annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

K HISTÓRII PALAMIZMU VO VIEROUČNOM
A DEJINNOM KONTEXTE *
JÁN ŠAFIN
ŠAFIN, J.: History of palamism in the theological and historical context. In: Annales
historici Prešoviensis. Anno 2005. Prešov : Universum, 2005, pp. 25-42.
This study deals with the importance of the church fathers and the authors in relation
to Byzantium. Furthermore, it discusses the intellectual and religious atmosphere of
Byzantium in cultural context. The attention is paid to the continuity of the tradition of
holy fathers that has acquired its new dimension in the so-called palamism. Palamism
is perceived as a kind of religious renaissance or Byzantine protohumanism, which
is compared to West-European renaissance and humanism that, in certain sense,
represented the diversion from the original Byzantine humanism and the so-called
transformed Hellenism, the formulation of which was the teaching of St. George Palama
and his adherents and followers.
„Nasledujúc svätých otcov…“ Takouto alebo podobnou frázou začínali zvyčajne
v starej cirkvi formulovať vieroučné rozhodnutia. Práve týmito slovami
začína veľká definícia IV. všeobecného snemu v Chalcedone v r. 451. VII. všeobecný
snem v Nicei v r. 787 začína svoje rozhodnutie o svätých ikonách ešte
jasnejšie a výraznejšie: „Nasledujúc Bohom vnuknuté učenie svätých otcov
a tradíciu katholíckej Církvi…“ (Denzinger, 302). Učenie otcov cirkvi - práve
to je spoľahlivý bod opory, jediný správny základ. Samozrejme, že toto nebolo
iba „apelácia k starobylosti“. Cirkev neustále zdôrazňuje nemeniteľnosť a totožnosť
svojej viery, jej nezvratnosť od prvých storočí, identickosť z generácie
na generáciu, z pokolenia na pokolenie. Veríme v to isté, čo aj apoštoli – to
je ten najvernejší príznak pravej viery, ktorá je stále tá istá. Napriek tomu ale
„starobylosť“ sama o sebe ešte nedokazuje aj pravosť. Zo všetkého najviac bola
blahá zvesť kresťanstva (evanjelium) pre staroveký svet prekvapujúcou novotou
a výzvou k radikálnej obnove. „Vetché“ pominulo a všetko sa stalo novým.
Okrem toho aj herézy apelovali k starobylosti a odvolávali sa k autorite „podaní“.
Nemálo heréz jednoducho uviazlo v minulosti. 1 Staré formulácie neraz
* Štúdia je publikovaná v rámci projektu VEGA: Palamizmus – teologický, filozofický, spoločensko-politický,
historický, kultúrny a umelecký fenomén Byzancie a jeho vplyv na slovanské
prostredie. Registračné číslo projektu: 1/2501/05.
1 V prvej polovici 20. storočia bola vyslovená domnienka, že gnostici sa ako prví začali oficiálne
odvolávať na autoritu „apoštolského podania“ a že práve ich traktovanie tradície donútilo
sv. Irenea Lyonského vyložiť vlastné ponímanie podania. Reynders, B.: Paradosis. Le Progrés
de l´idée de tradition jusqu´a saint Irénée. In: Recherchces de théologie ancienne et médiévale,
T. V., Louvain 1933, p. 155-191. Nech je akokoľvek, gnostici sa radi obracali k „podaniu“.
25