annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

V podstatne väčšej miere postihli povojnové deportácie príslušníkov reformovanej
cirkvi. Na zhromaždení kalvínskych duchovných užského seniorátu
17. februára 1947 opísal farár B. Magda svoje zážitky z odsunu do Čiech v Beši
(Gabčíkove). Farár B. Magda označil akciu za násilnú, poznamenanú účasťou
vojska a Národnej bezpečnosti. Zhromaždení farári protestovali proti násilnostiam,
namiereným proti najzákladnejším ľudským právam. V prijatej zápisnici
zhromaždenie farárov konštatovalo, že „celá presídľovacia akcia má priame
znaky proticirkevné, lebo 85 % presídliť sa majúcich osôb sú členmi našej cirkvi“.
83 Možno usudzovať, že aj duchovní reformovanej cirkvi boli zaradzovaní
do odsunu do Česka. Svedčil o tom list Kancelárie prezidenta republiky z 13.
septembra 1947 synodálnej rade Českobratskej cirkvi evanjelickej, podľa ktorého
až po 14. februári 1947 bol vydaný rozkaz, že duchovní sa nemajú zaraďovať
do odsunu. 84 Podnetom pre tento list, podobne i pre list z 25. marca 1947
Ministerstvu školstva a osvety, v ktorom sa českobratská cirkev dožadovala,
aby sa pri transfere obyvateľstva maďarskej národnosti do Čiech „postupovalo
spôsobom korektným, ľudským a podľa všetkých príslušných predpisov“ 85 , bol
apel kalvínskeho kňaza A. Ujlakyho z Veľkých Kapušian. O niekoľko týždňov
však bola akcia odsunu Maďarov do Čiech československými štátnymi orgánmi
zastavená. Stalo sa tak predovšetkým v dôsledku súhlasu maďarskej strany
so začatím organizovanej výmeny medzi Československom a Maďarskom na
základe už predtým podpísanej Dohody.
Neusporiadané pomery v reformovanej cirkvi, súvisiace s riešením maďarskej
otázky na Slovensku, sa presúvali až do obdobia, keď moc v štáte prevzala
komunistická strana. Ešte začiatkom roku 1948 zhodnotil A. Maťašík túto situáciu
takto: „Organizačné provizórium našej cirkvi trvá. Návrh na dočasný
organizačný štatút nebol ešte predmetom rokovania štátnych vrchností. Štátna
kultová správa má dosť času. Jej dnešný stav vyhovuje, a preto sa nijak nesnaží,
aby sa riešenie organizačnej otázky reformovanej cirkvi na Slovensku
urýchlilo. Nedefinitívne zorganizovaná cirkev je schopná menšieho odporu ,
proti nespravodlivostiam i proti nezákonnostiam na mnohých zboroch a kultová
správa sa asi domnieva, že pre Slovensko a Československo bude lepšie,
keď kalvínska cirkev bude živoriť a nie žiť. Len tak sa môže stať, že ak sa zídu
naši maďarskí farári na pastorálnu konferenciu, vyšetruje ich národná bezpečnosť.“
86
83 SNA Bratislava, f. PŠaO, inv. č. 2, fasc. 313, kult. odb.
84 Archív Kancelárie prezidenta republiky Praha, sign.: D 14078/47/D (Slovensko – cirkev).
85 SNA Bratislava, f. PŠaO, inv. č. 2, fasc. 313.
86 Kalvínke hlasy, roč. XIX, č. 1, 20. 1. 1948.
236