annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ... annales historici prešoviensis anno 2005 - Prešovská univerzita v ...

22.10.2014 Views

Najväčšie kresťanské cirkvi na Slovensku zaujímali vo vzťahu k riešeniu maďarskej otázky rezervované stanovisko, čo bolo priamo podmienené rozsahom opatrení československých štátnych orgánov voči neslovanským menšinám a odvádzalo sa od línie československej štátnej politiky. Príkladom hľadania východiska takejto rozpornosti je článok poslanca Demokratickej strany, seniora reformovanej cirkvi A. Maťašíka v košických novinách Demokrat. A. Maťašík na jednej strane uznával, že záujem štátu a jeho bezpečnosť ani národnostné sebauvedomenie nie sú dostatočným dôvodom na vysídlenie obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti, ale zároveň uvádzal: „Máme však právo, ba až povinnosť uskutočniť tento bod programu našej vlády z dôvodov hlbších. Nemci a Maďari sa stali predvojom hitlerovského Nemecka a horthyovského Maďarska. Dali sa stiahnuť lžou a stali sa jej fanatickými vyznávačmi.“ 57 A. Maťašík musel vybojovať vnútorný spor medzi konfesionalitou a etnicitou v podmienkach, keď štátna politika uplatňovala v národnostných otázkach radikálne riešenia. Sám A. Maťašík bol v regióne východného Slovenska známy svojím citlivým prístupom k cirkevným a svetským veciam a svojím vplyvom sa mu v niektorých prípadoch podarilo zmeniť už podané návrhy na vytrhnutie niektorých ľudí z ich prostredia a napr. zabrániť ich zaradeniu do výmeny obyvateľstva. K problematike osôb maďarskej a nemeckej národnosti na Slovensku sa vyjadrilo Memorandum evanjelických cirkevných korporácií z 9. júla 1945. Okrem iného sa v ňom uvádzalo: „My slovenskí evanjelici, zástupcovia evanjelických korporácií, Zväzu evanjelickej mládeže, Kuzmányho kruhu evanjelických akademikov, Hurbanovho kruhu evanjelických teológov, združení Rastislava a Lúčanského, Vnútro-misijného spolku Štúrovej evanjelickej spoločnosti žiadame: – pri budúcom mierovom vyjednávaní pripojiť ku Slovensku tých Slovákov, ktorí bývajú pozdĺž južnej hranice Slovenska; ostatným vymôcť presťahovanie; akciu presťahovania umožniť organizovaným, urýchleným vysťahovaním nespoľahlivých nemeckých a maďarských občanov, v zmysle reči E. Beneša.“ 58 Riešenie problematiky maďarskej menšiny po druhej svetovej vojne sa najcitlivejšie dotklo práve kalvínskej cirkvi. Aj tu, najmä v radoch duchovných, ktorí niesli ťarchu zodpovednosti za svojich veriacich, nastal problém, ako riešiť svoju úlohu v postavení, keď záujem štátu zasahoval cirkev na najcitlivejšom mieste – v komunikácii s veriacim. Najväčšie kresťanské cirkvi na Slovensku, aj keď sa usilovali prezentovať slovenskosť svojich cirkevných zborov, sa v zásade pridržiavali princípu, aby sa bohoslužby uskutočňovali v jazyku, ktorému 57 Demokrat, roč. 2, č. 121, 25. 11. 1945. 58 SNA Bratislava, f. ÚP SNR, inv. č. 428, kart. 466, č. 3587/1945. 228

veriaci rozumejú. Napr. podľa správy Národnej bezpečnosti z decembra 1945 z Veľkej Idy odbavovali kňazi reformovanej cirkvi cirkevné obrady so spevom v maďarskej reči. 59 Ak sa zišli maďarskí farári reformovanej cirkvi na pastorálnej konferencii, okamžite ich vyšetrovala Národná bezpečnosť. Počas Slovenského národného povstania bolo prijaté nariadenie Slovenskej národnej rady zo 6. septembra 1944, ktorým sa na Slovensku ponechávali len tie školy s maďarským vyučovacím jazykom, ktoré boli zriadené do 6. októbra 1938. Toto nariadenie už vlastne pripravovalo situáciu na predpokladaný návrat odtrhnutých území južného Slovenska naspäť k Československej republike. Zo strany Povereníctva školstva a osvety bola v prvom období po vojne zreteľná tendencia ponechať maďarské národnostné školstvo v duchu demokratickej zásady: „slovenské dieťa patrí do slovenskej školy a maďarské do maďarskej.“ 60 Obežník Povereníctva školstva a osvety zo 7. marca 1945 vydal obežník o zápise žiactva a organizovaní národných škôl na vrátenom území v duchu uvedenej zásady. V ďalšom období, a to nielen v súvislosti s prijatím Košického vládneho programu, nastal však postupný odklon. V máji 1945 sa prestávalo vyučovať na maďarských školách, hoci na mnohých školách sa vo vyučovaní v maďarskej reči pokračovalo. Aj po tom, keď bolo maďarské národnostné školstvo na Slovensku fakticky likvidované, 61 sa len v 96 školách vyučovalo náboženstvo kalvínskych žiakov v slovenskej reči. V 224 školách na to neboli podľa cirkevných predstaviteľov vhodné rečové predpoklady a vyučovanie sa uskutočňovalo v maďarskom jazyku. V 136 nedeľných školách sa uskutočňovalo vyučovanie náboženstva, z nich len v 18 v slovenskom jazyku a v 118 v maďarskej reči. Týmto spôsobom vlastne kalvínska cirkev na Slovensku zabezpečovala čiastočné vyučovanie žiactva v maďarskom jazyku, aj keď len v oblasti náboženskej výchovy. Aj odbor mládeže Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku vykazoval, že v združeniach a biblických krúžkoch sa mládeže zo 135 v 99 rozprávalo po maďarsky. 62 Nariadením Povereníctva školstva a osvety z 8. apríla 1947 mali duchovní maďarskej a nemeckej národnosti zakázané vyučovať náboženstvo na školách. Aj po komunistickom prevrate sa v činnosti akčných výborov Národného frontu objavovali tendencie pokračovať v tvrdej línii, pokiaľ išlo o používanie maďarského jazyka v cirkvách. Napr. Okresný akčný výbor NF v Galante vy- 59 ŠA Košice, pobočka Košice – okolie, , f. ONV Košice – okolie, inv. č. 56, kart. 15, č. 211/1945 prez. 60 Pravda, roč. 2, č. 13, 20. 2. 1945. 61 GABZDILOVÁ, S.: Školy s maďarským vyučovacím jazykom na Slovensku o druhej svetovej vojne, Košice 1991. 62 Kalvínske hlasy, roč. XIX, č. 9, 15. 5. 1948. 229

Najväčšie kresťanské cirkvi na Slovensku zaujímali vo vzťahu k riešeniu<br />

maďarskej otázky rezervované stanovisko, čo bolo priamo podmienené rozsahom<br />

opatrení československých štátnych orgánov voči neslovanským menšinám<br />

a odvádzalo sa od línie československej štátnej politiky.<br />

Príkladom hľadania východiska takejto rozpornosti je článok poslanca<br />

Demokratickej strany, seniora reformovanej cirkvi A. Maťašíka v košických<br />

novinách Demokrat. A. Maťašík na jednej strane uznával, že záujem štátu<br />

a jeho bezpečnosť ani národnostné sebauvedomenie nie sú dostatočným dôvodom<br />

na vysídlenie obyvateľstva nemeckej a maďarskej národnosti, ale zároveň<br />

uvádzal: „Máme však právo, ba až povinnosť uskutočniť tento bod programu<br />

našej vlády z dôvodov hlbších. Nemci a Maďari sa stali predvojom hitlerovského<br />

Nemecka a horthyovského Maďarska. Dali sa stiahnuť lžou a stali sa jej<br />

fanatickými vyznávačmi.“ 57 A. Maťašík musel vybojovať vnútorný spor medzi<br />

konfesionalitou a etnicitou v podmienkach, keď štátna politika uplatňovala<br />

v národnostných otázkach radikálne riešenia. Sám A. Maťašík bol v regióne<br />

východného Slovenska známy svojím citlivým prístupom k cirkevným a svetským<br />

veciam a svojím vplyvom sa mu v niektorých prípadoch podarilo zmeniť<br />

už podané návrhy na vytrhnutie niektorých ľudí z ich prostredia a napr. zabrániť<br />

ich zaradeniu do výmeny obyvateľstva.<br />

K problematike osôb maďarskej a nemeckej národnosti na Slovensku sa<br />

vyjadrilo Memorandum evanjelických cirkevných korporácií z 9. júla 1945.<br />

Okrem iného sa v ňom uvádzalo: „My slovenskí evanjelici, zástupcovia evanjelických<br />

korporácií, Zväzu evanjelickej mládeže, Kuzmányho kruhu evanjelických<br />

akademikov, Hurbanovho kruhu evanjelických teológov, združení<br />

Rastislava a Lúčanského, Vnútro-misijného spolku Štúrovej evanjelickej spoločnosti<br />

žiadame: – pri budúcom mierovom vyjednávaní pripojiť ku Slovensku<br />

tých Slovákov, ktorí bývajú pozdĺž južnej hranice Slovenska; ostatným vymôcť<br />

presťahovanie; akciu presťahovania umožniť organizovaným, urýchleným vysťahovaním<br />

nespoľahlivých nemeckých a maďarských občanov, v zmysle reči<br />

E. Beneša.“ 58<br />

Riešenie problematiky maďarskej menšiny po druhej svetovej vojne sa<br />

najcitlivejšie dotklo práve kalvínskej cirkvi. Aj tu, najmä v radoch duchovných,<br />

ktorí niesli ťarchu zodpovednosti za svojich veriacich, nastal problém, ako riešiť<br />

svoju úlohu v postavení, keď záujem štátu zasahoval cirkev na najcitlivejšom<br />

mieste – v komunikácii s veriacim. Najväčšie kresťanské cirkvi na Slovensku,<br />

aj keď sa usilovali prezentovať slovenskosť svojich cirkevných zborov, sa v zásade<br />

pridržiavali princípu, aby sa bohoslužby uskutočňovali v jazyku, ktorému<br />

57 Demokrat, roč. 2, č. 121, 25. 11. 1945.<br />

58 SNA Bratislava, f. ÚP SNR, inv. č. 428, kart. 466, č. 3587/1945.<br />

228

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!