annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

zaradili aj 41 269 osôb, ktoré boli z rôznych dôvodov vyradené z prehľadov
(napr. smrť, útek do Maďarska a pod.), celkový počet žiadostí o reslovakizáciu
by dosiahol 452 089.
Reslovakizácia sa netýkala obyvateľstva nemeckej národnosti, ale iba Maďarov,
a preto sa jej význam prejavil viac medzi kalvínmi ako medzi luteránmi.
Mnoho veriacich, ktorí sa hlásili ku kalvínom, sa prihlásilo k reslovakizácii.
Vo fonde Slovenskej ligy a Reslovakizačnej komisie však v tomto smere nie
sú údaje, ktoré by sa dali považovať za presné a hodnoverné, sú to len neúplné
správy o príslušnosti reslovakizantov k náboženstvu za niektoré okresy. Z pohľadu
štátnej správy bola za veľmi dôležitú považovaná reslovakizácia duchovných.
Organizátorom reslovakizačnej akcie išlo o to, aby získali pre slovenskú
národnosť aspoň tú časť maďarských kňazov, ktorá svoju maďarskosť nedávala
jednoznačne najavo, resp. tých, ktorí ovládali slovenský jazyk. Za stavu, keď
kňazi maďarskej národnosti boli vo svojej činnosti obmedzovaní štátom, nebolo
možné zabezpečiť náboženský život a náboženské obrady pre kalvínov na
južnom Slovensku. Problematické to bolo aj z toho hľadiska, že časť kňazov
maďarskej národnosti bola spolu s ďalšou maďarskou inteligenciou považovaná
za nositeľov maďarizácie na juhu Slovenska a mnohí boli za svoju činnosť
v rokoch 1939 – 1945 postavení aj pred ľudové súdy. (napr. na východnom Slovensku
reformovaní farári Magda a Ujlaky). V roku 1946 sa zo 195 aktívnych
duchovných reformovanej (kalvínskej) cirkvi 23 hlásilo k slovenskej národnosti,
ale u 8 z nich bola táto národnosť považovaná za spornú. Zo 172 aktívnych
kňazov, ktorí sa hlásili k maďarskej národnosti sa 80 prihlásilo k reslovakizácii.
73 Z uvedených čísel teda vyplývalo, že postoj vedúcich predstaviteľov reformovanej
cirkvi k reslovakizačnej akcii nemohol byť bezpodmienečne pozitívny.
Časť jej predstaviteľov z radov kňazov označovala reslovakizáciu zároveň za
odkalviňovanie obyvateľstva a neváhali tento názor aj oficiálne, často v rámci
svojich cirkevných zborov, ale aj tlače, povedať. Organizačný výbor generálnej
Reformovanej kresťanskej cirkvi v Košiciach 5. apríla 1946 protestoval proti
tomu, aby sa v praxi uplatňovala téza „čo kalvín, to Maďar“, lebo tým boli
poškodzované aj ekonomické záujmy cirkvi, aj jednotlivých osôb hlásiacich
sa ku kalvínom. Prejavovalo sa to pri posudzovaní národnosti obyvateľstva,
v konfiškácii pozemkového vlastníctva a ďalších hmotných majetkov cirkvi či
pri reslovakizácii. 74 A. Granatier, jeden z organizátorov reslovakizačnej akcie,
v liste predsedovi SNR a predsedovi Demokratickej strany J. Lettrichovi napísal:
„Mnoho kalvínov sa prihlásilo za Slovákov. Keby sme ich prihlášky akcep-
73 Kalvínske hlasy, roč. XVIII, č. 2, 20. 2. 1947.
74 SNA Bratislava, f. ÚP SNR, inv. č. 22, kart. 4.
233