konštatovalo,
že „prácu bezpečnostných úradov sťažovalo najmä to, že niektoré
národné výbory vydali utečencom z Poľska povolenie pobytu na území ČSR“. 36
S platnými dokladmi tak utečenci mohli vycestovať a usadiť sa aj mimo územia
východného Slovenska. Najmä prostredníctvom súpisu obyvateľstva poľskej
národnosti, ktoré sa v tomto období realizovalo na Slovensku, sa štátne orgány
vysťahovania“. VHA Trnava, f. Operace „Banderovci“ 1945 – 1948, k. 99, inv. č. 515. Veliteľstvo
„Oceľ“ č. 324.Taj./1.odd.1946. Podobne k. 1, inv. č. 1. Agentúrne správy veliteľstva
„Oceľ - 9“ č. 328.Taj./2.odd.1946.
32 Dňa 21. septembra 1945 Praha a Varšava uzavreli dohodu o repatriácii, uznávajúcu nutnosť
neodkladnej úpravy vo veci návratu príslušníkov, vojenských zajatcov a civilistov do
ich vlasti. Pozri Dokumenty a materiály k dějinám československo-polských vztahů 1944
– 1948. Praha 1985, s. 74.
33 Pre úplnosť je ešte potrebné uviesť, že v rokoch 1944 – 1946 bolo z Poľska na územie Ukrajiny
presídlených celkovo takmer pol milióna (488 057) osôb ukrajinskej a rusínskej národnosti.
Na druhej strane zo západnej Ukrajiny na teritórium Poľska bolo presídlených 787 674
osôb poľskej národnosti. HALCZAK, B.: Łemkowszczyzna w latach 1944 – 1947, s. 279.
Ukrajinskú otázku v Poľsku doriešila v roku 1947 tzv. „akcia Visla“, v priebehu ktorej bolo
deportovaných ďalších 140 000 osôb ukrajinskej a rusínskej národnosti, ktorých vytrhli
z prirodzeného prostredia a roztrúsili po západných a severných oblastiach Poľska s cieľom
asimilácie. Pozri: HALCZAK, B.: Łemkowszczyzna w latach 1944-1947, s. 279, aj SZCZEŚ-
NIAK, Antoni B. – SZOTA, Wiesław Z.: Droga do nikąd. Warszawa 1973, s. 459. ŠČERBA,
H.: Problemy ukrajins’ko-poľs’kych pereselyň v 1944 – 1948 rokach, s. 242-243.
34 DROZD, R.: Polityka władz wobec ludności ukraińskiej w Polsce w latach 1944 – 1989,
s. 46.
35 Ako vyplýva zo situačných hlásení, ešte aj začiatkom roku 1948 sa na území severovýchodného
Slovenska v horách a lesoch pozdĺž slovensko-poľských hraníc nachádzali ukrytí poľskí
utečenci. Štátny archív v Prešove pobočka Svidník, f. ONV Stropkov 1945 – 1948, k. 54.
Mesačné situačné správy z ObÚ NV a ONV /Listy 1 – 139/. Hlásenie veliteľstva NB Stropkov
č. 30.-1.dôv./1948 z marca 1948.
36 SNA Bratislava, f. PV – bezp., k. 453, č. 16446/1946. Nariadenie PV č. 7998/VI-II/1-1946.
268