annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

(1900, 1910, 1921) umožňujú skúmať aj štruktúru obyvateľstva podľa príslušnosti
k pohlaviu.
Dôležité informácie obsahuje uhorská štatistika pohybu obyvateľstva, ktorá
zahŕňa obdobie 1901 – 1910. 6 Na úrovni obcí poskytuje údaje o počtoch narodených
a zomrelých za každý kalendárny rok i sumarizované údaje o priemernej
sobášnosti, natalite, mortalite a následne o prírastku či úbytku obyvateľstva
za obdobie desiatich rokov. Poskytuje tiež detailné údaje o vekovej štruktúre
zomrelých a príčinách úmrtí.
Uvedený prameň umožňuje sledovať aj stav a zmeny v národnostnej a konfesionálnej
štruktúre obyvateľstva miest v rokoch 1900 – 1930. Štatistiky z obdobia
pred rokom 1918 na jednej strane a z medzivojnového obdobia na druhej
strane sa však vyznačujú viacerými špecifickými črtami a nedostatkami.
Kým cenzy z rokov 1900 a 1910 sledovali národnostnú štruktúru obyvateľstva
v kategórii materinský jazyk u všetkého prítomného obyvateľstva, medzivojnové
štatistiky vyšetrovali národnosť československých štátnych príslušníkov,
pričom národnosť cudzích štátnych príslušníkov bola vykazovaná osobitne.
V uhorských štatistikách, v súlade s mnohonárodnostným charakterom vtedajšieho
štátu, boli popri etnikách obývajúcich vo väčšej miere súčasné slovenské
teritórium (Maďari, Nemci, Slováci, Rusíni) osobitne vykazovaní i príslušníci
národností žijúci prevažne v iných častiach krajiny (Rumuni, Srbi, Chorváti).
Obyvatelia ďalších národností boli udávaní spoločne v osobitnej kolónke.
Medzivojnové štatistiky uvádzali príslušníkov väčšinového národa v kategórii
„československá národnosť,“ ktorá bola predovšetkým odrazom oficiálnej čechoslovakistickej
ideológie a do istej miery aj reflexiou politických záujmov
zakladateľských elít štátu. Štatistické údaje teda znemožňujú rozlíšiť počty Slovákov
a Čechov v jednotlivých sídlach. 7 Medzivojnové štatistiky národnostnej
štruktúry obyvateľstva na rozdiel od predošlého obdobia osobitne vykazovali
i osoby židovskej národnosti. Tento jav predstavuje jeden zo slabých bodov
československej medzivojnovej štatistiky, keďže značná časť židovského obyvateľstva
sa hlásila k iným národnostiam, a tak výsledok uvádzaný v kolónke
židovská národnosť nie je relevantný a vyžaduje kritický prístup bádateľa.
Rozdiely medzi skutočnou a deklarovanou príslušnosťou k židovskej národnosti
najlepšie demonštruje vzájomná komparácia počtu osôb zahrnutých do
tejto skupiny s početným zastúpením osôb izraelitského vierovyznania. Oproti
és visszavándorlása 1899 – 1913. Magyar statisztikai közlemények. Új sorozat. 67. kötet. Budapest
1918.
6 A Magyar szent korona országainak 1901 – 1910. évi népmozgalma községenkint. Magyar
statisztikai közlemények. Új sorozat. 46. kötet. Budapest 1913.
7 Kompenzovať tieto údaje je možné využitím sekundárnych archívnych dokumentov, avšak
dopracovať sa k poznaniu exaktných čísel je prakticky nemožné.
243