annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

štátne orgány pokúšali využiť obyvateľstvo maďarskej národnosti na rekonštrukčné
a poľnohospodárske práce v okolí ich bydliska. Odsun obyvateľstva
maďarskej národnosti zo Slovenska na práce do Česka v povojnovom období
prebiehal v troch etapách. Každá z nich sa uskutočnila v iných podmienkach
a aj s odlišnými zámermi. V prvej fáze od septembra až decembra 1945
boli odvážané osoby maďarskej národnosti plošne bez výberu. Táto fáza odsunu
nezohľadňovala ani princíp lojality jednotlivcov maďarskej národnosti
k Československu. Najrozsiahlejšou fázou odsunu obyvateľstva maďarskej národnosti
do Česka bola časť, ktorá sa uskutočnila koncom roku 1946 a začiatkom
roku 1947. V rokoch 1946 – 1947 bolo zo Slovenska v rámci odsunových
akcií vysídlených 44 129 osôb maďarskej národnosti. Z nich 2 154 rodín odišlo
dobrovoľne (2 489 osôb) v rámci akcie na pomoc českému poľnohospodárstvu
v rámci druhej fázy odsunu v polovici roku 1946 80 , hoci sú stále vykazovaní
v súvislosti s akciou náboru na základe dekrétu č. 88/1945 Zb. Asi 12 000 ľudí
bolo odsunutých do Čiech v druhej polovici roku 1945 v prvej fáze odsunu.
Predstavitelia protestantských cirkví starostlivo sledovali akcie štátu na
zníženie počtu obyvateľstva maďarskej národnosti na Slovensku. Snáď najzreteľnejšie
sa k problematike výmeny obyvateľstva aj odsunu Maďarov do
Čiech vyslovili predstavitelia evanjelickej cirkvi, a. v. S. Osuský, J. Dérer, P. Teriansky,
V. Koričanský, J. Kmeť a ďalší vo vyhlásení z 10. decembra 1947, keď
napísali: „...aby bol zaistený mier a pokoj po II. svetovej vojne, budujúc na trpkých
skúsenostiach z minulosti, bola vyrieknutá zásada vytvoriť štáty národné,
bez menšín. Táto zásada viedla zodpovedných činiteľov k vyvezeniu Nemcov
a výmene Maďarov. Ak sa stali nejaké prechmaty, či už pri premiestňovaní
Maďarov do Čiech, alebo pri prevážaní do Maďarska, tieto čo najrozhodnejšie
odsudzujeme a sme za ľudské a kresťanské pokračovanie v tejto historickej
práci“. 81
Z pohľadu evanjelickej cirkvi neboli tieto špecifické akcie (reslovakizácia,
odsun Maďarov do Česka), ktoré sa dotýkali predovšetkým maďarskej národnosti,
také podstatné, pretože sa priamo nedotýkali príslušníkov tejto cirkvi.
Neznamená to však, že sa nimi nezaoberali.
Na základe listu biskupského úradu evanjelickej cirkvi a. v. Predsedníctvo
SNR uložilo podpredsedovi Zboru povereníkov M. Polákovi prešetriť, či sa
vojaci pri presídľovacej akcii obohacujú na úkor náboristov, ktorí vlastné veci
zanechávajú vo svojich domoch. 82
80 Podrobnejšie: ŠUTAJ, Š.: Riešenie maďarskej otázky v rokoch 1948 – 1949. In. Vývoj průmyslových
oblastí Československa v období budování socialismu. Opava 1985, s. 338-340.
81 Cirkevné listy, roč. 61, č. 4, 21. 2. 1948.
82 SNA Bratislava, f. ÚP SNR, inv. č. 23, kart. 6, č. 1/47.
235