annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

tovali, dostávame sa do ťažkého položenia tým, že de facto ich nebudeme môcť
reslovakizovať pre nedostatok kňazov.“ 75
Vedúci predstavitelia kalvínskej cirkvi, najmä A. Maťašík, ktorý bol jednou
z najvýznamnejších osobností medzi kalvínskymi duchovnými slovenskej národnosti
a bol aj poslancom SNR za Demokratickú stranu, sa usilovali o to, aby
kalvínska cirkev aj prostredníctvom reslovakizácie prešla týmto ťažkým obdobím
s čo najmenšími stratami, pokiaľ išlo o personálne aj majetkové zabezpečenie
cirkvi. A. Maťašík zdôrazňoval, že Boha je možno oslavovať kalvínskym
spôsobom aj v slovenskej reči, ale pripomínal: „Nepriateľov slovenského národa
a Československej republiky nech štát trestá podľa svojej mienky. Nech ich
vykáže do Maďarska, alebo nech ich uväzní, ak sú na to dôvody. Ale trýzniť
ľudí duševne a hmotne, bez akéhokoľvek právneho dôvodu je neľudské, a tým
menej ľudovodemokratické.“ 76
Napriek uvedenému však napr. podľa informácie obvodného úradu národného
výboru vo Veľkých Kapušanoch v obciach, kde žili kalvíni, reslovakizácia
nedosiahla také výsledky ako v dedinách, kde bolo obyvateľstvo rímskokatolíckeho
alebo gréckokatolíckeho náboženstva. 77
Po vrátení československého štátneho občianstva obyvateľom maďarskej
národnosti v októbri 1948 sa jednoznačne ukázalo, že reslovakizačný proces
bol vo väčšine prípadov vynútenou akciou štátu a časť reslovakizantov sa
vracala k maďarskej národnosti a dožadovala sa aj používania maďarčiny pri
náboženských obradoch. O problematike reslovakizácie, používania maďarčiny
pri bohoslužbách a majetku cirkvi rokoval generálny dozorca evanjelickej
cirkvi P. Zaťko 30. júna 1948 s prezidentom K. Gottwaldom, s ministrom pôdohospodárstva
J. Ďurišom, s ministrom školstva Z. Nejedlým, so štátnym tajomníkom
ministerstva národnej obrany J. Ševčíkom a s podpredsedom vlády
V. Širokým. V júli 1948 rokovali predstavitelia evanjelickej cirkvi opäť s povereníkom
školstva L. Novomeským, ale aj s predsedom Zboru povereníkov
G. Husákom a s povereníkom pôdohospodárstva M. Falťanom. 78 Povereníctvo
školstva vo svojom liste z 30. mája 1949 reagovalo na požiadavky niektorých
obcí, ktorých obyvatelia reslovakizovali, o opätovné zavedenie maďarčiny do
kostolov požiadavkou, aby sa „v takých prípadoch nič nemenilo...lebo by boli
zmarené výsledky reslovakizačného procesu“. 79
Zvýšenú pozornosť doma i v zahraničí vyvolali deportácie obyvateľstva
maďarskej národnosti do Čiech. Už v polovici roku 1945 sa československé
75 SNA Bratislava, f. ÚP SNR, Inv. č. 22, kart. 5.
76 Kalvínske hlasy, roč. XVIII, č. 1, 20. 1. 1947.
77 ŠA Košice, pobočka Trebišov, f. ONV V. Kapušany, č. 81/48.
78 Cirkevné listy, roč. 61, č. 17, 14. 8. 1948.
79 ŠA Košice, pobočka Košice – okolie, f. OAV SNF Moldava, kart. 7, č. 600/1949.
234